Akciová spoločnosť AGROCOOP IMEĽ dodáva spracovateľom desať miliónov kilogramov surového kravského mlieka ročne, čo ho radí medzi najväčších chovateľov dojníc na Slovensku. Tesne po roku 1990 to pritom vyzeralo tak, že družstvo, ktoré ešte na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov chovalo päťsto dojníc, chov zruší. V priebehu dvoch rokov poklesol počet zvierat na polovicu.

„V roku 1992 som bol zvolený za predsedu. Agronóm bol môj spolužiak zo základnej školy a mechanizátor bol o dva roky starší. Spoločne sme sa začali zamýšľať nad tým, ako ďalej. Zhodli sme sa, že k poľnohospodárstvu patrí živočíšna výroba a tak sme hľadali možnosti, ako ju začať robiť čo najlepšie,“ spomína Alexander Pastorek.

Jedným z prvých realizovaných opatrení novozvoleného predsedu bolo, že zastavili rozpredaj chovu. Následne pristúpili k prekrižovaniu pôvodného stáda na výkonný mliečny holstein. V čase vstupu Slovenska do Európskej únie investovali do dvoch maštalí, ktoré sa aj po dvadsiatich rokoch podobajú tým, ktoré poľnohospodári budujú v súčasnosti. Nové priestory zásadne zlepšili životné podmienky zvierat, čo sa prejavilo v náraste dojivosti. V roku 2008 sa stali dokonca farmou s najvyššou priemernou úžitkovosťou na Slovensku.

Tesne po tomto úspechu prišli k rozhodnutiu zmeniť plemennú skladbu zvierat. Pre lepšie pochopenie takto zásadného obratu je potrebné vnímať ho v kontexte doby, v ktorom vzniklo. Slovensko v roku 2009 padlo do najväčšej mliečnej krízy, akú doteraz zažilo. Chovatelia niekoľko mesiacov predávali mlieko za 17 centov za kilogram, dokonca boli aj spracovatelia, ktorí ho vykupovali ešte lacnejšie. Čím viac mlieka poľnohospodár vyrobil, tým vyššiu stratu dosahoval. V tejto situácii sa ako východisko javil chov kombinovaného plemena, ktoré si nevyžaduje také vysoké náklady a najmä dosahuje vyšší priemerný počet laktácií. Vďaka tomu sa náklady na odchov kravy, kým začne dojiť, rozkladajú na viac laktácií, čo zlepšuje ekonomiku chovu.

„Nárast dlhovekosti nedokázal v našom prípade kompenzovať pokles úžitkovosti, ktorý bol pre nás tak zásadný, že pred piatimi rokmi sme začali opätovne prekrižovať na holstein. Úžitkovosť začala postupne rásť a za posledné štyri roky sme stúpli s produkciou o dva milióny kilogramov ročne,“ hovorí Alexander Pastorek.

Výnimočná produktivita

Dnes v Imeli na južnom Slovensku chovajú 900 dojníc a cieľom je sa v najbližšom období dostať na tisíc kusov. To je strop, ktorý chcú udržať a na ktorý sa pripravujú v súčasnosti aj investíciami. V tomto roku postavili novú maštaľ, kde budú umiestnené vysokoteľné jalovice. Objekt je dvojičkou maštale kolaudovanej v roku 2021, ktorá sa osvedčila produkčným dojniciam.

„Ideme opačnou cestou ako Slovensko. Ak podľa Zelenej správy 35 percent tržieb slovenských poľnohospodárov pochádza zo živočíšnej výroby a 65 percent z rastlinnej výroby, tak u nás tržby zo živočíšnej výroby tvoria približne tri štvrtiny výkonu podniku,“ hovorí Alexander Pastorek.

V súčasnosti stoja pred rozhodnutím, čím nahradiť dvadsaťročnú dojáreň. Od nákupu dojacích robotov ich odrádza, že zatiaľ nepociťujú problém s pracovnou silou. Majú stabilní tím dvadsiatich zamestnancov v živočíšnej výrobe –  zootechnikov, ošetrovateľov, kŕmičov a dojičov. To znamená, že priemerný výkon na jedného pracovníka živočíšnej výroby dosahuje pol milióna litrov mlieka. Na slovenské pomery vykazujú výnimočnú produktivitu a tak spoločnosť AGROCOOP IMEĽ, a. s. dokáže zamestnancom platiť možno viac, ako je bežné u iných chovateľov. Priemerný plat zamestnanca v živočíšnej výrobe sa pohybuje na úrovni dve tisíc eur mesačne s predpokladaným nárastom v ďalšom roku.

Prepočty

Investičné rozhodnutie, ktoré ovplyvní výrobu na ďalších minimálne dvadsať rokov nebude realizovať sám. Už dnes má vo firme mladú generáciu, ktorá prevzala úlohy dennodenného manažmentu výroby.

„Dôležité je mať na stole dôkladné prepočty — na mzdy aj pravidelný servis, napríklad pri robotoch. Treba zvážiť všetky ukazovatele,“ odpovedá na otázku, ktorému spôsobu dojenia dávajú prednosť.

Syn Alexander Pastorek, mladší, vstúpil do firmy v roku 2008. Najskôr mal na starosti medzinárodnú kamiónovú dopravu a následne chov ošípaných. Prešiel si podobnou cestou, ako jeho otec, ktorý nastúpil na družstvo v Imeli v závere sedemdesiatych rokoch.

Alexander Pastorek starší pracoval najskôr ako opravár poľnohospodárskej techniky a až po niekoľkých rokoch praxe išiel študovať na poľnohospodársku univerzitu do Nitry. Keď v polovici osemdesiatych rokov ukončil štúdium, od vtedajšieho predsedu družstva dostal dôveru viesť celé technické zázemie podniku. Dnes sa takto Alexander Pastorek spolieha na svojho syna.

„Pomaly vedenie odovzdávam nasledujúcej generácií a očakávam, že to budú robiť lepšie ako ja. Viem v akých číslach sa podnik pohybuje a čo bude znamenať posun vpred,“ hovorí Alexander Pastorek.

K nastupujúcej novej generácií patrí aj agronóm Tomáš Vrábeľ, či mechanizátor Richard Tóth. Spolu s Alexandrom Pastorekom mladším ide všetko o čerstvých štyridsiatnikov, ktorí majú záujem pokračovať v živočíšnej výrobe a udržať podnik v takej investičnej kondícií, ako je teraz. Za všetko jedno číslo – priemerný vek všetkých traktorov je pod piatimi rokmi a kombajnov dokonca ešte nižší.