Plnenie klimatických a environmentálnych cieľov budú poľnohospodári po roku 2027 realizovať na základe plánov a súborov opatrení, ktoré vypracujú členské štáty. Ciele, ktoré musia splniť, však jednotlivým štátom určí Európska komisia. Objem rozpočtu na tieto ciele nie je stanovený, avšak určená je výška podielu v rámci Národných a regionálnych plánov rozvoja (NRP) i miera štátneho spolufinancovania.

Na pondelkovom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva a rybolovu (Agrifish) v Luxemburgu ministri členských štátov EÚ diskutovali o tých aspektoch návrhu Európskej komisie pre Spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) po roku 2027, ktoré sa týkajú zelenej architektúry. Išlo o prvé zo zasadaní Agrifish, ktoré chce dánske predsedníctvo venovať rôznym aspektom tohto návrhu Komisie. Jacob Jensen, dánsky minister výživy, poľnohospodárstva a rybolovu, vyzval svojich kolegov z EÚ, aby diskutovali o tom, či môžu návrhy EK zelenú transformáciu pre poľnohospodárov zjednodušiť a zatraktívniť.

„Diskutovali sme o tom, ako ekologické pravidlá zjednodušiť a urobiť flexibilnejšími tak, aby boli pre poľnohospodárov funkčné,“ uviedol.

Ministri členských štátov, zdá sa, už vzali na vedomie, že dvojpilierová štruktúra SPP bude minulosťou, avšak neprestali vyjadrovať nespokojnosť s úrovňou financovania, s ktorou sa v budúcej agrárnej politike počíta. Český minister poľnohospodárstva Marek Výborný napríklad vyzval dánske predsedníctvo, aby vypracovalo alternatívny rozpočet pre SPP.

Vyjasňovanie pravidiel

V dokumente, ktorý dánske predsedníctvo pripravilo pre zasadanie, objasňuje niektoré opatrenia zahrnuté do návrhu Komisie.

Ekologické a klimatické opatrenia majú byť financované v rámci Národných a regionálnych plánov partnerstiev (NRP), ktoré síce nemajú stanovený rozpočet, avšak malo by byť v rámci nich na tieto ciele vyčlenených 43 percent prostriedkov. Komisia navrhla zaviesť mechanizmus „sledovania rozpočtu NRP z hľadiska podielu prostriedkov pre oblasti klímy a životného prostredia, ktoré by mali predstavovať aspoň 43-percentný podiel“.

Toto bola ministrami najviac kritizovaná časť spolu s mierou spolufinancovania zo štátnych rozpočtov, ktoré by malo dosiahnuť 30 percent.

„Obavy vyvoláva nárast povinných intervencií a tiež návrh na povinné spolufinancovanie agroenvironmentálnych opatrení, čo môže pre štáty s menšími rozpočtami znamenať dodatočnú finančnú záťaž. V súvislosti s nedoriešenou otázkou externej konvergencie to môže spôsobiť nerovnováhu a ešte väčšie rozdiely v podpore naprieč úniou,“ uviedol Richard Takáč, slovenský minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, na plenárnom zasadaní.

Peniaze podľa ambícií

Na počiatku utvárania NRP má byť súbor odporúčaní Komisie, ako má členský štát pristupovať k otázkam klimatických opatrení, ekosystémových služieb, obehových riešení, ochrany biodiverzity a prírodných zdrojov, udržateľného poľnohospodárstva a zlepšenia dobrých životných podmienok zvierat. Komisia bude pri tom vychádzať z pokroku členských štátov pri plnení klimatických a environmentálnych cieľov v oblasti poľnohospodárstva, dopravy a budov do roku 2030 a vykonávaní nariadení o obnove prírody.

Návrh vychádza z toho, že podmienky a spôsoby hospodárenia v jednotlivých štátoch sa líšia, a preto dáva jednotlivým štátom možnosť vypracovať si na mieru šité riešenia.

Úhrada výdavkov členských štátov by mala byť založená na plnení vopred stanovených čiastkových cieľov – čiže závisí aj od toho, aké ciele si jednotlivé štáty určia a či budú spĺňať, alebo pôjdu nad rámec odporúčaní Komisie. Podiel 43 percent na celkovom rozpočte pre NRP sa navyše môže u niektorých štátov zvýšiť alebo aj znížiť podľa zváženia Komisie.

„Aktívna práca Komisie na NRP sa začne spoločne s členskými štátmi od januára. Aby sme zistili, čo z našej strany potrebujete, aby sme spoznali všetky špecifiká na úrovni členských štátov, bude naša administratíva v kontakte s tou vašou a budeme prediskutovávať jednotlivé opatrenia,“ uviedol európsky komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen k termínom, kedy by sa malo začať pracovať na jednotlivých národných plánoch.

Pre túto oblasť je teda financovanie SPP určené inak ako na podporu príjmov poľnohospodárov, kde má každý štát stanovenú čiastku na základe výstupov z minulosti (respektíve, údajov do roku 2028). Určujúce budú plány jednotlivých štátov.

Namiesto podmienenosti zodpovedné hospodárenie

Ďalšou novinkou v návrhu Komisie je vyplácanie podpory na základe splnenia podmienok zodpovedného hospodárenia (farm stewardship). Tento princíp nahrádza Dobré poľnohospodárske a environmentálne podmienky (GAEC). Členské štáty do svojich NRP zahrnú ochranné  postupy, ktorých splnením bude podmienené vyplatenie celej výšky podpory pre farmára – určia sa teda jednotlivo pre každý štát. Ide o postupy na ochranu pôd bohatých na uhlík, krajinných prvkov a trvalých trávnych porastov na poľnohospodárskej ploche, pôdy pred eróziou, zachovanie pôdnej organickej hmoty či ochrany vodných tokov.

Povinná jazda

Členské štáty by museli ponúknuť podporu poľnohospodárom v každej z týchto prioritných oblastí: adaptácia na zmenu klímy, ochrana vôd, výroba energie z obnoviteľných zdrojov vrátane výroby bioplynu, zdravie pôdy, zachovanie biodiverzity a krajinných prvkov, zníženie používania pesticídov a rozvoj ekologického poľnohospodárstva a dobré životné podmienky zvierat.

Farmár má mať nárok na kompenzácie znevýhodnení, ak má povinnosť plniť určité špecifické agroenvironmentálne a klimatické opatrenia – vrátane smerníc o biotopoch, vtákoch či o vode. Tiež v tom prípade, ak sa zaviaže plniť niečo nad rámec povinných opatrení. Okrem povinných by teda NRP mali obsahovať aj dobrovoľné schémy.

Komisia okrem toho navrhuje nový typ jednorazovej podpory na prechod na odolnejšie poľnohospodárstvo do výšky 200 000 eur pre poľnohospodársky podnik.

EÚ odmení aj štáty, ktoré majú vo svojich zákonoch stanovené vyššie ekologické požiadavky, ako určuje legislatíva EÚ: tí, čo podľa nich hospodária, majú nárok na kompenzácie.

„Poľnohospodári by mohli získať podporu na vykonávanie a udržiavanie ochranných postupov, ak by členské štáty ponúkali dobrovoľné režimy zelenej podpory zahŕňajúce tieto postupy. Komisia túto zmenu odôvodňuje ako súčasť prechodu od požiadaviek k stimulom,“ uvádza sa v návrhu.

Ďalšia forma pomoci je podpora investícií, ktorými by členské štáty prispeli k odolnosti poľnohospodárstva, potravinových systémov a vidieckych oblastí.

Obavy z neprehľadnosti

Viaceré štáty vyslovili obavy, že nový návrh neprinesie poľnohospodárom zjednodušenie, a tento názor vyjadrilo aj Slovensko.

„Som skeptický ohľadne toho, či návrh Komisie skutočne prináša to, čo sľubuje, teda zjednodušenie a väčšiu flexibilitu pre členské štáty a poľnohospodárov. Naopak, mám obavy, že ide o ďalšiu byrokratickú reformu, ktorá procesy ešte viac skomplikuje a pridá ďalšie vrstvy administratívy tam, kde už aj teraz narážame na hranice zrozumiteľnosti. Štruktúra návrhu je mimoriadne komplikovaná, pravidlá nejasné a diskusia prebieha roztrieštene na viacerých fórach, z ktorých mnohé ani nespadajú pod rozhodovacie kompetencie rady Agrifish. Pýtam sa, akú úlohou v tomto procese hráme my, ministri pôdohospodárstva členských štátov? Naši farmári sa nebudú pýtať v ktorej skupine sa o ich budúcnosti rozhodovalo. Oni budú kritizovať nás,“ uviedol Richard Takáč na plenárnom zasadaní.

Iniciatívu prevzalo Rakúsko

Komplexný súbor pripomienok k návrhom EK predstavilo na pondelkovej rade Agrifish Rakúsko v mene 17 členských štátov, vrátane Slovenska.

Rakúsky dokument vyčíta návrhu Komisie roztrieštenosť a zložitú štruktúru. To, že pravidlá sú stanovené vo veľkom počte nariadení, o ktorých sa rozhoduje na rôznych fórach. Sú to napríklad nariadenia o NRP, o výkonnosti, o školskom programe EÚ, o spoločnej organizácii trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a o SPP.

„Zabezpečenie úplného súladu medzi rôznymi pracovnými skupinami je preto mimoriadne dôležité na zabezpečenie riadnych rokovaní EÚ o tejto kľúčovej politike,“ uvádza sa v rakúskom návrhu.

Dotýka sa aj výšky financovania – ktorá by mala byť primeraná vzhľadom na rastúce výzvy pre poľnohospodárstvo, rastúce výrobné náklady, zložitú geopolitickú situáciu a ciele v oblasti klímy a biodiverzity.

Rakúsko spolu s 17 štátmi EÚ vyzýva EK, aby urýchlene predložila štruktúrovanú analýzu toho, o ktorých článkoch by sa malo rozhodovať na pôde rady Agrifish a jej prípravných orgánov.

„Je prirodzené, že pravidlá týkajúce sa finančných nástrojov a výkonnostného rámca sa vzťahujú na viaceré politiky EÚ. Ale mali by byť zahrnuté aj do rokovacieho rámca, ktorý zabezpečí, aby všetko zostalo konzistentné a koherentné. Táto analýza je nevyhnutná na ďalší rozvoj SPP koherentným, integrovaným a zvládnuteľným spôsobom,“ uvádza sa v rakúskom návrhu.

Rakúsky minister poľnohospodárstva Norbert Totschnig uviedol, že sú potrebné jasné kompetencie a všetky otázky týkajúce sa SPP musia byť prerokované v rade Agrifish.

„Iba tak budeme schopní zabezpečiť pre našich poľnohospodárov udržateľnosť a predvídateľnosť,“ uviedol na plenárnom zasadaní.

Diskusia bude pokračovať

Christophe Hansen uviedol, že je otvorený diskusii.

„Na každom kroku si musíme klásť otázky, či sú takéto opatrenia efektívne z hľadiska zjednodušenia. Chceme sa vyhnúť zložitosti, ktorá môže vychádzať zo sekundárnej legislatívy. Čo sa týka SPP, sme v procese revízie všetkej sekundárnej legislatívy,“ uviedol.

Pripustil aj to, že miera spolufinancovania zelenej architektúry členskými štátmi je ešte otvorená k ďalším diskusiám.

„Ministri dali jasne najavo, že potrebujeme napredovať so zelenou transformáciou a urobiť ju atraktívnou pre farmárov. Aby boli zelené pravidlá jednoduché a flexibilné a aby fungovali v praxi,“ uviedol Jacob Jensen na záver prvého dňa rokovania. Slovensko hľadá partnerov

Richard Takáč absolvoval v rámci zasadaní rady Agrifish päť bilaterálnych rokovaní, vrátane Rakúska, Chorvátska a Cypru.

„Budeme ďalej pokračovať v bilaterálnych rokovaniach, hľadaní partnerov, aby sme dokázali  zmeniť pôvodný návrh EK, aby sa sektor stal silnejším a stabilnejším, aby sa zvýšila potravinová bezpečnosť a aby sme neboli odkázaní na dovoz z tretích krajín, ktorý ohrozuje poľnohospodárov. V tomto smere má Slovensko partnerov v EÚ. Takých, ktorí sú v opozícii a sú nespokojní s tým, že s nami sa tu nikto nerozpráva,“ uviedol novinárom počas zasadania.

K rokovaniu s rakúskym ministrom poľnohospodárstva uviedol, že Slovensko sa chce inšpirovať mechanizmami, ako Rakúsko dosahuje vysoký, až 80-percentný podiel svojich lokálnych potravinových výrobkov v obchodných sieťach. Na Slovensku je tento podiel 40-percentný.