Stovky tisíc eur pre cukor, ktorý už nikto nevyrobí
Ak je zmena klímy dôvodom, prečo cukrovar v Trenčianskej Teplej končí so spracovaním cukrovej repy, nejde o nový problém. Podnik o ňom musel vedieť už v čase, keď sa zapájal do eurofondových výziev a čerpal stovky tisíc eur na investície. Dnešné rozhodnutie tak otvára otázku, prečo verejné peniaze smerovali do výroby, ktorú vedenie cukrovaru dnes označuje za neudržateľnú.
Tlačová správa cukrovaru poukazuje na zmenu klímy, ktorú charakterizuje extrémnymi poveternostnými javmi – mimoriadne horúcimi letami, nízkymi a nepravidelnými zrážkami, rastúcim tlakom chorôb a škodcov cukrovej repy či zvyšujúcimi sa nákladmi na jej pestovanie. Tento výpočet negatív cukrovar uzatvára konštatovaním, že uvedené faktory viedli k dlhodobej ekonomickej nevýhodnosti domácej výroby cukru.
Eurofondy
Ak cukrovar v Trenčianskej Teplej tvrdí, že výroba cukru sa stala dlhodobo neudržateľnou, k tomuto záveru muselo vedenie dospieť len nedávno. Ešte v roku 2023 totiž podnik, vlastnený nemeckým kapitálom podpísal zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z výzvy 51/PRV/2021 na stovky tisíc eur. Úspešný bol s dvoma projektmi, pričom oprávnené náklady prvého mali dosiahnuť takmer 1,9 milióna eur a spolufinancovanie z verejných zdrojov malo predstavovať približne 950-tisíc eur.
Investície smerovali do modernizácie lisovania vysladených rezkov, do technológií súvisiacich s praním a čistením repy, ako aj do nákupu vysokozdvižných vozíkov – teda priamo do procesov viazaných na spracovanie cukrovej repy. Projekt modernizácie začal cukrovar realizovať len pred dvoma rokmi, konkrétne 15. februára 2024. Po podpise dodatku, ktorý Pôdohospodárska platobná agentúra s cukrovarom uzavrela 15. mája 2025, sa objem oprávnených výdavkov v tomto projekte znížil na 1,36 milióna eur a kofinancovanie z eurofondov a štátneho rozpočtu predstavovalo polovicu tejto sumy.
Cukrovar bol v rovnakej výzve úspešný aj s druhým projektom. Pôdohospodárska platobná agentúra podpísala so spoločnosťou Považský cukor zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku opäť v roku 2023. Oprávnené výdavky projektu mali dosiahnuť 975-tisíc eur, z čoho polovicu tvorilo kofinancovanie z verejných zdrojov. Prostriedky mali smerovať do inštalácie fotovoltických panelov a modernizácie osvetlenia výrobného areálu. Dodatkom bola suma oprávnených výdavkov výrazné znížená na 200-tisíc eur, a to opäť len pred rokom – 13. februára 2025.
Povinná udržateľnosť eurofondových investícií dosahuje päť rokov. Otázkou tak zostáva, ako sa k jej plneniu postaví po ukončení spracovania nielen samotný Považský cukor, ale aj Pôdohospodárska platobná agentúra. Zástupcovia cukrovaru uviedli, že plánujú vyčistiť zariadenia a staršie technológie presunúť do iných závodov nemeckého vlastníka. Čo sa však stane s investíciami financovanými z eurofondov a štátneho rozpočtu, zostáva otvorenou otázkou.
Kvapky
Slovenský dlh potravinárskeho priemyslu je značný. V posledných rokoch sa zdá, akoby sa naša schopnosť zabezpečiť dostatok potravín ešte viac znižovala. Keď saldo zahraničného obchodu s agrokomoditami dosahovalo 600 miliónov eur, minister s konským záprahom a zvučným hlasom staval na barikády. Keď presiahlo miliardu, bola to len zaujímavosť. Dobre sa to pamätalo – miliarda. Za minulý rok sa blížime k trom miliardám eur. Toľko peňazí sme ako nie práve bohatá krajina vyviezli do zahraničia za ich obrobený vidiek, za ich pracovné miesta a sociálne odvody a na ich daňové príjmy.
Zatvorením cukrovaru v Trenčianskej Teplej pribudne podľa dnes zverejnených čísel v salde zahraničného obchodu ďalšia kvapka. Vraj 50 miliónov eur. Tých kvapiek je však už nejako priveľa. Tento týždeň Denník N informoval aj o konkurze sladovne pod Tatrami. Prevádzok, ktoré u nás spracovávajú agrárne komodity, nie je až tak veľa, aby sme nad tým mohli mávnuť rukou.
Ak teda cukrovar dlhodobo vedel, akú nekvalitnú produkciu dostáva od domácich pestovateľov cukrovej repy a aké dôsledky na jeho podnikanie má klimatická kríza, je obdivuhodné, že sa napriek tomu rozhodol zapojiť do eurofondových výziev. Tesne pred svojim odchodom zo Slovenska si tak siahol na prostriedky, ktoré mohli aspoň čiastočne pomôcť nadýchnuť sa slovenskému potravinárstvu.







Veď aj to je tá rovnosť v EU východ potrebovali aby nedošli do krízy systematický zlikvidovali naše poľnohospodárstvo padli velkoosiparne ktoré teraz vlastnia západo európske firmy . Tak je to aj s cukrovarmi a ostatnými komoditami .to čo sme si dorabali sami teraz nám dovezú . A o kvalite ani… Čítať viac »
Radšej ich mohli poslať na Malantu alebo do Fafokanu,ste chceli povedať,nie? Myslím si,že posledný klinec do rakvy im zatĺčie podpis Mercosuru a kým to príde,ušetria náklady na prevádzku stratového podniku. Firma majetok má,takže PPA svoje (svoje…?),späť dostať môže ak ich nevymähamie niekto nezobchoduje individuálne na Súmračnú… A tak si tu… Čítať viac »
Štát sa rekordne zadlžuje aj bez cukrovaru. Kde by na to zobral peniaze.
A prečo by to pýtali späť, veď to zariadenie má podľa novej logiky nulovú hodnotu. Nemajú dostatok ani repy, ani zamestnancov a navyše zariadenie sa už nevyužíva.
Kiež by sa diskutujúci zamysleli aj nad tým, že prečo také penzióny, ktoré vlastnia slováci nemuseli nikdy nikoho ubytovať a peniaze nemusia vracať. Prečo nikdy nezamestnali ľudí na recepciu, upratovačky, kuchárov a iný personál, ktorý v štandardných penziónoch je potrebný? Ale keď zahraničný podnik zoberie peniaze, tak ho treba ukameňovať,… Čítať viac »