Pravdepodobne najdlhší ceremoniál za ostatné desaťročia otvoril štvrtok ráno 49. medzinárodnú poľnohospodársku a potravinársku výstavu Agrokomplex. Úvodné príhovory priniesli možnosť porovnania pohľadu na perspektívy nášho poľnohospodárstva. Pokiaľ Qu Dongyu najvyšší predstaviteľ Medzinárodnej organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v svojom vystúpení žongloval s príkladmi z Číny alebo Holandska, ktoré nám môžu byť inšpiráciou, príhovor nášho agroministra Richarda Takáča skĺzaval do pátosu, minulosti ale aj poznámky, že nitrianske výstavisko si zaslúži investície, lebo počas dažďa je potrebné presúvať po deravých pavilónoch kýble.
Hraboše poľné tento rok zožrali úrodu za asi 13 a pol milióna eur. Škody poľnohospodári evidujú na viac ako 20-tisíc hektároch, predovšetkým v repke, jačmeni či pšenici, ale aj iných plodinách. Už pred časom na tento problém upozornila Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, ktorá za jeden zo základných faktorov vzniknutej situácie považuje systém biopásov a úhorov. Komora predložila ministerstvu pôdohospodárstva aj viacero požiadaviek na to, ako danú situáciu riešiť. Odozvy na jednotlivé navrhované opatrenia sú rôzne.
Na Slovensku funguje vyše 250 pestovateľských páleníc. Ich situácia značne závisí aj od úrody ovocia. Tomu sa tento rok pomerne dobre darí – hoci sady a záhrady opäť neobišli jarné mrazy, na rozdiel od minulých rokov sa predsa len urodilo aj isté množstvo marhúľ. Lepšie ako po minulé roky je to s čerešňami, višňami aj broskyňami. Úroda jabĺk sa nateraz ukazuje vo veľmi dobrom svetle.
Českí poľnohospodári tento rok zožnú 6,8 milióna ton základných obilnín, oproti vlaňajšku o 9,5 percenta menej. Predpokladaná úroda repky predstavuje 962 tisíc ton, čo znamená medziročný pokles o viac ako štvrtinu. Produkcia repky bude zrejme najnižšia od roku 2006. Naopak, úroda maku 27 tisíc ton bude v porovnaní s minulým rokom o polovicu vyššia. Vo svojom druhom odhade žatvy to v piatok (9.8.2024) oznámil Český štatistický úrad (ČSÚ).
Hoci v minulosti bola konopa siata na našich poliach bežnou plodinou, v súčasnosti sa vyskytuje len ojedinele. Jej pestovanie upravuje legislatíva týkajúca sa omamných a psychotropných látok a celé pestovanie je kontrolované aj zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry či Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.
Desať najväčších fariem ošípaných na Slovensku vytvorilo za minulý rok zisk vo výške 24,2 milióna eur. Chovateľom ošípaných zostáva po zaplatení nákladov v priemere 31 percent tržieb. Situácia v oblasti bitúnkov je iná. Najväčšie slovenské bitúnky za minulý rok dosiahli stratu vo výške 3,6 milióna eur a ich priemerná hrubá marža je takmer päťkrát nižšia, ako pri chove ošípaných.
Na pondelkovej tlačovej konferencii mal minister pôdohospodárstva Richard Takáč predstaviť opatrenia agrorezortu v súvislosti so snahou zabrániť prepadnutiu desiatok miliónov eur pre poľnohospodárov. Vo svojom vystúpení šéf rezortu často skĺzaval do hodnotenia svojich predchodcov, no paradoxne, najväčšej nepriamej kritike podrobil vedenie agrorezortu z čias, keď opraty vlády držal SMER-SD, ktorého je nominant. Minister počas tlačovej konferencie poukazoval napríklad na nedostatočnú projektovú podporu potravinárov z rokov 2021 a 2022, no neuviedol, že karty v jej výške rozdávali jeho stranícki či vládni predchodcovia najmä z rokov 2015 až 2020.
Zefektívnenie a zrýchlenie zavádzania inovácií do pôdohospodárskej praxe – to bolo jedným z dôvodov vzniku nového podniku – Inštitútu znalostného pôdohospodárstva a inovácií. Zámer ešte v septembri 2022 prezentoval vtedajší minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Samuel Vlčan na tlačovej konferencii v Nitre. Podľa vtedajších informácií malo dôjsť k zrušeniu štátneho podniku Agroinštitút a zlúčeniu jeho činností s Agentúrou pre rozvoj vidieka. Nová inštitúcia – Inštitút znalostného poľnohospodárstva, mala vzniknúť od roku 2023.
Poľnohospodári v tomto roku získajú za produkciu pšenice o 180 miliónov eur menej a za repku o 57 miliónov eur menej, ako vlani. Za prepadom finančných výnosov sú nižšie výmery, úrody aj realizačné ceny. Vypočítali zástupcovia zväzu krmovinárov súčasný stav pri najpestovanejšej slovenskej obilnine a olejnine. Aktuálny vývoj v sektore predstavili vo štvrtok na tlačovej konferencii v Bratislave.
V podzemí centra Bratislavy sa už viac ako desaťročie nachádza najprestížnejší priestor venovaný výsledkom slovenského vinohradníctva. O miesto v Národnom salóne vín sa každoročne uchádzajú desiatky vinárstiev a stovky vzoriek. Dostať sa do pozornosti zahraničných turistov, domácich milovníkov vín aj odbornej verejnosti sa pritom podarí len stovke najlepších. Akú cestu prešlo slovenské víno za dvadsať rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie? Pýtal sa vo štvrtok popoludní v priestoroch národného salónu Marián Koreň, moderátor podujatia a redaktor portálu euractiv.sk.
Slovenská rastlinná výroba bola v minulosti postavená na produkcii obilnín určených z veľkej časti na výrobu kŕmnych zmesí. Po prudkom poklese stavov hospodárskych zvierat, ktorý nastal najmä v prvých rokoch transformácie slovenského poľnohospodárstva je dnes situácia iná. Dva milióny ton obilnín, ktoré v nedávnej minulosti smerovali do živočíšnej výroby a tak následne domácej produkcie mäsa, mlieka či vajíčok, dnes zostáva voľných.
Problémy, ktoré spôsobuje medveď hnedý, sú už mesiace na Slovensku horúcou témou. Zatiaľ čo časť spoločnosti hovorí o premnožení, druhá časť sa zastáva toho, aby sme medveďa naďalej chránili. Ťažkosti pritom nespôsobuje len turistom či obyvateľom mnohých obcí, v ktorých okolí majú medvede prirodzené prostredie, ale tiež poľnohospodárom. Škody rátajú chovatelia oviec a kôz, ako aj mnohí pestovatelia.
Najkomentovanejšie za 7 dní