Využitie dravcov v poľnohospodárstve najmä na biologickú ochranu pred hrabošmi je známe už dlhšie. Na Slovensku postupne pribúdajú podniky, ktoré v okolí obhospodarovaných polí osádzajú búdky či takzvané téčka, ktoré slúžia dravým vtákom pri love ako posed, z ktorého môžu na neželané hraboše striehnuť. V tomto prípade poľnohospodárom pomáhajú voľne žijúce dravé vtáky. Využitie však majú aj tie, ktoré sú sokoliarsky cvičené – a to na biologickú ochranu chovov zvierat.
Pôdohospodárska platobná agentúra informuje o zvýšení rozpočtu pre opatrenie Zelená nafta. Ako dôvod uvádza vyšší záujem zo strany žiadateľov. Realitou je, že pôvodne vyčlenená alokácia na aktuálny rok neodrážala skutočnosť čerpania finančných prostriedkov z predchádzajúcich rokov a tak dodatočné navýšenie rozpočtu mohlo byť predpokladaným krokom už v čase vyhlásenia Zelenej nafty na rok 2025.
Aj keď v rámci vyhodnotenia súťaže Top Agro Slovensko každý rok navštevujeme najlepšie poľnohospodárske podniky, naše zastávky sa nenesú vždy v najlepšej nálade. Obzvlášť v rokoch, ktoré poznačilo hneď niekoľko kríz a trhových výkyvov. A o poľnohospodárskej a dotačnej politike sa manažéri pochvalne nevyjadrujú skoro nikdy.
Za najväčším chovom ošípaných na Slovensku stojí podnik, ktorý si väčšinu krmiva dopestuje sám. Akciová spoločnosť Dan-Slovakia Agrar spája rastlinnú a živočíšnu výrobu do uzavretého cyklu, v ktorom jačmeň, pšenica, cirok či kukurica z polí končia vo výkrmni ošípaných, zatiaľ čo sója a slnečnica smerujú na trh.
Jasná definícia látok biologickej ochrany, rýchlejšie schvaľovacie procesy pre nové prostriedky, urýchlenie vzájomného uznávania prípravkov členskými štátmi, väčšia informovanosť farmárov a dostatok financií. Dva výbory Európskeho parlamentu schválili dokument, v ktorom navrhujú spôsoby, ako urýchliť uvedenie nových prostriedkov biologickej ochrany rastlín na trh.
Keď sa ocitlo Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie (okres Nitra) v roku 2004 na prahu exekúcie a zo strojového parku fungoval už len posledný traktor, spoločnosť HSH z Veľkého Zálužia, ktorú verejnosť pozná ako chovateľa a spracovateľa hydiny, vykúpila podiely od členov družstva. Získala tak kontrolu nad podnikom. O dvadsať rokov neskôr sa družstvo majetkovo od HSH osamostatnilo, no úzke väzby medzi firmami pokračujú ďalej. V praxi dokazujú, ako funguje synergický efekt, ktorý ekonómovia často popisujú na prvý pohľad nezmyselným výsledkom, keď dva plus dva sú spolu päť. Ide o to, že ak sa dve samostatné aktivity spoja do jednej, často prinesú väčší efekt, akoby zabezpečili podnikateľovi samostatne.
Vo štvrtok (6. 11.) sa uskutočnilo zakladajúce zasadnutie členskej schôdze Zväzu slovenských mliekarov (ZSM), ktorý sa stáva novou platformou pre koordináciu záujmov mliekarenských spoločností na Slovensku. TASR o tom informoval v piatok prezident zväzu Martin Mellen, dlhoročný odborník v poľnohospodárskej prvovýrobe a potravinárskom priemysle.
Ani dlhoročná prestávka a možnosť príchodu nových talentov nepriniesla medzi športových oráčov na Slovensku výrazné zemetrasenie. Aktuálny trinásty ročník Majstrovstiev Slovenska v orbe vyhral Daniel Neštický – teda rovnaký oráč, ktorý si prvenstvo odniesol aj na posledných majstrovstvách z roku 2007, ktoré sa uskutočnili v Bánove (okres Nové Zámky). Tradícia celoslovenskej súťaže následne na dlhé roky zhasla, konali sa len menšie lokálne súťaže v rôznych kútoch Slovenska. Trinásty ročník celoslovenskej súťaže, sa uskutočnil dnes taktiež v novozámockom okrese, tentoraz v obci Maňa.
Žiadatelia o priame platby sa počas novembra dočkajú prvých peňazí. Pôdohospodárska platobná agentúra začala s vyplácaním preddavkov na priame platby. Na účty oprávnených žiadateľov majú z PPA odchádzať v dvoch termínoch – od 4. novembra a od 17. novembra 2025. Ukončenie vyplácania preddavkov bude 28. novembra 2025.
Investičný dlh v sektore prvovýroby mlieka nie je na Slovensku ojedinelým problémom. Maštale staré desiatky rokov možno nájsť na mnohých podnikoch prvovýroby – hoci priemerný vek týchto priestorov sa postupne začína znižovať. Aj u prvovýrobcov postupne dochádza k novým investíciám, najnovšie aj na podnikoch spadajúcich pod skupinu Agrofert, ktorú vlastní Andrej Babiš, ktorý sa pravdepodobne stane českým premiérom.
Akciová spoločnosť AGROCOOP IMEĽ dodáva spracovateľom desať miliónov kilogramov surového kravského mlieka ročne, čo ho radí medzi najväčších chovateľov dojníc na Slovensku. Tesne po roku 1990 to pritom vyzeralo tak, že družstvo, ktoré ešte na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov chovalo päťsto dojníc, chov zruší. V priebehu dvoch rokov poklesol počet zvierat na polovicu.
Najkomentovanejšie za 7 dní