Asi 28 tisíc nevybavených spisov ležiacich na narastajúcej kope a ich vyriešenie v ročnom horizonte – také boli plány pri projekte takzvanej spisovej zápchy, ktoré si stanovilo niekdajšie vedenie Slovenského pozemkového fondu ako svoju prioritu. Projekt odštartoval v marci 2022. Plánom bolo vybaviť všetky dovtedy nevybavené spisy najneskôr do konca marca 2023. To, že sa tieto plány naplniť nepodarilo, vie azda každý žiadateľ, ktorého žiadosť stále leží v kope papierov v niektorej z kancelárií fondu. Zlyhanie projektu najnovšie konštatuje aj Najvyšší kontrolný úrad.

„Projekt Spisová zápcha mal primárne zlepšiť proces vybavovania úradných spisov. Zároveň mal znížiť niekoľkotisícovú bariéru nahromadených a roky neriešených žiadostí od klientov fondu. Tento cieľ sa nepodarilo naplniť, pričom problémy identifikovali kontrolóri už pri príprave projektu a ich neriešenie zo strany vrcholového manažmentu fondu pretrvávali až do jeho ukončenia. Vnútorná kontrola zo strany zodpovedných osôb zlyhala a zámer sa minul jeho účelu,“ uviedol Ľubomír Andrassy, predseda Najvyššieho kontrolného úradu.

Opakované zlyhanie?

Pätica kontrolórov si posvietila na projekt spisovej zápchy ešte v roku 2023. Ich úlohou bolo preveriť strategické aj krízové riadenie fondu. Cieľom akcie bolo skontrolovať, či Slovenský pozemkový fond uplatnil odporúčania, ktoré mu národná kontrolná autorita stanovila ešte po kontrole z roku 2021.

„Nedostatky a riziká definované NKÚ v rámci kontroly, ktorú vykonal v roku 2021, naďalej pretrvávali aj v roku 2022 a 2023 najmä z dôvodu absencie národnej rezortnej stratégie s jasne definovanou víziou štátu pri spravovaní majetku štátu v správe SPF a pri nakladaní s pozemkami neznámych a nezistených vlastníkov a cieľov rozpracovaných v akčných plánoch na centrálnej úrovni SPF. Opatrenia, ktoré SPF prijalo na riadenie rizík, s cieľom zlepšenia svojho fungovania, boli plnené iba formálne – SPF plnenie týchto opatrení preukázateľne nemonitoroval a nevyhodnocoval,“ píše sa v komplexnej správe o výsledkoch vlaňajšej kontroly.

Práve to malo byť podľa Najvyššieho kontrolného úradu kameňom úrazu pri riešení spisovej zápchy.

„Kontrolné zistenia NKÚ pri projekte spisová zápcha poukázali na manažérske zlyhania pri projektovom riadení, od prípravnej fázy cez realizačnú fázu až po vyhodnocovanie a komunikáciu. Zlyhal kontrolný systém na úrovni dohľadu nad spisovou zápchou zo strany zodpovedných zamestnancov,“ uvádza sa v zverejnenej správe NKÚ.

Pri vlaňajšom audite na Slovenskom pozemkovom fonde podľa výsledkov kontroly našli kontrolóri celkovo 32 porušení záväzných predpisov v oblasti strategického riadenia, kvality vybavovaných služieb pri projekte Spisová zápcha a tiež pri zamedzení klientelizmu či korupcie. Od predchádzajúcej kontroly sa transparentnosť ani efektivita procesov na SPF podľa NKÚ nezlepšila.

Staré aj nové spisy

Projekt spisovej zápchy mal byť zameraný predovšetkým na staré spisy, ktoré sa na Slovenskom pozemkovom fonde už dlhšie hromadili ako nevybavené. V praxi sa však do projektu dostali aj nové spisy, ktoré tak množstvo dokumentov čakajúcich na vybavenie ešte navýšil. Pri spisovej zápche natrafili kontrolóri na viacero problémov, ktoré mali vplyv na úspešnosť celého projektu.

„Slovenský pozemkový fond nevydal interné predpisy či usmernenia, ktoré by projekt bližšie definovali. Takisto systém odmeňovania nebol od spustenia projektu upravený v žiadnom internom riadiacom akte. Štatút projektu nadobudol účinnosť až šesť mesiacov po jeho spustení a spisovú zápchu definoval ako evidované a nevybavené žiadosti na organizačných útvaroch fondu. Do projektu boli nakoniec zahrnuté aj novovzniknuté spisy evidované aj po 1. apríli 2022. Vznikol tak nesúlad medzi rozhodnutím generálneho riaditeľa a štatútom projektu,“ uvádza Najvyšší kontrolný úrad.

Zatiaľ čo na začiatku projektu, v marci 2022, bolo v rámci spisovej zápchy evidovaných 27 900 nevybavených spisov, aj popri ich riešení sa pritekaním nových spisov ich celkový počet zvýšil na 45 434. Údaj sa vzťahuje na koniec augusta 2023. V tom čase malo byť z tohto počtu rozpracovaných asi 19 tisíc spisov, a už vyriešených asi 26 tisíc spisov. Celková dokončenosť spisov bola vyhodnotená na 58 percent.

Nezhody v číslach

Pri kontrole kontrolóri natrafili aj na to, že jednotlivé odborné útvary fondu vykazovali rozdielne údaje o stave spisovej zápchy. Nesúlad bol aj pri údajoch o čerpaných prostriedkoch na tento projekt. NKÚ vo svojej správe o výsledkoch kontroly uvádza, že zatiaľ čo odbory nájmov, prevodov, reštitúcií a usporiadania vlastníctva ku koncu augusta 2023 deklarovali 23 823 uzatvorených spisov, kancelária generálneho riaditeľa považovala za uzatvorených až 26 257 – a teda o 2 434 spisov viac, ako samotné oddelenia v rámci SPF. V prípade čerpania finančných prostriedkov na projekt spisovej zápchy zas ekonomický odbor uvádzal v polovici vlaňajšieho roka čerpanie vo výške 1 112 302,17 eur, zatiaľ čo kancelária generálneho riaditeľa až 1 363 634 eur.

„NKÚ na základe predložených rozdielnych údajov jednotlivými odbornými útvarmi fondu nevedel vyhodnotiť skutočné čerpanie finančných prostriedkov na projekt spisová zápcha ako aj celkový stav uzatvorených spisov k ultimu sledovaného obdobia,“ konštatuje sa v správe o výsledkoch kontroly.

Sporné odmeňovanie

V projekte spisovej zápchy sa vynárajú otázniky aj nad odmeňovaním pracovníkov, ktorí do neho mali byť zapojení. Podľa NKÚ bola významná časť finančných odmien vyplatená v rozpore s rozhodnutím generálneho riaditeľa aj štatútu projektu za prácu v riadnom pracovnom čase. Pozemkový fond tiež prijal do pracovného pomeru zamestnancov na dobu trvania projektu, pričom im neurčil žiadnu pracovnú náplň, ktorá by jednoznačne súvisela s riešením spisovej zápchy.

„Čerpanie finančných prostriedkov tak môžeme hodnotiť ako nehospodárne a neefektívne, pretože vybavovanie spisov prebiehalo hlavne počas pevnej pracovnej doby zamestnancami, u ktorých bola táto činnosť bežnou pracovnou náplňou. Za vybavovanie spisov im boli okrem riadnej mzdy vyplácané aj odmeny,“ dodal Ľubomír Andrassy.

Kontrola poukázala aj na problémové odmeňovanie dohodárov. Fond stanovil odmenu 6 eur za hodinu na upratovanie, pričom za prácu spojenú s verejným obstarávaním to bolo 70 eur na hodinu.

Dohodári v priemere 30 eur za hodinu

„Tieto činnosti pritom neboli súčasťou projektu. Priemerná odmena dohodárov bola 29,68 eur/hod, pričom hodinová mzda zamestnanca fondu za štvrtý kvartál 2022 predstavovala iba vyše 9 eur. Dohodári tak boli v priemere mesačne zvýhodnení o dvojnásobok funkčných platov kmeňových zamestnancov. Za prvý štvrťrok 2023 sa hodinová mzda zamestnancov týchto pracovníkov zvýšila, vzrástlo však aj priemerné zvýhodnenie dohodárov,“ uvádza sa v zverejnenej správe NKÚ.

Národný kontrolný úrad po ukončení kontroly uložil Slovenskému pozemkovému fondu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov s tým, že ich plnenie a efekt v budúcnosti opäť preverí. Na nefunkčnosť a problémy vo vzťahu k SPF dlhodobo poukazujú aj poľnohospodári. Fond spadá pod správu ministerstva pôdohospodárstva. To pri nástupe aktuálneho ministra do kresla deklarovalo snahu o pozitívnu zmenu.

„Za jeden z rozhodujúcich nástrojov štátnej pozemkovej politiky vláda považuje Slovenský pozemkový fond a preto sústredí svoju pozornosť a legislatívnu iniciatívu na ozdravný a transformačný proces tejto inštitúcie,“ uvádza sa v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2023 až 2027, ktoré nesie podtitul „Lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie žiť“.