O zmene správania slovenských spotrebiteľov po raste cien potravín a inflácie hovorí Martin Hubinský, segmentový manažér pre poľnohospodárstvo VÚB banky a podpredseda Dozornej rady Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Podľa prieskumov Slováci aktuálne nakupujú v obchodoch viac zľavnených produktov, robia menšie, ale častejšie nákupy, vyhľadávajú viac výrobky vlastnej značky reťazcov za dostupnejšie ceny ako značkové výrobky. Spozorovali ste podobný trend?

Práve po konsolidácii, ktorá prebehla minulý rok a bola mimoriadne náročná, sme začali badať už aj v číslach, že spotreba domácností sa spomaľuje. Pritom ide o jeden z hlavných ťahúňov ekonomiky. Ľudia v obchodoch viac premýšľajú nad tým, koľko môžu minúť peňazí na potraviny.

Zvyšuje sa nákupná turistika do susedných krajín?

Nákupná turistika v pohraničných oblastiach existovala vždy podľa toho, v ktorej krajine boli v danom momente ceny konkrétnych výrobkov výhodnejšie. Spotrebiteľ sa vždy správa ekonomicky. Ide však o malé percento kupujúcich, ktoré tu vždy bude. Ak niekto býva v prihraničnej oblasti okolo 10 kilometrov, preňho je nákupná turistika úplne prirodzená. Nejde zatiaľ o extrémne číslo.

Čo by ste poradili slovenským spotrebiteľom? Ako sa môžu pri nakupovaní potravín lepšie rozhodovať?

Existuje štatistika FAO – Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (OSN), ktorú robila aj v spolupráci s talianskou bankovou skupinou Intesa Sanpaolo (pozn. materská spoločnosť VÚB banky na Slovensku). Z prieskumu vyšlo, že každý človek vyhodí ročne potraviny v hodnote 400 eur. Domácnosti tvoria až dve tretiny potravinového odpadu.

Lepšie hospodárenie s potravinami v domácnosti je jedným z riešení, teda menej vyhadzovať a nenakupovať veľké množstvá. Zvážiť, či treba využiť úplne všetky akcie v obchodoch, ktoré sú často aj chytákom na spotrebiteľa. Ak niekto v zľave kúpi 20 litrov mlieka, reálne využije iba tri litre, zvyšok musí vyhodiť. Riešením je aj nekupovať do zásoby potraviny, ktoré majú krátku dobu spotreby. Možno to je cesta, ktorá vzišla aj zo spomínaného výskumu. Ďalším riešením môže byť uprednostňovanie slovenských výrobkov pri nákupoch.

Prečo by mali spotrebitelia kupovať viac lokálnych výrobkov, ak si môžu vybrať aj spomedzi zahraničných výrobkov za dostupnejšie ceny?

Keď si kladieme tovar do košíka, mali by sme si všímať, kde je vyrobený. Mrzí ma však, že zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch predajní už niekoľko rokov stagnuje a nerastie. Treba si uvedomiť, že každou kúpou slovenskej potraviny podporíte nielen celý agrosektor, ale hrubý domáci produkt Slovenska. Prispejeme tým na vlastný dôchodok – dane a zisk firiem totiž zostanú doma.

Možno výrobca zamestnáva nášho rodinného príslušníka alebo známeho a kúpou ich výrobku podporíte zamestnanosť v regiónoch. Zmena myslenia je dlhodobá cesta, ale treba sa zamyslieť aj nad zdravotným aspektom a bezpečnosťou potraviny, ktorá prejde tisícky kilometrov, kým sa dostane na pulty obchodov na Slovensku. Ako musí byť napríklad rajčina z Maroka ošetrená? Akú má uhlíkovú stopu? Možno rovnakú rajčinu pestujú aj naši agropodnikatelia, len 30 kilometrov za supermarketom.

Slovenskí spotrebitelia sú najmä v tejto dobe rastu cien potravín cenovo citliví. Čo ich môže presvedčiť, aby prešli na slovenské výrobky?

Množstvo Slovákov nevie, že domáce potraviny patria k tým najkvalitnejším vo svete. VÚB banka už viac ako dekádu podporuje slovenský národný program Značka kvality SK, ktorú každoročne udeľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) na výstave Agrokomplex. Ide o dobrovoľné ocenenie pre potraviny vyrobené na Slovensku, ktoré spĺňajú prísne kvalitatívne kritériá nad rámec bežných legislatívnych požiadaviek. V praxi to znamená, že spotrebiteľ pri kúpe výrobku s touto značkou má garanciu, že bol vyrobený na Slovensku, je pravidelne kontrolovaný nezávislou akreditovanou skúšobňou a spĺňa nadštandardné kvalitatívne kritériá.

Pre VÚB banku je podpora slovenskej výroby potravín veľmi dôležitá. Rovnako je dôležité informovať spotrebiteľov o tom, že doma vyrábame naozaj kvalitné potraviny a netreba vždy siahnuť po zahraničnom produkte.