Keď sa ocitlo Poľnohospodárske družstvo Veľké Zálužie (okres Nitra) v roku 2004 na prahu exekúcie a zo strojového parku fungoval už len posledný traktor, spoločnosť HSH z Veľkého Zálužia, ktorú verejnosť pozná ako chovateľa a spracovateľa hydiny, vykúpila podiely od členov družstva. Získala tak kontrolu nad podnikom. O dvadsať rokov neskôr sa družstvo majetkovo od HSH osamostatnilo, no úzke väzby medzi firmami pokračujú ďalej. V praxi dokazujú, ako funguje synergický efekt, ktorý ekonómovia často popisujú na prvý pohľad nezmyselným výsledkom, keď dva plus dva sú spolu päť. Ide o to, že ak sa dve samostatné aktivity spoja do jednej, často prinesú väčší efekt, akoby zabezpečili podnikateľovi samostatne.

Kurčatá

Poľnohospodárske družstvo vo Veľkom Záluží začalo pred dvadsiatimi rokmi s produkciou brojlerových kurčiat, ktoré vyrábajú doteraz. V dvoch halách vychovajú na jeden turnus 50-tisíc kurčiat s tým, že počas roka dokážu otočiť 6 až 7 turnusov. Presný rozpis termínov, kedy majú do HSH dodávať zvieratá majú rok dopredu.

„Vieme si predstaviť, že by sme chovali aj viac kurčiat. V rozšírení výroby nás brzdí hospodársky dvor, kde nedokážeme na nevysporiadaných pozemkoch postaviť ďalšie haly,“ hovorí Jozef Halveland, podpredseda družstva.

Priestory, v ktorých chovajú kurčatá, postavili v roku 2005 a vlani prešli komplexnou obnovou. Pomohli im k tomu eurofondy. Investícia ich výrazne technologicky posunula. Vymenili kŕmne linky, osvetlenie haly, zakúpili kamerové systémy či automatickú elektrocentrálu. Ak v minulosti nastal výpadok elektrickej energie, pôvodnú centrálu musel fyzicky zapnúť človek. Dnes sú procesy riadené automaticky a centrála sa rozbehne do minúty od výpadku elektrickej energie. Dôležité je to najmä pri zabezpečení vetrania objektov.

Všetky informácie a systémy sa zbiehajú v niekoľkých mobilných telefónoch a pracovníci tak dostávajú okamžitú informáciu o každom probléme. Výsledkom modernizácie je, že dnes pracuje v chove kurčiat jediný zamestnanec a väčšinu dňa je chov mimo fyzického dohľadu človeka. Všetko je pod kontrolou inteligentných systémov.

Krmivá nakupujú od dodávateľa, zatiaľ čo zo svojej poľnej výroby do chovu kurčiat prechádza len pšeničná slama, ktorú zabezpečujú pre všetky hydinové farmy spoločnosti HSH.

„Dodávame slamu do chovov v Rybanoch, Veľkých Ripňanoch, Žabokrekoch nad Nitrou aj Práznovciach. K chovateľom hydiny prichádza kamión naložený slamou a odchádza s hnojom,“ informuje Jozef Halveland.

Chovali aj dojnice

Vďaka hnoju z fariem HSH a produkcie vlastnej hydinárne dokážu každoročne vyhnojiť 250 až 300 hektárov poľnohospodárskej pôdy.

„Spokojní sme, keď sú úrody repky nad štyri tony z hektára, pšenice nad sedem ton a napríklad kukurice nad desať ton z hektára,“ vymenováva agronóm Andrej Fogada.

Kurací hnoj má výrazne vyšší obsah dusíka, fosfóru aj draslíka ako kravský hnoj. V minulosti pritom mali aj ten. Ešte v roku 2022 chovali vo Veľkom Záluží dojnice.

„Keď sme prepočítali ekonomiku výroby mlieka, rozhodli sme sa, že jeho produkciu ukončíme. Hlavná motivácia bola ale iná. V živočíšnej výrobe pracovali už len dôchodcovia. Dokonca, ľudia blízko sedemdesiatky. Komunikovali sme to aj s nimi, lebo oni držali našu produkciu a s našim rozhodnutím súhlasili,“ spomína Jozef Halveland.

Servis pomáha zamestnanosti

Pri produkcii rastlinných komodít je situácia z hľadiska štruktúry zamestnancov iná. Pracuje tu len niekoľko päťdesiatnikov, no väčšina zamestnancov je výrazne mladšia. Už roky sa im ich darí nájsť aj vďaka autoservisu, ktorý družstvo prevádzkuje od roku 1986. Za socializmu bol autoservis súčasťou širokej pridruženej výroby družstva, ktorá v tom čase zahŕňala napríklad aj výrobu vodovodných batérií. Autoservis bol vtedy zameraný na opravu automobilov pre bezpečnostné zložky, v posledných dvadsiatich rokoch sú to opravy vozidiel pre HSH. Hydinárska spoločnosť disponuje sedemdesiatkou automobilov určených od prepravy živých kurčiat, cez rozvoz hydinového mäsa až po osobné autá.

„V našich dielňach opravujeme všetko. Osobné aj nákladné automobily a v našej réžii si servisujeme aj poľnohospodársku techniku. Najmä pri preprave živých zvierat je veľmi dôležité, aby boli autá v stopercentnom stave“ upozorňuje Jozef Halveland.

Aby dokázali do servisu získavať kvalitných zamestnancov, spolupracujú s dvoma nitrianskymi strednými odbornými školami. Jednou zameranou na elektrotechniku a druhou na servis vozidiel.

„Spolupráca funguje už asi pätnásť rokov. Chlapci k nám prídu na prax a síce majú záujem byť automechanici, stáva sa, že ich zláka obsluha veľkých strojov. Preto veľa našich zamestnancov v poľnohospodárskej výrobe má práve toto vzdelanie,“ hovorí Jozef Halveland, ktorý je tiež vyučený automechanik.

Najskôr v svojom obore aj pôsobil. V deväťdesiatych rokoch a na prelome tisícročia mal na starosti v HSH autodopravu. Po vstupe hydinárskej spoločnosti do družstva však bolo potrebné sfunkčniť poľnohospodársku techniku. Halveland na družstve nakoniec zostal a dnes riadi poľnú výrobu.

„Situácia bola vtedy zložitá. Družstvo sme preberali v stave, že nemalo už prostriedky na naftu a na náhradné diely. Museli sme začať realizovať postupné kroky, aby sme sa dostali k súčasnému stavu, keď sme vybavení výkonnou technikou, pozberovou linkou, skladmi či sušičkou kukurice,“ vymenúva podpredseda.

Byty

Stabilitu družstva vo Veľkom Záluží dokazujú nie len investície do techniky či výroby, ale aj značný sociálny program. Družstvo pred takmer desiatimi rokmi prerobilo svoju nevyužívanú administratívnu budovu.

„Vzniklo v nej 27 bytov, ktoré sú vo vlastníctve družstva, ale k dispozícii našim zamestnancom či zamestnancov HSH. Je to dôležitý aspekt aby sme vedeli osloviť nových kolegov a udržať aktuálnych. Nájomné za tieto byty je pritom skôr symbolické,“ uzatvára Jozef Halveland.