Päťročné programové obdobie Európskej únie sa v lete prelomilo do svojej druhej polovice. Napriek tomu si slovenskí poľnohospodári zatiaľ nesiahli na európske fondy vyčlenené na investície v rokoch 2023 – 2027 a dokonca ani len nevideli pripravené výzvy či návrhy finančných nástrojov, ktoré im umožnia eurofondy čerpať. Marek Čepko, generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry, to zatiaľ nepovažuje za meškanie a poľnohospodárom do budúcnosti sľubuje investičné podpory, finančné nástroje či projektového manažéra, ktorý im pomôže pri eurofondových žiadostiach.

„Chcem odkázať všetkým poľnohospodárom, že nemám žiadne obavy o to, že by sme nevyčerpali finančné prostriedky zo Strategického plánu, pretože sme poučení z chýb, ktoré krajina absolvovala v rámci takmer dvadsaťročného obdobia Programu rozvoja vidieka. Máme jasnú stratégiu na to, ako efektívne, rýchlo a veľmi transparentne doručiť finančné prostriedky v rámci projektových podpôr Strategického plánu, ktorý môžeme čerpať do konca roku 2029,“ uviedol Marek Čepko počas štvrtkového podujatia VÚB Banky v Nízkych Tatrách.

Prostriedky je síce možné čerpať do roku 2029, no programové obdobie končí už v závere roka 2027. Dva roky pred koncom programového obdobia a po niekoľkých modifikáciách Strategického plánu, ktoré realizoval agrorezort pod vedením Richarda Takáča, nie je minister stále spokojný s jeho znením. Dokument pritom vznikal niekoľko rokov a počas viacerých vlád a ministrov, za dlhodobej komunikácie so samosprávnymi organizáciami.

„Treba povedať, že tí, ktorí písali Strategický plán, ho napísali podľa mňa veľmi zle a nedá sa opraviť. Ja tam strašne veľa ukazovateľov, ktoré musíme dodržiavať pri jednotlivých schémach. Sme v situácii, že napríklad tam máme určité ukazovatele, ktoré musíme splniť – nejaký počet mladých poľnohospodárov. Keby sme ukazovatele nesplnili, tak by sme museli vrátiť všetky finančné prostriedky. Je to strašne komplikované,“ uviedol po dvoch rokoch v kresle ministra Richard Takáč.

Mladí poľnohospodári a spracovanie

Napriek kritike sa zdá, že čerpanie sa pomaly rozbieha. V uplynulých mesiacoch bola vyhlásená napríklad výzva na poistné a v najbližších týždňoch majú pribudnúť dve. Malo by ísť o jednu výzvu pre mladých poľnohospodárov a druhú investičnú, určenú pre spracovateľský priemysel.

„V najbližšom období, do dvoch týždňov, ideme vyhlásiť výzvu pre malých spracovateľov, kde výška nenávratného finančného príspevku bude 100-tisíc eur a celková alokácia bude vo výške 35 miliónov eur. To znamená, že bude podporených 350 malých lokálnych spracovateľov. V rámci stratégie pána ministra chceme podporovať tých, ktorí budú spracovávať vlastnú surovinu, či už mlieko alebo mäso, a zároveň chceme, aby minimálne 60 percent zo spracovávanej suroviny bolo zo Slovenska,“ uviedol Marek Čepko.

Raz a dosť

Pri vyhlasovaní výziev sa vynára otázka, ktorá zaznela už 8. apríla 2025 počas Informačného dňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vtedy Dušan Gábor, generálny riaditeľ sekcie rozvoja vidieka a priamych platieb na agrorezorte povedal, že v rámci investičných dotácií môže byť podporený každý subjekt maximálne raz za programové obdobie. Podobne sa vo štvrtok vyjadril aj Richard Takáč.

„Do výzvy sa môže prihlásiť len jedenkrát,“ uviedol minister.

Ako príklad uviedol práve spracovateľskú výzvu, ktorú spomínal aj Marek Čepko. Ak sa podnik zapojí do výzvy v hodnote 100-tisíc eur, tak v ďalšej prisľúbenej výzve, ktorá má podľa ministra v budúcnosti dosiahnuť 900-tisíc až 1 milión eur, sa už spracovateľ prihlásiť nemôže.

Marek Čepko prisľúbil, že do dvoch týždňov, keď sa uskutoční tlačová konferencia, kde agrorezort zverejní výzvu pre mladých poľnohospodárov a spracovateľov, predstavia aj harmonogram výziev. Nebude to však dokument so zoznamom všetkých výziev.

„Tlačím na to, aby to bol harmonogram na celý budúci rok,“ uviedol Čepko.

Poľnohospodári tu vidia problém, pretože nevedia, čo bude takpovediac v ďalších rokoch na stole. Poukázal na to predseda SPPK Andrej Gajdoš.

„Pokiaľ skutočne je pravda, že úspešné bude len jedno IČO počas celého programového obdobia, tak nám nepomôže harmonogram výziev na jeden rok. Potrebujeme harmonogram na celé programové obdobie, aby ten subjekt videl, že nezapojí sa v roku 2026, no zapojí sa v roku 2027, lebo pôjde napríklad pre subjekt väčšia výzva, konkrétnejšia s lepším financovaním,“ uviedol Andrej Gajdoš.

V budúcom roku

V druhej polovici programového obdobia nemajú poľnohospodári, podľa kladených otázok cez elektronický systém počas konferencie, stále dostatok informácií k investičným výzvam.

„S týmto nesúhlasím, že výzvy meškajú, pretože ako som spomínal, tak je potrebné dokončiť Program rozvoja vidieka a napríklad do prvovýroby sme za posledné dva roky investovali 280 miliónov eur. Tie projekty sú zrealizované a ja som žiadal pána ministra o to, aby sa investičná výzva pre prvovýrobu odložila až na začiatok budúceho roka, pretože potrebujeme dokončiť implementáciu Programu rozvoja vidieka a personálne kapacity na platobnej agentúre sú len jedny a posledné, čo chcem, aby nastalo, že budete čakať rok na vyhodnotenie výzvy. Výzva sa pripravuje a bude veľmi jednoduchá,“ odpovedal na jednu z otázok šéf PPA.

Zmeny

Čepko prisľúbil, že k budúcoročnej výzve sa prispôsobí aj katalóg strojov, ktorý plánujú aktualizovať. V zákulisí medzi poľnohospodármi rezonovala otázka, prečo PPA aspoň nedá na pripomienkovanie výzvu, aby sa na ňu poľnohospodári dokázali pripraviť. Samotné predkladanie žiadostí v konkrétnej výzve si pritom platobná agentúra môže nasmerovať do obdobia, ktoré považuje za vhodné.

Šéf PPA poľnohospodárom na podujatí oznámil, že každý úspešný prijímateľ bude mať na platobnej agentúre takzvaného projektového manažéra.

„Toto chýbalo na platobnej agentúre. Budete mať dvojičku na agentúre, ktorej budete vedieť zavolať a spýtať sa, v akom stave je váš projekt, čo vás čaká v najbližšom období. Náš zamestnanec bude pracovať s cieľom, aby boli prostriedky vyčerpané do posledného eura,“ uviedol Marek Čepko.

 

Finančné nástroje

Z hľadiska investičných podpôr stále rezonujú finančné nástroje, ktoré mali byť hlavnou podporou nášho poľnohospodárstva v rámci strategického plánu. Marek Čepko potvrdil, že rezort s nimi naďalej počíta.

„Finančné nástroje využijeme približne v polovici budúceho roka. Chceme začať s ich implementáciou. Tá forma by mala byť v podobe garancií za úvery a zároveň v kombinácii s grantom, ktorý by mal byť využitý na splatenie časti istiny. Ministerstvo dlhšiu dobu analyzovalo, vzhľadom na to, že v rámci Strategického plánu bola určená naozaj nemalá časť na finančné nástroje, že či po tých rokoch sektor naozaj cíti potrebu pri všetkých typoch poľnohospodárov. Výsledkom je, že finančné nástroje majú za nás opodstatnenie pre malých a stredných poľnohospodárov,“ uviedol Čepko.

Ďalej pokračoval, že ich výhody vidí v tom, že v porovnaní so systémom refundácie na platobnej agentúre tieto úverové prostriedky získajú poľnohospodári okamžite.

„Zároveň tam vidím ako pozitívum pákový efekt. To znamená, že banky touto spoluúčasťou, teda nejakou spoluprácou vlastne naštartujú sektor a objem investícií bude vyšší. A asi najpodstatnejšie – najväčšie pozitívum za mňa je takzvaný revolvingový efekt. To znamená, že finančné prostriedky, ktoré budú z tých splatených úverov, sa vrátia po dohode so Slovenským investičným holdingom na úroveň ministerstva pôdohospodárstva a bude ich možné opätovne využiť na ďalšie investície,“ pochvaľuje si Marek Čepko.

Finančné nástroje vníma ako pozitívum aj zástupca organizátora.

„Myslím si, že tieto nástroje môžu pomôcť sektoru poľnohospodárstva ako takému,“ uviedol Andrej Viceník, člen predstavenstva VÚB.

Nová agropolitika

Andrej Viceník vo svojom vystúpení spomenul výkonnosť slovenského poľnohospodárstva a súvis s návrhom novej agrárnej politiky po roku 2028. Ako fakt, pri ktorom vychádzal zo Zelenej správy agrororezortu uviedol, že celkový objem finančnej podpory slovenskému poľnohospodárstvu sa vlani medziročne zvýšil o 66 percent na 1,3 miliardy eur, pričom podiel podpôr na celkových výnosoch sektora vzrástol na 31 percent. Podľa údajov uvedených v správe dosiahol kladný výsledok hospodárenia pred zdanením výšku 181 miliónov eur.

„Z uvedeného jasne vyplýva, že dotácie v minulom roku zachránili ziskovosť slovenského poľnohospodárstva a sú pre jeho fungovanie kľúčové. V najbližších dvoch rokoch sa bude intenzívne diskutovať o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva. Je nevyhnutné, aby Slovensko bolo pri týchto rozhovoroch aktívne,“ uviedol Viceník.

Súčasný návrh agropolitiky zo strany Európskej komisie vníma ako neprijateľný Andrej Gajdoš, ktorý vo vystúpení prisľúbil, že poľnohospodári naň zareagujú v uliciach Bruselu. Aktuálny návrh podľa Gajdoša nepočíta s investičnými podporami, ktoré majú byť podporované len z takzvaného superfondu. Tu sa ale podľa poľnohospodárskeho predáka dostávame do situácie, že sa bude súťažiť o to, či sa v rámci štátu podporí napríklad nákup zdravotníckej technológie či traktora.  Politický výsledok takejto súťaže je podľa Gajdoša jasný.

„Slovensko dostane asi o 21 percent menej ako v aktuálnom období, čo je vo finančnom vyjadrení 990 miliónov eur,“ uviedol predseda SPPK.

Pokles podpory na Slovensku je približne rovnaký, ako je priemer európskej dvadsaťsedmičky. Problémom podľa Gajdoša je, že pokiaľ v súčasnosti si európske štáty dávajú notifikovať štátne schémy podpory poľnohospodárstva do Bruselu a aj tak takéto dotácie robia problémy v rovnocennej súťaži, tak pri uvoľnení rúk v novom období môžu nastať preteky v podporovaní poľnohospodárstva členskými štátmi EÚ. A vyhrávať môžu podľa predsedu agrokomory tí poľnohospodári, ktorých je veľa a sú v svojej členskej krajine významnou voličskou silou.