V Tomášove neďaleko Bratislavy dnes pestujú na polovici svojej výmery zeleninu. Ešte pred troma rokmi to bol úplne iný podnik. Hlavnú časť osevného postupu tvorili obilniny a z komplikovanejších výrob pestovali cukrovú repu a v rámci živočíšnej výroby chovali 120 dojníc. Situácia sa zmenila v roku 2023, keď podnik kúpila zeleninárska rodina Mačajovcov. Hneď v prvom roku akvizície pribudlo do osevného postupu tomášovského družstva sedemnásť hektárov mrkvy.

V ďalšom roku sa výpočet pestovaných plodín výrazne rozšíril. Pribudli zemiaky či cibuľa, no pestovali aj koreňovú zeleninu ako mrkvu, petržlen, zeler či paštrnák. V tomto roku okrem iného vysiali na nezanedbateľnej výmere osemdesiatich hektárov hrášok, ktorý dodali do mraziarne v Maďarsku.

Výpočet pestovaných plodín, ktoré sa za posledné tri roky objavili v okolí Tomášova je široký. Od maku, cez kapustu, cuketu či tekvicu hokaido.

„V Tomášove máme dobrú pôdu, je piesková, čím vyhovuje koreňovým zeleninám a tým, že máme takmer celú výmeru pod závlahou, rastlinám nechýba ani v čase sezóny vlaha,“ vysvetľuje Roland Árva, gazda podniku. Nevšedný názov funkcie bol zavedený v spoločnostiach Mačaj a popisuje najvyššie postaveného na konkrétnej farme.

Zavlažujú

V okolí Tomášova využívajú štyri spôsoby zavlažovania a jednoznačne uviesť, ktorý je najlepší, nie je podľa tamojších poľnohospodárov jednoduché. Ak v jednom prípade víťazí jednoduchosť inštalácie, v inom je to možnosť polievať produkciu aj pri vyššom vetre. Ak je to možné, závlahy prispôsobujú plodine. Pásové či pivotové zavlažovače využívajú najčastejšie pri cibuli či zemiakoch. Pri koreňovej zelenine sú najviac vhodné kvapkové závlahy, ktoré poskytujú vlahu priamo ku koreňu, alebo sprinklery, kde sa tlakom vody vysúvajú trysky zo zeme a porast tak zavlažovaný z niekoľkocentimetrovej výšky.

V najbližšom roku plánujú výrazne rozšíriť plochy kvapkových závlah – zo súčasných približne 40 hektárov zavlažovaných polí na 100 hektárov. Dôvodom je, že najvyššie úrody koreňovej zeleniny dosahujú práve pod kvapkovou závlahou, ktorá zároveň umožňuje efektívne hospodárenie s vodou a podporuje rast koreňovej časti rastlín.

Chemická ochrana

Maximálny prístup efektívnosti využívajú aj v prípade hnojenia či chemickej ochrany. Pri hnojení sa zamerali na variabilné dávkovanie opreté o exaktné údaje z pôdnych rozborov. Podobný prístup zvolili aj pri chemickej ochrane. Roky spolupracujú na monitoringu škodcov s profesorom Jánom Tancikom zo spoločnosti Ecophyta v Nitre. K ošetreniu plodiny tak pristupujú aj na základe jeho poznatkov. Postupne sa pritom posúvajú stále k väčšej ekologizácii výroby.

„Na päťhektárovej parcele zemiakov som skúšal počas celej sezóny len bioprípravky a tie výsledky boli veľmi dobré. Napríklad prírodný insekticíd vyrobený prírodnou cestou z baktérie žijúcej v pôde účinkoval na drôtovca. Podobne to bolo aj v prípade ekologického fungicídneho prípravku. Mojim cieľom je, aby sme na základe takýchto skúsenosti začali využívať čo najmenej chemickej ochrany, no pritom vedeli plodiny účinne ochrániť,“ hovorí Roland Árva.

K výraznému zníženiu využívania herbicídov prispela ich bodová aplikácia. Mechanizátor Ivan Farago pracuje už takmer desaťročie na farmách spoločnosti Mačaj. Začínal ako traktorista, no v posledných troch rokoch má na starosti využitie najnovších technológií v poľnej výrobe so zameraním na presné poľnohospodárstvo. Jednou z technológii, ktorá sa finančne vrátila už v priebehu jedného roka používania, nazýva Ivan Farago chemická plečka.

„Máme niekoľko týchto strojov ARA zo Švajčiarska a fungujú brutálne dobre. Stroj dokáže vidieť a odfotografovať burinu už od dvoch milimetrov. V okamihu od vyfotenia sa posielajú tieto fotky na vzdialený server, kde sa vyhodnocuje, či ide o kultúrnu plodinu alebo burinu. Ak technológia vyhodnotí, že ide o burinu, postrieka ju. Stroj má záber 6 metrov a je rozdelený na 156 sekcii a rovnaký počet trysiek,“ vysvetľuje mechanizátor Ivan Farago.

Pojazdová rýchlosť technológie, ktorú ťahá traktor a najviac sa podobá na skriňu na podvozku, je sedem kilometrov za hodinu. Jej využívanie im podľa doterajších prepočtov a skúseností ušetrilo až 86 percent herbicídov. Hľadisko ochrany prírody je pri takejto aplikácii nespochybniteľné. Herbicídmi sa nestriekajú plošne aj kultúrne plodiny, ale len burina.

Prilákať perspektívnych ľudí

„Sme prísne kontrolovaní. Disponujeme napríklad certifikátom GlobalG.A.P, ktorý vyžadujú obchodné reťazce. Prechádzame pravidelnými auditmi, ktoré sa dotýkajú od ochrany rastlín, cez hygienu, spôsobilosť pracovníkov. Dôležitá je vysledovateľnosť produkcie,“ vysvetľuje agronómka Ľudmila Hricková.

Jej špecializáciou je cibuľa a pokiaľ v minulosti pôsobila ako plodinová agronómka v spoločnosti Mačaj, dnes je súčasťou Poľnohospodárskeho družstva Tomášov.

„Do budúcnosti plánujeme pestovaniu zeleniny pridať vyššiu hodnotu, k čomu by mali prispieť aj nové skladové priestory. Veríme, že ich výstavbu sa podarí zrealizovať aj s podporou eurofondov,“ hovorí Ľudmila Hricková.

Medzi ďalšie zámery patrí rozšírenie pestovania plodín napríklad o osivovú kukuricu či jarnú a ozimnú cibuľu. Tento rok vysiali prvých päť hektárov cesnaku a už v tom nasledujúcom by sa chceli dostať na dvadsať hektárov.

„Dôležité je mať šikovných kolegov. Chceme, aby sme svojou štruktúrou výroby a podmienkami dokázali prilákať perspektívnych ľudí, ktorí sú nadšení — napríklad aj pre nové technológie. V súčasnosti vidíme veľký potenciál v agrodronoch vybavených senzormi a kamerami s vysokým rozlíšením, pomocou ktorých by sme dokázali monitorovať porasty. Ak takýchto ľudí nájdeme, vieme im odovzdať naše dlhoročné skúsenosti a oni zas nám svoje nadšenie pre technológie,“ uzatvára Ľudmila Hricková.

 

 

Tabuľka:

Obhospodarovaná výmera: 900 ha

Počet zamestnancov: 20

Hospodársky výsledok (2024): 115 914 eur