Tesne pred vstupom do turisticky obľúbenej Kvačianskej doliny, tam, kde sa liptovské roviny lámu do hôr, sa rozprestiera areál Poľnohospodárskeho družstva Liptovské Hole so sídlom v Kvačanoch. Vo vykosenom a upravenom hospodárskom dvore má družstvo umiestnenú administratívu, chov dojníc a od minulého roka aj výrobu kŕmnych zmesí. Dvoru dominuje maštaľ s vysokým štítom, ktorá sa nelíši od tých, ktoré poľnohospodári stavajú v súčasnosti.

„Objekt sme dokončili ešte v roku 2009. Potrebovali sme sa vo výrobe mlieka výraznejšie posunúť a dojnice sústrediť na jeden hospodársky dvor,“ vysvetľuje predseda predstavenstva Ján Florek.

Produkcia surového kravského mlieka je doteraz základným pilierom ich ekonomiky a preto na nej investične nešetria. V ostatných mesiacoch si obstarali novú dojáreň, zakúpili veľkoobjemový náves na hnojovicu s aplikátorom, inštalovali fotovoltické panely, ktoré zlacnili výrobu či investovali do výrobne kŕmnych zmesí. Tú, čo slúžila roky na jednom z hospodárskych dvorov družstva v Liptovskom Trnovci a bola náročná na ľudskú prácu, vymenili. Kúpili zánovnú, ktorú využíval pre prípravu krmív istý chovateľ hydiny na východnom Slovensku.

„Previezli sme ju a inštalovali na hospodárskom dvore v Kvačanoch. Pokiaľ stará výrobňa potrebovala dvoch ľudí obrazne osem dní do týždňa, tak aktuálna vyžaduje pozornosť jedného človeka maximálne tri dni v týždni. Odpadli aj ďalšie náklady na prepravu krmív,“ vysvetľuje predseda družstva.

Lepšia úžitkovosť cez zmenu plemena

Stavy dojníc družstvo dlhodobou udržuje na stabilnej úrovni štyristo kusov. Čo sa však v čase výrazne menilo bola plemenná skladba. Tak, ako iné družstvá a poľnohospodárske subjekty v regióne, aj oni ešte pred pár desaťročiami chovali pinzgauský dobytok. Nenáročné zvieratá vhodné do horských a podhorských oblastí neobstáli na celom Slovensku v konkurencii výkonnejších mliekových plemien a doplatili tak na nižšiu úžitkovosť. Tak to bolo aj v Kvačanoch, no rezervy si začali uvedomovať oveľa skôr, akoby si súčasník myslel.

„Keď som pred desaťročiami, ako plemenársky technik začal chodiť aj na družstvo v Kvačanoch, mali úžitkovosť tak 2500 litrov na dojnicu a rok. Už v osemdesiatych rokoch sme začali tamojšie pinzgauské kravy prekrižovať inseminačnými dávkami od býka plemena červený holstein. Doteraz si dobre pamätám jeho meno – volal sa RED21. Veľmi dobre zareagoval na kvačianske kravy a ich potomstvo výrazne zlepšilo stádo a posunulo ho k úžitkovosti,“ spomína Pavol Odlevák, ktorý ostatné roky pracuje ako dvorový zootechnik na družstve.

Holsteinsko-pinzgauské dojnice priniesli družstvu lepšiu úžitkovosť, no v prvých rokoch nového tisícročia pristúpili k ďalšiemu prekrižovaniu dojníc.

„Prešli sme na slovenský strakatý dobytok, no stále by sa v stáde našlo niekoľko holsteiniek a pinzgauiek, ktoré dojíme,“ hovorí predseda.

Vďaka živočíšnej výrobe udržujú všetky hospodárske dvory

Po stabilizácii chovu sa družstvo začalo ešte viac zameriavať na efektivitu. Modernizácia sa neprejavila len vo výstavbe a technike, ale aj v samotnej práci so zvieratami. Kým v minulosti obojky umiestnené na krku kráv slúžili len na sledovanie ruje, dnes ich nahrádzajú novými zariadeniami, ktoré dokážu monitorovať oveľa širšie spektrum informácií. Rovnako, ako iní úspešní chovatelia, aj oni už v súčasnosti sledujú a vyhodnocujú čas, ktorý krava venuje napríklad prežúvaniu, pretože je to dôležitý ukazovateľ jej zdravia a pohody. V posledných rokoch svoj chov posúvajú vpred aj vďaka využívaniu genetiky jalovíc, ktorá im umožňuje vyberať najkvalitnejšie zvieratá na ďalší chov.

Na Poľnohospodárskom družstve Liptovské Hole nepozostáva živočíšna výroba len z produkcie kravského mlieka. V horských oblastiach našla uplatnenie sedemdesiatka kráv pinzgauského dobytka, ktoré chovajú bez trhovej produkcie mlieka. Liptovskí hospodári presúvajú dobytok od jarných mesiacov po neskorú jeseň aj na najvzdialenejšie pasienky. Tie sú napríklad aj nad obcami Malé a Veľké Borové, ktoré sa od sídla družstva nachádza viac ako dvadsať kilometrov. Priamo v obci Veľké Borové, ktorá má len približne štyridsiatku obyvateľov, chovajú tisícku oviec, z čoho je sedemsto bahníc.

Vďaka silnej živočíšnej výrobe družstvo dodnes udržuje všetky hospodárske dvory. Pred desaťročiami sa vzdali len jediného, kde v minulosti chovali ošípané, ktoré ekonomike podniku výrazne uškodili. Ján Florek si dobre pamätá toto obdobie. Na družstve pracuje od roku 1977 ako mechanizátor a stav, ktorý dostal podnik takmer na pokraj krachu je mu zdvihnutým ukazovákom, aby k svojim aktivitám pristupovali s rozvahou.

Bez úverov

„Ako som sa stal v roku 2008 predsedom, zobrali sme len jediný úver na novú maštaľ. Inak investujeme zo svojich úspor. Nečerpáme ani takzvané zelené úvery, ktoré slúžia na financovanie priamych platieb,“ hovorí predseda družstva.

Z rastlinnej výroby tržby takmer nemajú, všetko čo dopestujú až na minimálne výnimky skŕmia. Investične ju pritom nezanedbávajú. Uvedomujú si, že z dôvodu zmien počasia musia pracovať so širokým spektrom výkonných či početných strojových liniek. Pri príprave krmovín napríklad využívajú žací stroj Pöttinger s pracovným záberom prevyšujúcim osem metrov, s ktorým dokážu kosiť aj strmé liptovské lúky. Pre rýchlu prípravu krmovín disponujú aj výkonnou rezačkou a v tomto roku na jeseň rozšírili flotilu kombajnov na štyri. Pravda, dva z kombajnov sú staré Forschirtty, no udržiavať chcú aj tie.

„V tohtoročnom daždivom lete sme boli radi za každý pozberaný hektár. Nové stroje idú na výkon, no tie staré vedia kolegovia stále opraviť a keď zoberú len pár hektárov denne, aj to sa počíta do konečného výsledku. Jeden New Holland sme už mali a tento rok na jeseň sme kúpili ďalší. Každoročne investujeme len do poľnohospodárskej techniky približne pol milióna eur. Keďže máme veľa mladých ľudí, musíme ich vedieť zaujať aj novou technikou,“ uzatvára Ján Florek.

 

Obhospodarovaná výmera: 2 017 hektár

z toho orná pôda: 384 hektárov

Produkcia mlieka: 3 milióny kilogramov

Počet zamestnancov: 48