Zo Zboru poradcov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky odchádza Marián Glovaťák, poľnohospodár z Oravy, bývalý predseda a v súčasnosti člen Združenia mladých farmárov (ASYF). Spoluorganizátorovi protestov farmárov bolo po demonštráciách ponúknuté členstvo v tomto poradnom orgáne. V správe zaslanej médiám Marián Glovaťák uvádza, že členstvo prijal v dobrej viere a s nádejou, že agroministerstvo bude postupne aplikovať požiadavky farmárskych protestov do praxe.
Protestujúci grécki farmári sa na Kréte stretli s políciou, uviedla agentúra AFP. Pri demonštrácii zablokovali letisko. Poľnohospodári po celom Grécku pokračujú v protestoch z minulého týždňa pre rastúce náklady, nízke výkupné ceny a oneskorené vyplácanie európskych podpôr. Čiastočne pozastavené vyplácanie dotácií súvisí s prísnejšími kontrolami, ktoré zaviedla EÚ po niekoľkých škandáloch s nelegálnym čerpaním.
V Tomášove neďaleko Bratislavy dnes pestujú na polovici svojej výmery zeleninu. Ešte pred troma rokmi to bol úplne iný podnik. Hlavnú časť osevného postupu tvorili obilniny a z komplikovanejších výrob pestovali cukrovú repu a v rámci živočíšnej výroby chovali 120 dojníc. Situácia sa zmenila v roku 2023, keď podnik kúpila zeleninárska rodina Mačajovcov. Hneď v prvom roku akvizície pribudlo do osevného postupu tomášovského družstva sedemnásť hektárov mrkvy.
Podpisom Tatranskej deklarácie zástupcovia poľnohospodárskych komôr krajín Vyšehradskej štvorky (V4) v piatok vyjadrili spoločný postoj a odmietnutie návrhov Európskej komisie (EK). Tie súvisia s avizovanými zmenami budúcej Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) a Viacročnom finančnom rámci Európskej únie (EÚ) na roky 2028 - 2034. Zároveň deklarovali, že sa 18. decembra zúčastnia veľkého protestu v Bruseli, ktorého sa zúčastní viac ako 10.000 európskych poľnohospodárov a potravinárov na stovkách strojov. Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Andrej Gajdoš po rokovaní s partnermi, vrátane Rakúska, upozornil, že návrhy EK sú rizikové a spoločne sa pokúsia zvrátiť útlm európskej produkcie potravín.
Svetový deň pôdy, ktorý si pripomíname 5. decembra, je medzinárodným dňom vyhláseným OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s cieľom zdôrazniť význam pôdy pre život na Zemi. Myšlienka tohto dňa vznikla z iniciatívy Medzinárodnej únie pôdnych vied v roku 2002 a od roku 2014 ho oficiálne uznáva Valné zhromaždenie OSN. V roku 2025 si tak pripomíname už jedenásty ročník jeho oficiálneho slávenia, pričom téma tohto ročníka nesie názov „Healthy Soils for Healthy Cities“ – Zdravé pôdy pre zdravé mestá.
Do pomyselného finále sa dostávajú vyhlásenia výziev na podporu spracovateľov a mladých poľnohospodárov. Pri intervencii určenej na rozšírenie kapacít spracovateľských prevádzok bola verejná konzultácia uzavretá v pondelok 1. decembra, zatiaľ čo pri intervencii získanie a udržanie mladých poľnohospodárov je možné dokument pripomienkovať do 9. decembra. Spoločné pre obe výzvy je, že tí, ktorým mali projektové prostriedky pomôcť, nie sú s ich nastavením spokojní. Upozorňujú najmä na bodovacie kritériá a celkovú výšku alokácií.
Poľnohospodári budú musieť zmeniť spôsob svojho fungovania. Tí, ktorí boli zvyknutí pestovať tri až štyri plodiny na 1500 hektároch, budú musieť prehodnotiť svoj prístup a viac sa zamerať na špeciálnu rastlinnú výrobu. Uviedol to minister pôdohospodárstva Richard Takáč v pondelok počas tlačovej konferencie na podujatí Budúcnosť špeciálnej rastlinnej výroby.
Európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen je od štvrtka na Slovensku. Ide o jeho poslednú zástavku v rámci „turné“ po štátoch európskej dvadsaťsedmičky. Na Slovensku absolvoval niekoľko stretnutí – s mladými poľnohospodármi, zástupcami samosprávnych organizácií, s rezortným ministrom Richardom Takáčom, s pestovateľom ovocia v Dunajskej Lužnej a v piatok napoludnie sa postavil aj pred novinárov. Vysvetľoval im víziu európskeho poľnohospodárstva po roku 2028 tak, ako ju v tomto roku navrhla a predstavila Európska komisia. O dokumente sa bude minimálne ďalšie dva roky hovoriť na rôznych úrovniach. Od Rady Agrifish po europarlament.
Spoločnosť GRANELAM a. s. dosiahla v jubilejnom 30. ročníku súťaže najlepších manažmentov poľnohospodárskych podnikov Top Agro pomyselný hetrik. Absolútnym víťazom sa stala po tretíkrát (v rokoch 2009 a 2010 ešte ako PD Pokrok Ostrov) a počas celého trvania súťaže sa umiestňuje na popredných priečkach, pričom niekoľkokrát obsadila prvé miesto v príslušnej kategórii. Podnik, ktorý sa prioritne zameriava na produkciu osív kukurice a hustosiatych obilnín, už niekoľko rokov úspešne vedie manažérsky tandem otca a syna Schuchmannovcov.
Nezávislý zdroj dát pri hodnotení súťaže manažérov a poľnohospodárskych podnikov, ktorú organizuje Klub poľnohospodárskych novinárov pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, už druhý rok funguje podľa inovovaného metodického modelu hodnotenia. Prinášame Vám komplexný zoznam 100 najlepších poľnohospodárskych subjektov za rok 2024.
Tesne pred vstupom do turisticky obľúbenej Kvačianskej doliny, tam, kde sa liptovské roviny lámu do hôr, sa rozprestiera areál Poľnohospodárskeho družstva Liptovské Hole so sídlom v Kvačanoch. Vo vykosenom a upravenom hospodárskom dvore má družstvo umiestnenú administratívu, chov dojníc a od minulého roka aj výrobu kŕmnych zmesí. Dvoru dominuje maštaľ s vysokým štítom, ktorá sa nelíši od tých, ktoré poľnohospodári stavajú v súčasnosti.
Slovenské vína sú vynikajúce, ale vo svete nie sú známe. Nie je potrebné produkovať ich vo veľkých množstvách, ktoré sú nad možnosti slovenských vinárov, dôležitá je identita, o ktorú sa musia snažiť všetci vinári spoločne. Mohli by sa pritom inšpirovať príkladom Nového Zélandu, ktorý má oveľa mladšiu históriu vinárstva ako ktorákoľvek európska krajina, predsa sa vína z tohto štátu vnímajú na svetových trhoch ako osobité.
Päťročné programové obdobie Európskej únie sa v lete prelomilo do svojej druhej polovice. Napriek tomu si slovenskí poľnohospodári zatiaľ nesiahli na európske fondy vyčlenené na investície v rokoch 2023 – 2027 a dokonca ani len nevideli pripravené výzvy či návrhy finančných nástrojov, ktoré im umožnia eurofondy čerpať. Marek Čepko, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, to zatiaľ nepovažuje za meškanie a poľnohospodárom do budúcnosti sľubuje investičné podpory, finančné nástroje či projektového manažéra, ktorý im pomôže pri eurofondových žiadostiach.
Najkomentovanejšie za 7 dní