Včera som zažil svoj najkrajší deň, odkedy som sa rozhodol, že budem poľnohospodár. Keď som v traktore s mojím kolegom, áno traktoristom, ktorý je tiež poľnohospodár (je na to pyšný a baví ho to), vchádzal na Trnavské myto – jeden z dopravných uzlov v Bratislave, bol to neskutočný zážitok. Pred sebou blikajúce množstvo traktorov, za mnou kolóna ďalších… Priznám sa, mal som zimomriavky.

Vo štvrtok sme sa po dlhej dobe spojili

Je mi neskutočne ľúto, že som nemohol zažiť a vidieť takto naživo aj celé Slovensko. Som presvedčený, že tento pocit mala počas štvrtkového protestu väčšina nás, poľnohospodárov, ktorí sme sa zúčastnili najväčšieho traktorového protestu v dejinách Slovenska, áno, najväčšieho. Zámerne som použil výraz „NÁS, POĽNOHOSPODÁROV“, lebo nás tak všetkých vidím. Všetkých – teda traktoristov, agronómov, predsedov družstiev, majiteľov firiem, SHR, živočichárov, mechanizátorov, vinárov, ekonómov, ošetrovateľov zvierat, predajcov techniky, predajcov vstupov do výroby a v neposlednom rade ľudí z úradov komory v rámci celého Slovenska a Bratislavy.

Čo ma ale potešilo najviac, je to, že som medzi nami videl a vnímal stovky mladých poľnohospodárov. Mladých traktoristov, mladých živočichárov, mladých agronómov, mladých vinárov, mladých predsedov družstiev, mladých majiteľov firiem, mladých SHR, mladých mechanizátorov, mladých predajcov atď… Určite som na niekoho zabudol, nech mi prepáči. Pointa je niekde inde. V tom, že aj oni sú mladí poľnohospodári. Nemôžem súhlasiť s konštatovaním, že mladí poľnohospodári sa 22. februára (bol štvrtok) nezúčastnili protestov. Jednoducho to nie je pravda.

Vo štvrtok sme sa po dlhej dobe spojili, po dlhej dobe sme mohli spoločne prežívať zimomriavky vzbudzujúce emócie. Z toho, že spoločne, tentokrát na uliciach, tvoríme niečo iné. V dobe, v akej žijeme, budete možno počuť, vidieť aj zopár tzv. hejtov. Prosím, nevšímajte si to. Neriešte neznalé názory pseudoodborníkov, nečítajte komentáre tých, ktorí si za každú cenu potrebujú len kopnúť, skritizovať a nevysloviť svoj vlastný návrh riešenia. Áno, vlastný návrh riešenia, pretože kopnúť si vie každý, ale nie každý vie prispieť súdnym riešením. Užite si pozitívnu emóciu, akú ste včera, som presvedčený, mali.

Každý vidí čo chce

Nechcem v tomto článku rozoberať dôvody protestu, nielen včera sme ich korektne, slušne, apoliticky a hlavne pochopiteľne vysvetlili. Ten, ktorý chce počúvať racionálne argumenty, ich musel včera počuť a ten, ktorý ich nechce počúvať, ich, bohužiaľ, nepočuje. Kto si včera chcel hľadať politický kontext protestu, ten si ho tam našiel. Niekto možno chcel v uliciach vidieť agrobarónov, tak ich tam videl.

Ale ten, ktorý chcel včera vidieť ľudí, ktorí chcú udržateľné poľnohospodárstvo a chcú pritom vyrábať potraviny a znova oživiť vidiek, tak ich tam videl. Aj mladých.

Ja som včera videl tisícky poľnohospodárov na viac ako dvoch tisíckach strojov, ktorí chcú pracovať. Ktorým záleží na krajine, ktorým záleží na pôde, na vidieku, na biodiverzite. Ľudí, ktorí chcú, aby poľnohospodárstvo a vidiek dostali znova vážnosť. Ale hlavne ľudí, ktorí cítia, že sa niečo zásadné musí zmeniť. Už raz a navždy chcú, aby sa niečo zmenilo na európskej a bezpochyby aj na národnej úrovni.