Francúzsko v minulosti zaviedlo prísnejšie ekologické kritériá v poľnohospodárstve ako vyžaduje EÚ, teraz sa s Úniou preteká v zjednodušení pravidiel. Národné zhromaždenie 21. júla 2026 prijalo takzvaný Duplombov zákon, ktorý odstraňuje viaceré byrokratické prekážky pri zakladaní a rozširovaní chovov, budovaní vodných nádrží a rozširuje možnosti udeľovania výnimiek pre niektoré v krajine zakázané pesticídy. Zákon z pera senátora Laurenta Duplomba má v názve „O odstraňovaní prekážok výkonu poľnohospodárskeho povolania“ a jeho príprava trvala dva roky.
Hovorí sa o nej už celé mesiace a jej dôsledky naplno pociťujú všetci chovatelia, no riešenie zostáva akoby v nedohľadne. Mliečna kríza sa prehlbuje a každým dňom ukrajuje poľnohospodárom zo životaschopnosti mliečnych fariem. Zhodujú sa v jednom - vyrábať mlieko pod výrobné náklady sa dlhodobo nedá. Už vôbec nie v situácii, ak výpadky z tržieb za mlieko niet čím kompenzovať a naopak, pridáva sa k nim neistota spôsobená suchom, ktoré ohrozuje aj množstvo krmovín pre zvieratá.
Európa, a najmä štáty susediace s Ukrajinou, dnes už nečelia takému nekontrolovanému prílivu lacného obilia a ďalších poľnohospodárskych komodít, aký zažívali v rokoch 2022 a 2023. Dôvodom je predovšetkým obnovenie vývozu cez čiernomorské prístavy, ktorými tento rok smerovalo takmer 90 % ukrajinského exportu poľnohospodárskych komodít a agropotravinových výrobkov. Koridory solidarity cez členské štáty EÚ sa preto využívali už len v obmedzenej miere.
Pšenica s vyšším výnosom, ktorá lepšie znáša sucho a odolnejšia voči chorobám. Kukurica, ktorá má celkom iný škrob. Sója, pšenica či krmoviny bohatšie na proteíny, vinič odolný voči peronospóre, ovocie bez kôstok, ale aj celkom nová olejnina z divoko rastúceho peniažteka roľného. Toto všetko sa vyvíja, alebo už vyvinulo prostredníctvom Nových genomických techník (NGT) a mohlo by byť v nasledujúcich rokoch prítomné na trhu i na poliach v EÚ - a v Únii predávaných potravinách bez špeciálneho označenia. Práve obavy z deregulácie nových genomických techník spojili viac ako 280 signatárov spoločnej výzvy. Medzi nimi sú zväzy dotknutých strán, osobnosti z vedy, kultúry i cirkvi či bývalí ministri, ktorí žiadajú slovenských ústavných činiteľov, aby krajina napadla nové pravidlá EÚ na Súdnom dvore EÚ.
Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR si stojí za závermi svojich kontrol aj analytickej správy o riadení európskych zdrojov. Uviedla to Daniela Bolech Dobáková, hovorkyňa kontrolného úradu, v reakcii na tlačovú konferenciu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a podpredsedu Národnej rady SR Tibora Gašpara (obaja Smer-SD), ktorí v stredu reagovali na medializované vyjadrenia predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho.
Výmery tvrdej pšenice na Slovensku, používanej na výrobu cestovín, v ostatných rokoch rástli. Ak ešte v roku 2020 dosahovali zberové plochy ozimnej tvrdej pšenice 32 tisíc hektárov, vlani to už bolo 86 tisíc hektárov. Nárast bol kontinuálny a dôvodom bol najmä rozdiel v cene oproti mäkkej pšenici. V minulom roku sa však cenová prémia za pestovanie žiadanej obilniny znížila a reakcia prišla aj zo strany poľnohospodárov. Ozimnej tvrdej pšenice osiali podľa údajov Štatistického úradu len 77 661 hektárov. Časť plôch tvrdej pšenice osievajú poľnohospodári aj jarnými odrodami, v konečnom rozsahu však ide len o jednotky tisíc hektárov. Presná výmera zatiaľ nie je zrejmá, štatistici jarné osevy zverejňujú až v závere júla.
Rozhodnutie o schválení žiadostí pre 95 miestnych akčných skupín prichádza tri a pol roka po vstupe do nového programového obdobia. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR to prostredníctvom tlačovej správy prezentuje ako úspech, Národná sieť miestnych akčných skupín upozorňuje, že procesy majú výrazné meškanie a na realizáciu aktivít zostáva len veľmi obmedzený čas.
Úrody ozimného jačmeňa vychádzajú spomedzi hlavných pestovaných obilnín zatiaľ najlepšie. Rozdiel vo výnosoch medzi mäkkou a tvrdou pšenicou dosahuje 0,3 tony z hektára v neprospech mäkkej pšenice. Poľnohospodári navyše nie sú spokojní s nízkymi cenami rastlinných komodít. Vyplýva to z prieskumu, ktorý portál poľnoinfo.sk realizoval medzi pravidelnými čitateľmi odoberajúcimi náš každodenný newsletter. Do prieskumu sa zapojilo 33 poľnohospodárskych subjektov.
Ceny poľnohospodárskych komodít sa netvoria na Slovensku, reagujú na dianie na svetových burzách aj na geopolitické udalosti. Aby mali poľnohospodári prístup k aktuálnym informáciám v čase, keď sa udalosti odohrávajú, poľnoinfo.sk pripravilo systém, ktorý dokáže vytvárať články s využitím umelej inteligencie.

Najkomentovanejšie za 7 dní