Ceny potravín patrili v uplynulých mesiacoch k častým témam vo verejnosti na Slovensku. Rovnako tak sa o nich hovorilo, a stále sa hovorí, aj na politickej úrovni. Potrebu stabilizácie cien potravín deklarovali viaceré politické strany. Na to, aby sa to v praxi podarilo, je však podľa samotných producentov neodmysliteľná finančná podpora. Práve tá však, zdá sa, tento rok v podobe štátnej pomoci nepríde. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka už včera predstavilo rozdelenie peňazí na jednotlivé schémy štátnej pomoci. Hoci suma 76 miliónov eur je druhá najvyššia za ostatných 30 rokov, pre samotných výrobcov potravín, a teda spracovateľov – potravinárov, sa z nej nedostane ani toľko, koľko v uplynulých rokoch.

„Výrobcovia potravín združení v Únii potravinárov Slovenska sú rozčarovaní z prerozdelenia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre agrosektor. Na podporu sektora boli prisľúbené prostriedky 76 miliónov eur, avšak z nich sa potravinárom ušla len minimálna čiastka – aj to iba na podporu na výstavy. Na podporu výroby alebo produkcie slovenských potravín nie je vyčlenená žiadna čiastka,“ skonštatoval Daniel Molnár, predseda Únie potravinárov Slovenska po valnom zhromaždení jej členov.

Výrobcovia potravín poukazujú na to, že potravinári viac ako 10 rokov nedostali zo schém štátnej pomoci takmer žiadne finančné prostriedky. Napríklad o zelenej nafte pre potravinársky sektor sa hovorí už roky. V uplynulom období štát namiesto nej vyplácal výrobcom potravín aspoň peniaze za dotazníkové prieskumy. V rámci nich a mimoriadnych pomocí pre potravinárov sa k nim tak v roku 2019 dostalo asi 5 a pol milióna eur. O rok neskôr to bolo 5 miliónov eur, v roku 2021 necelých 7 miliónov eur.

„Najvyššia národná podpora bola v roku 2022, kedy dosiahla 18 mil. eur. V roku 2023 to bolo už len 3,5 mil. eur,“ konštatuje vo svojej tlačovej správe aj Potravinárska komora Slovenska.

V tomto roku sa navyše podľa materiálov zverejnených ministerstvom ráta pre spracovateľský sektor len so sumou 300 tisíc eur, ktorá má slúžiť na podporu na výstavy.

„Slovenskí potravinári vyzývajú vládu, aby začala napĺňať svoje programové vyhlásenie, kde sa zaviazala, že bude podporovať výrobu potravín na Slovensku a zabezpečovať, aby bol dostatok slovenských potravín, aby boli dostupné a aby bola ich produkcia na Slovensku bezproblémová,“ dodal Molnár.

Päť priorít

Na splnenie týchto cieľov je podľa Únie potravinárov Slovenska potrebné splniť 5 priorít. Ide o schválenie schém štátnych pomocí aj pre potravinársky sektor či predĺženie odvodových uľav na dlhšie obdobie s tým, že by sa z tohto opatrenia stal systémový nástroj. Ďalšou prioritou je, aby štát neprenášal na výrobcov potravín poplatok v súhrnnej sume 34 miliónov eur za nerecyklovateľné plasty, keďže by tento krok opäť navýšil náklady a zvýšil by tým aj ceny potravín. Ďalšími prioritami je pretrvanie ochrany domáceho trhu pred dovozmi z Ukrajiny a vyvarovanie sa ďalšiemu daňovému zaťažovaniu výroby potravín. V tejto súvislosti Únia potravinárov Slovenska nesúhlasí ani s plánovaným zvýšením dane zo sladených nápojov.

„Všetky tieto priority sú návodom na to, ako plniť programové vyhlásenie vlády v súvislosti so stabilizáciou cien potravín. My potrebujeme podporu zo štátneho rozpočtu preto, aby sme dokázali konkurovať v rámci jednotného európskeho trhu. Nie je to na to, aby si slovenskí potravinári zlepšili príjem, ale preto, aby sme sa približovali k nejakej sebestačnosti alebo bezpečnému množstvu potravín, ktoré vieme vyrobiť,“ dodal Rastislav Machunka, člen Únie potravinárov Slovenska a zároveň viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

Potrebné sú milióny

Valného zhromaždenia Únie potravinárov sa zúčastnil aj minister pôdohospodárstva Richard Takáč, na tlačovú besedu však už neprišiel. Podľa predstaviteľov potravinárov odpoveď na otázku, prečo peniaze v rámci plánu prerozdelenia štátnych pomocí pre potravinárov chýbajú, nedostali. Slovensko doteraz nemá notifikované štátne pomoci na európskej úrovni. Potravinári preto apelujú na štát, aby podnikol kroky, ktorými by k ich schváleniu zo strany Európskej komisie došlo tak, aby v budúcom roku mohli byť peniaze prerozdelené aj výrobcom potravín na Slovenku.

Rozčarovanie nad prerozdelením balíka peňazí na štátne pomoci pre tento rok už vyjadrila aj Potravinárska komora Slovenska. Podľa nej slovenským potravinám zaznieva umieračik a ak nedôjde k zmenám, slovenskí spotrebitelia sa s nimi môžu pomaly rozlúčiť.

„Potravinári nemajú traktory. Poľnohospodári si svoje požiadavky môžu vymôcť protestami za pomoci poľnohospodárskej techniky. Potravinári musia spracovávať suroviny nepretržite, akékoľvek zastavenie výroby znamená znehodnotenie práce farmárov a ohrozenie potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky. Napriek tomu, že už aj politici prijali všeobecný fakt, že najslabším článkom potravinovej vertikály je potravinársky priemysel, pán minister Takáč na potravinárov zabudol,“ vysvetlila Potravinárska komora Slovenska vo svojej tlačovej správe v reakcii na tlačovú konferenciu agrorezortu o prerozdelení peňazí na tento rok.

Pripravená schéma štátnej pomoci

Rezort v reakcii okrem iného apeloval na všetkých v sektore, aby upriamili pozornosť na Program rozvoja vidieka, kde je stále nevyčerpaná asi miliarda eur, pričom 400 miliónov eur môže reálne prepadnúť. Ohľadom štátnych pomocí ministerstvo potvrdilo podniknutie istých krokov.

„Je pripravený návrh znenia schémy štátnej pomoci na investície do potravinárstva, ku ktorému budú prebiehať konzultácie s komorami. Finalizuje sa schéma minimálnej pomoci na marketingovú podporu. Ministerstvu boli predložené tematické návrhy na prípravu schém štátnej pomoci, ktoré budú ďalej rozpracovávané do prvotných návrhov. Pripravených je aj 250 miliónov eur, ktoré predstavujú nástroj na vygenerovanie až 1,5 miliardy eur, v rámci schémy štátnej pomoci pre prípad zlyhania splácania poskytnutých úverov v oblasti poľnohospodárskej prvovýroby a výroby potravín,“ vysvetlilo agroministerstvo vo svojom písomnom stanovisku, ktoré poslalo médiám.

Agrorezort tiež uviedol, že odvodové úľavy patria do dočasného rámca, ktorý sa vyhodnocuje polročne a v prípade, že Európska komisia ho predĺži, je otvorený rozšíriť aj okruh oprávnených žiadateľov.