Investičný dlh v sektore prvovýroby mlieka nie je na Slovensku ojedinelým problémom. Maštale staré desiatky rokov možno nájsť na mnohých podnikoch prvovýroby – hoci priemerný vek týchto priestorov sa postupne začína znižovať. Aj u prvovýrobcov postupne dochádza k novým investíciám, najnovšie aj na podnikoch spadajúcich pod skupinu Agrofert, ktorú vlastní Andrej Babiš, ktorý sa pravdepodobne stane českým premiérom.

„Skupina investuje na Slovensku 40 miliónov eur do nových objektov. Spolu máme 2600 dojníc, z investovanej čiastky sme 5 miliónov získali z verejných zdrojov,“ vysvetlil Emil Macho, generálny riaditeľ Agropodniku Trnava, ktorý je tiež súčasťou koncernu Agrofertu.

Čiastka získaná z Programu rozvoja vidieka predstavuje zhruba 13-percentný podiel na celkovej investícii skupiny. (Pozn. poľnoinfo.sk: V pôvodnom článku sme v citáte nesprávne uviedli 5 percentný podiel, namiesto sumy 5 miliónov eur)

4 projekty

Zo spomínanej čiastky 5 a pol milióna eur smerovalo na Poľnohospodárske družstvo Okoč-Sokolec (okres Dunajská Streda), kde vznikla nová maštaľ pre 450 dojníc, dojáreň, silážny žľab a dve nádrže na hnojovicu. Za takmer 11 a pol milióna eur pokračuje investícia na Poľnohospodárskom družstve v Dolnej Krupej (okres Trnava), kde vznikli 3 nádrže na hnojovicu a realizuje sa výstavba maštale pre 528 dojníc a výstavba robotickej dojárne. Na Poľnohospodárskom družstve Bátovce (okres Levice) za obdobnú sumu vznikli dve maštale pre 480 dojníc s ôsmimi dojacími robotmi, štyri silážne žľaby a dve nádrže na hnojovicu. Najvyššiu sumu – 11,9 milióna eur, pohltila investícia v Poľnohospodárskom družstve Horné Obdokovce (okres Topoľčany), kde pribudli 3 nové maštale pre 744 dojníc, kruhová dojáreň, 2 silážne žľaby a 3 nádrže na hnojovicu. Práve v okrese Topoľčany sa uskutočnilo aj slávnostné otvorenie vynovených priestorov.

„Stojíme v maštali s kapacitou 248 dojníc. Všetky rozmery boli urobené tak, aby sa zvieratá cítili komfortne – a to jednak rozmery boxov aj rozmery chodieb. Hala má na dĺžku 90 metrov, je široká 32 metrov, v štíte je vysoká 11 a pol metra. Takéto maštale sú tu tri a sú napojené na poloautomatickú dojáreň, ktorá má 40 stojísk. Je schopná podojiť asi 200 kráv za hodinu a je vybavená množstvom automatizačných prvkov tak, aby sa znížila náročnosť na počet pracovníkov na farme,“ vysvetlil Bohumil Belada, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva spoločnosti Farmtec, ktorá je dodávateľom technológií.

Motivácia

Cieľom budovania nových priestorov je zlepšiť welfare zvierat, ktorý má vplyv aj na produkciu mlieka.

„Takáto veľká investícia môže významne ovplyvniť výrobu mlieka, čo nás teší. Na Slovensku potrebujeme vyrobiť viac mlieka, lebo ho nie je toľko, ako ho bolo kedysi. Welfare zvierat tu bude výborný a samozrejme, pri takomto komforte zažívajú dojnice menší stres a tým pádom budú lepšie dojiť,“ dodal Marián Šolty, prezident Slovenského mliekarenského zväzu a podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Sebestačnosť v surovom kravskom mlieku sa aktuálne odhaduje na asi 80 percent. Aktuálny počet dojníc dosahuje zhruba 104 tisíc kusov – zhruba o 4 tisíc menej, ako začiatkom roka. Jedným z dôvodov poklesu bol aj výskyt slintačky a krívačky na Slovensku.

„Takáto investícia ukáže aj ostatným chovateľom, ktorých už nie je veľa, snáď asi tri stovky na celom Slovensku, že sa dajú robiť chovy veľmi moderne a dobre, a v tom je úspech. Malo by to motivovať aj iných chovateľov, aby svoj chov neukončili,“ skonštatoval Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.

Posolstvá

Na otvorení nových objektov v Horných Obdokovciach sa zúčastnili aj zástupcovia rezortných inštitúcií či premiér Slovenskej republiky.

„Dovoľte mi, dámy a páni, aby som nehovoril o kravách, pretože sa nevyznám v kravách. Rád by som hovoril a dal niekoľko posolstiev, ktoré sú dôležité z pohľadu slovenského poľnohospodárstva,“ uviedol Robert Fico vo svojom príhovore.

Okrem iného zdôraznil potrebu bojovať za podporu slovenského charakteru poľnohospodárstva postavenom na veľkých podnikoch na európskej pôde, ako aj potrebu národnej podpory produkcie domácich potravín.

„Budem trvať, aby minister pokračoval v podpornej politike, pretože poľnohospodárstvo by malo byť v nasledujúcich rokoch výkladnou skriňou Slovenska, a nie upadajúcim odvetvím. Touto cestou musíme ísť, iná cesta neexistuje,“ dodal predseda vlády.

Aktuálna situácia

Pokles počtu dojníc aj mliekových fariem pokračoval na Slovensku aj tento rok. Počet chovov sa medziročne znížil o necelé dve desiatky. Aktuálne si chovatelia u nás dávajú záväzok udržať stavy dojníc nad hranicou 100 tisíc kusov. Investície sú jedným z faktorov, ktorý by mal chovateľom pomôcť. Podpora investičných projektov je očakávaná aj v novom programovacom období – zatiaľ však bez konkrétne sľúbených termínov.

„Veríme, že to bude podporené aj zo strany štátu, pretože nie sú to malé investície, ide o desiatky miliónov eur, a to nie sú chovatelia schopní z vlastných prostriedkov zabezpečiť,“ upozornil Pastorek.

Cieľ neklesnúť pod hranicu 100 tisíc dojníc na Slovensku je podľa neho možné splniť. Farmy,  ktoré museli likvidovať zvieratá v prvej polovici roka pre nákazu slintačkou a krívačkou, sa podľa neho k produkcii vrátia.

„V časoch, keď to prepuklo sme odhadovali, že výpadok produkcie bude na úrovni okolo 40, maximálne 50 miliónov kilogramov mlieka, čo nie je málo. Dnes môžeme povedať, že sme boli lepší, než sme si sami mysleli. Pretože keď hodnotíme stav ku konci deviateho mesiaca, tak slovenskí producenti vyprodukovali o 8 miliónov kilogramov mlieka menej, ako rok predtým. Verím, že to na budúci rok dobehneme,“ dodal Pastorek.