Slovenské vína sú vynikajúce, ale vo svete nie sú známe. Nie je potrebné produkovať ich vo veľkých množstvách, ktoré sú nad možnosti slovenských vinárov, dôležitá je identita, o ktorú sa musia snažiť všetci vinári spoločne. Mohli by sa pritom inšpirovať príkladom Nového Zélandu, ktorý má oveľa mladšiu históriu vinárstva ako ktorákoľvek európska krajina, predsa sa vína z tohto štátu vnímajú na svetových trhoch ako osobité.

John Barker, generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV), ktorý v týchto dňoch navštívil Slovensko, hodnotil slovenské vína veľmi pozitívne, avšak z vlastnej skúsenosti uviedol, že o nich v zahraničí málokto vie. John Barker pochádza z Nového Zélandu a je prvým generálnym riaditeľom OIV z južnej pologule.

Pekné odrody aj charakteristiky

„Máte vynikajúce vína, ktoré nie sú vo svete vôbec známe. Možno si ich nechávate pre seba ako vaše tajomstvo,“ usmieva sa John Barker na stretnutí s novinármi.

Páčila mu napríklad aj myšlienka pomenovať slovenské odrody podľa hradov pri bielych a riek pri červených odrodách.

„Sú to veľmi pekné odrody, ktoré majú zaujímavé charakteristiky a dobre zapadajú do súčasnej palety štýlov. Ste silní v šumivých vínach a máte veľmi pekné svieže biele vína,“ opisuje John Barker slovenské vína.

Pozitívne hodnotil aj možnosti slovenského vinárskeho turizmu, ktorý však zahraničných návštevníkov nepritiahne, pokiaľ nebudú slovenské vína vo svete známe.

„Máte veľa aktivít, ktoré podporujú vinársky turizmus. Slovensko je krásna krajina s bohatou históriou a zaujímavými vinárstvami. Ak ale slovenské vína nebudú ľudia poznať, tak za nimi turisti neprídu. Samotný vinársky turizmus vína vo svete nespropaguje, potrebná je silná identita,“ uviedol na otázku poľnoinfo.sk.

Počas svojej návštevy Slovenska sa John Barker mohol so slovenskými vínami zoznámiť pri návšteve dvoch vinárstiev v Malokarpatskej oblasti a na degustácii v Národnom salóne vín v Bratislave. Na Slovensku okrem toho absolvoval stretnutia na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a na Ministerstve zahraničných vecí. Navštívil aj Strednú odbornú školu vinársko-ovocinársku v Modre a Malokarpatské múzeum v Pezinku.

Vinári za spoločnú identitu

Nový Zéland a Slovensko majú spoločné víno aj ovce, a príbeh novozélandského vína by mohol byť podľa neho inšpiratívny aj pre slovenských vinárov.

„Na Novom Zélande sme mali vinársky priemysel od konca 19. storočia, ale vtedy bol veľmi nekvalitný. Až od polovice 80. rokov minulého storočia sa stal exportným priemyslom. Faktorom nášho úspechu bolo, že sme dokázali spolupracovať ako odvetvie. Zamerali sme sa na reputáciu vín z Nového Zélandu, čo zdieľali všetci. Každý vedel, že musí prispieť k tejto reputácii, a keď prispeje, potom z toho bude profitovať. Sústredili sme sa na jasné posolstvo, ktoré propaguje identitu našich vín. Keďže nemáme bohatú históriu, zamerali sa na spojenie vína a krajiny. Naše vína propagujú krásny a dramatický obraz novozélandskej prírody,“ uviedol John Barker.

Obraz večne zelenej krajiny korešponduje so spôsobom pestovania viniča. Nový Zéland začal medzi prvými na svete realizovať národný program udržateľného pestovania viniča už v roku 1995.

„Bol to kľúčový prvok a najdôležitejší faktor úspechu v našom odvetví. Spojil sa okolo tohto programu celý vinársky priemysel, všetci majú spoločný záujem na takejto reputácii krajiny,“ uviedol.

V čase, keď sa začali novozélandské vína presadzovať na zahraničnom trhu, sa vinič pestoval iba na šiestich tisícoch hektárov, na Slovensku ho dnes pestujeme na približne dvojnásobnej ploche.

„Práve záujem exportného trhu pomohol nášmu sektoru veľmi rýchlo rásť,“ hovorí.

Dnes sa vinič na Novom Zélande pestuje už na viac ako 42 tisícoch hektárov.

Ľudia sa stretávajú cez mobil, nie pri víne

Podľa údajov OIV sa v roku 2025 vo svete vyprodukovalo 232 miliónov hektolitrov vína, čo je o sedem percent menej ako dlhodobý priemer. Spotreba vína vo svete od 60. rokov minulého storočia neustále klesá, pričom najväčší prepad zaznamenala v 80. a 90. rokoch minulého storočia. V čase šírenia Covidu sa znovu objavil intenzívnejší klesajúci trend, no pokles v Európe sa spomalil a stabilizoval, v niektorých krajinách, napríklad v Španielsku či Portugalsku, sa spotreba vína mierne zvyšuje. No kým v minulosti bol pokles spotreby v Európe kompenzovaný nárastom spotreby v štátoch ako USA, Kanada či Austrália, v posledných piatich rokoch spotreba klesá aj tam.

„Čiastočne to ovplyvňuje finančná neistota a čiastočne to súvisí s generačnou zmenou. Mladšia generácia sa zaujíma o iné veci – v USA sú to napríklad konopné produkty. Navyše rozšírenie mobilných technológií spôsobilo, že ľudia sa dnes socializujú úplne inak, než v minulosti,“ uviedol generálny riaditeľ OIV k situácii v odvetví.

Očakáva sa, že v nasledujúcich rokoch bude spotreba stúpať v Číne, Japonsku či v Rusku.

„Určite môžeme očakávať nárast spotreby vína v Číne. Krajina iba nedávno vstúpila do našej organizácie a v súčasnosti zvyšuje svoju produkciu. Je to však obrovský trh a ak sa víno viac stane súčasťou miestnej kultúry, bude to dobré pre producentov vína na celom svete,“ hovorí.

Dovoz aj produkciu vína v súčasnosti zvyšuje napríklad aj Rusko.

PIWI – odrody budúcnosti?

Klimatické zmeny predstavujú popri poklese spotreby podľa neho ďalšiu veľkú výzvu pre sektor.

„Pre jednotlivcov aj celé regióny je to čoraz náročnejšie. Niekde je to sucho a vysoké teploty, inde sú to extrémne prejavy počasia. Máme viac mrazov, krupobití. Teplejšia klíma nahráva rozširovaniu rôznych chorôb a škodcov do oblastí, kde sa predtým nevyskytovali,“ vymenúva generálny riaditeľ OIV dopad klimatických zmien na vinársky sektor.

Odpoveďou na tieto výzvy bude v budúcnosti podľa neho zefektívnenie sektora i výber nových odrôd. Medzi nimi vyzdvihol odrody PIWI, ktoré sú odolnejšie voči chorobám a škodcom a dajú sa pestovať s menším použitím chemických postrekov, čo si trh žiada. Na Slovensku PIWI odrody pestujú napríklad v Skalici, Modre, Pezinku či Doľanoch.

„Kvalita vína nebola na začiatku šľachtenia týchto odrôd ideálna, boli tam cítiť tóny z divokých amerických kmeňov, s ktorými sa krížili. Ale dnes sú už tie odrody na nerozoznanie,“ uviedla pre poľnoinfo.sk Jaroslava Kaňuchová Pátková, výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska.

Ľudia pijú menej, ale kvalitnejšie vína

Trendy posledných 20 až 30 rokov ukazujú, že ľudia pijú menej, ale volia si lepšie vína.

„Celková kvalita vína sa na svetovom trhu zvýšila, pretože máme dnes lepšie technológie,“ uviedol John Barker, no podľa neho bude na trhu vždy miesto pre remeselné, aj pre priemyselné komerčné vína.

„Priestor existuje pre oba smery. Úloha menších, remeselných vinárstiev je však mimoriadne dôležitá, pretože oni vytvárajú záujem o víno. Sú často väčšími inovátormi v sektore než tí, ktorí akoby viedli trendy,“ opisuje.

Pokiaľ sledujeme spotrebiteľské trendy, ľudia v súčasnosti čoraz viac vyhľadávajú rôzne zážitky, a víno, respektíve vinársky turizmus, im ich poskytuje.

„Víno je ľudský produkt, ktorý je dôležitý aj kvôli spojeniu s krajinou. Musíme premýšľať o tom, ako v tejto dobe zachovať humánny a spoločenský aspekt vína,“ uviedol a dodal, že práve malí vinohradníci a vinári k tomu najviac prispievajú.