Aj keď v rámci vyhodnotenia súťaže Top Agro Slovensko každý rok navštevujeme najlepšie poľnohospodárske podniky, naše zastávky sa nenesú vždy v najlepšej nálade. Obzvlášť v rokoch, ktoré poznačilo hneď niekoľko kríz a trhových výkyvov. A o poľnohospodárskej a dotačnej politike sa manažéri pochvalne nevyjadrujú skoro nikdy.

Rozhovor s predsedom Podielnického roľnícko-obchodného družstva Bobrov Tomášom Lúchavom je ale od začiatku iný. Podnik hospodári na 966 hektároch, na ktorých sa skoro všetko podriaďuje výrobe surového kravského mlieka. O tú sa stará 370 dojníc, pričom celkovo v Bobrove chovajú 780 kusov hovädzieho dobytka.

V minulosti nebola dotačná podpora pre takúto produkciu kravského mlieka v horských oblastiach úplne motivačná. Nové agrodotačné obdobie je ale už viac zamerané na tých, ktorí skutočne produkujú a tých, ktorí čelia väčším výrobným prekážkam. A to je aj dôvod lepšej nálady v Bobrove. Aj vďaka tlaku oravských poľnohospodárov sa dnes prvovýrobcom mlieka dýcha oveľa ľahšie.

„Teraz je pre chovateľov dojníc najlepšie obdobie za ostatných tridsať rokov, čo robím v poľnohospodárstve. Sú dobré ceny, podpory nastavené férovo a slušné sadzby sú obzvlášť v horských oblastiach,“ konštatuje predseda z Bobrova.

Členmi odbytovej organizácie

Dobrému roku priali aj ceny mlieka. Ešte pred štyrmi rokmi predávali liter mlieka za 33 centov. Dnes je priemerná cena nad päťdesiatimi centami. Tomu okrem trhu výrazne pomáha aj odbytové združenie Milkoray, kde je PROD Bobrov členom spolu s ďalšími ôsmimi oravskými farmami.

To všetko sa zákonite prejavuje na produkčných ukazovateľoch. Bobrov je jediným družstvom na Orave, kde mlieko produkuje čierny holštejn. Práve v prebiehajúcom roku sa úžitkovosť podarilo preklopiť cez úctyhodnú hranicu desaťtisíc litrov na dojnicu a rok.

„Zmes plemien, ktorú sme tu mali po revolúcii, bol úplný chaos: pinzgauské, slovenské strakaté, rôzne krížence – každá krava iná. Postupne sme to šľachtili na červenostrakatý dobytok až sme napokon prešli na čierneho holštajna,“ spomína a vzápätí dodáva, že keby sa mohol rozhodovať znova, vrátil by sa k slovenskému strakatému dobytku, ktorý je pre oravské podmienky najvhodnejší. Pri štyroch stovkách kráv to už meniť nemá význam, pretože by z toho vznikla, slovami predsedu, „zoologická záhrada“.

„O holštajnov sme sa už naučili starať, robiť pravidelne paznechty, kvalitné objemové krmivá a zvládať reprodukciu,“ objasňuje.

Od 500 k 10 000 litrom

K súčasným výsledkom sa družstvo dopracovalo postupnou trpezlivou prácou. Trend ja najlepšie vidieť, keď ich porovnáme s dávnejšou minulosťou.

Ešte v roku 2013 jedna dojnica vyprodukovala 17,5 litra mlieka denne, o sedem rokov neskôr to už bolo 23 litrov a vlani sa už denný nádoj dojnice vyšplhal na úroveň 30 litrov. Keď Tomáš Lúchava pred tridsiatimi rokmi nastúpil na družstvo, chovalo sa tu 200 kusov hovädzieho dobytka a produkcia bola 500 litrov mlieka.

„Dnes máme 370 dojníc a vyrábame desaťtisíc litrov denne,“ hrdo opisuje predseda.

Dobré výsledky dávajú družstvu väčší priestor na investície do modernizácie výroby. Predseda ožije hlavne pri téme pozemkov, keďže sa mu konečne podarilo vysporiadať pôdu pod celým hospodárskym dvorom.

„Keď som začínal, ani jeden pozemok nepatril družstvu. Dnes je všetko naše a po tridsiatich rokoch môžeme konečne slobodne plánovať projekty,“ teší sa.

Na dvore sa nachádza sedem maštalí, ktoré postupom času obnovili tak, aby zlepšovali pohodlie zvierat. V roku 2018 k nim pribudla úplne nová dojáreň. V priebehu štyroch rokov sa podnik úspešne zapojil do štyroch investičných projektov. Rozšírilo sa farmové hnojisko, zrekonštruovali maštaľ pre 120 dojníc a teľných jalovíc, do výroby pribudli robotické prihŕňače, šmykom riadený a teleskopický nakladač či cisterny. Technikom uľahčili prácu obojky, vďaka ktorým majú lepší prehľad o pohybovej aktivite dojníc, spotrebe krmiva či prežúvaní.

Suchý rok im vyhovuje viac

V rastlinnej výrobe sa podnik venuje hlavne ozimnej pšenici a kukurici na siláž. To sú dve plodiny, ktoré pokrývajú viac ako polovicu ornej pôdy. Zvyšok pôdy využívajú hlavne na objemové krmivá: šesťdesiat hektárov ornej pôdy je osiatych ďatelinotrávami, lúky sa kosia na seno a senáž. Pestovanie ovplyvňujú všetky typické horské obmedzenia: krátke vegetačné obdobie, ťažká ílovitá pôda a chladné počasie. Žatva prebieha v auguste, kedy má zvyšok Slovenska už dávno pokosené.

No aj tak sa družstvo dlhodobo môže chváliť obdivuhodnými úrodami. Z hektára vedia zozbierať v priemere päť ton pšenice, v ostatnej sezóne sa podarilo šesť a pol tony. Hlavným dôvodom je podľa Lúchavu dostatok vlastnej organiky a pôdy, ktoré dobre držia vlahu.

„Keď je suchý rok, tak tu máme najlepšie úrody,“ hovorí o miestnom paradoxe, no jedným dychom dodáva, že tohtoročná jeseň je mokrá, čo poznačí kvalitu kukurice.

Kukuričná siláž spolu so senážou tvorí základ kŕmnej dávky.

„Keď nemáte objem, tak sa nedá predpokladať, že pôjdete hore s úžitkovosťou. To nahradíte žiadnymi nakúpenými krmivami,“ myslí si.

A krmivá tvoria 50 % všetkých nákladov v chove dojníc. Dokupuje sa sója, repkový šrot, kukurica aj slama. A tým sa dostávame na začiatok – tu spočívajú nevýhody podhorských oblastí oproti produkčným, čo by dobre nastavené podpory mali kompenzovať. Predseda PROD Bobrov je však hrdý na to, že jeho podnik nežije z dotácií ale z práce.

Tržba z hektára dvetisíc eur

Družstvo v Bobrove má tridsať zamestnancov a ročné tržby na úrovni dvoch miliónov eur. Tri a pol milióna litrov vyprodukovaného mlieka, spolu s tržbou za pšenicu podniku prinesie dvojmiliónové tržby. Štátne a európske podpory tvoria asi pätinu výnosov družstva.

„Myslím, že to je také zdravé, normálne. Sú podniky, ktoré majú dvojnásobné dotácie ako tržby,“ hovorí.

Keď to prepočítame na plochu, vyjde, že z každého hektára vie podnik dostať tržbu dvetisíc eur.

„To je viac než majú mnohí v produkčných oblastiach s repkou či pšenicou,“ porovnáva predseda s tým, že za výsledkami stoja všetci tridsiati zamestnanci: technici, a pracovníci živočíšnej a rastlinnej výroby.

 „Všetkým nám záleží na prosperite a budúcnosti chovu dojníc v Bobrove,“ uzatvára.