Podľa oznámenia Pôdohospodárskej platobnej agentúry bolo v roku 2023 správne podaných 16 707 žiadostí (momentálne je v GSAA 16 440 žiadostí). Pre porovnanie v roku 2022 to bolo 17 872 žiadostí, pričom toto číslo bolo predchádzajúce roky stabilné.

Pokles počtu žiadateľov v roku 2023 mohol súvisieť aj s plnením podmienok aktívneho farmára. Na Slovensku sú podmienky nezmyselne nastavené v rozpore s podstatou európskej legislatívy. Žiadateľ, ktorý iba poberá dotácie a nemá žiadny iný príjem a nevytvára pridanú hodnotu, podmienky spĺňa, ale dlhoročný podnik, ktorý okrem prvovýroby aj spracováva produkciu iných farmárov má problém podmienky splniť. Stredná poľnohospodárska škola podmienky nespĺňa vôbec. Pokles podaných žiadostí spôsobilo aj skomplikovanie podmienok a zvýšená byrokratická záťaž. Také mám spätné reakcie od viacerých menších farmárov, ktorí sa rozhodli už o dotácie nežiadať.

Do 10 hektárov takmer žiadne povinnosti

S komplikovanými podmienkami a byrokraciou súvisia aj ekoschémy. Podľa PPA sa do ekoschém zapojilo 53,16 % žiadateľov, čo sa často prezentuje ako úspech. Ale je to naozaj úspech? Ekoschémy v princípe (aj finančne) nahrádzajú „greening“ z predchádzajúceho obdobia, do ktorého sa zapájalo takmer 100 percent žiadateľov.

V roku 2023 bolo až 55 % žiadateľov menších ako 10 hektárov. Pritom takýto farmár nemá pri zapojení do ekoschém takmer žiadne povinnosti – nemusí vyčleňovať neproduktívne plochy, vytvárať biopásy alebo siať zmesi pre opeľovače. Jediná povinnosť na ornej pôda je zlepšenie jej štruktúry (ktorú väčšina farmárov plní bez ohľadu na ekoschémy) a odložené kosenie TTP. Prečo sa preto do ekoschém nezapojilo všetkých 55 % žiadateľov do 10 hektárov? Je za tým byrokracia alebo zlyhanie PPA a ministerstva pri informovaní a motivovaní malých farmárov, ktorí tak spoločne prišli o 1,5 milióna eur?

Keďže pred dohadmi a pocitmi preferujem pracovať s dátami, poďme sa pozrieť na výsledky niektorých analýz, ktoré sme spracovali na podklade dát v systéme GSAA a dát poskytnutých PPA na základe „infožiadosti“.

PPA nám neposkytla informáciu, ktorí žiadatelia sa zapojili do ekoschém, preto sme ich museli identifikovať podľa iných znakov (napr. deklarovanie biopásu, odloženého kosenia a pod). Takto sme sa dopočítali k zapojeniu 57,6 % žiadateľov do ekoschém. Rozdiel oproti informácii PPA môže byť na jednej strane z dôvodu, že dáta PPA sú z augusta a my pracujeme s podkladmi z konca novembra (medzitým zo systému ubudlo 300 žiadostí). Ďalším dôvodom môže byť, že niektorí žiadatelia deklarovali opatrenia ekoschém, ale o platbu na ekoschémy nepožiadali (omyl?). Rozdiel je však zo štatistického hľadiska zanedbateľný.

Zapojenie do ekoschém podľa veľkosti žiadateľa

Jednoznačne najnižšie zapojenie do ekoschém je u malých farmárov. Špeciálne v kategórii do 10 hektárov, ktorí nemajú takmer žiadne povinnosti. Ale aj v kategórii od 10 do 100 hektárov je to prekvapivé. Táto skupina síce už musí vyčleňovať neproduktívne plochy, ale v drvivej väčšine nemusia vytvárať biopásy (nemajú plochy nad 50 ha). Naopak, veľkí žiadatelia, pre ktorých bolo plnenie ekoschém najkomplikovanejšie sa zapojili v podstatne väčšej miere.

Podmienky ekoschém rozlíšené podľa zamerania žiadateľa na rastlinnú alebo živočíšnu výrobu (viac ako 50 % plochy sú tráva a TTP)

Žiadateľov do 10 ha sme do tejto analýzy nezahrnuli, keďže majú iné podmienky. Výsledky neukazujú významný rozdiel v zapojení podľa zamerania žiadateľa.

Najprísnejšie podmienky ekoschém boli v chránených územiach. Plochy bolo potrebné rozdeliť biopásmi maximálne na 20 hektárové časti. To bolo podporené aj o 50 percent vyššou platbou za plnenie ekoschém. Zároveň podľa ochranárov práve opatrenia v chránených územiach boli primárnym cieľom ekoschém, keďže majú potenciál priniesť najväčší benefit pre prírodu. Preto zapojenie v týchto územiach je podstatným kritériom pre celkové hodnotenie:

Podľa jednotlivých chránených vtáčích území (CHVÚ)

Všeobecne je zapojenie do ekoschém v chránených územiach porovnateľné s celkovým zapojením. Keď sa však pozrieme na jednotlivé CHVÚ, tak rozdiely sú priepastné. Od necelých 30 po 100 percent. Pre ochranárov boli najdôležitejšie nížinné chránené územia, kde je členitosť a biodiverzita krajiny najnižšia – Úľanská mokraď (61 %), Dolné Považie (67 %), Špačinsko-nižnianské polia (29 %) alebo Ondavská rovina (78 %). Tieto CHVÚ majú výrazne nižšiu mieru zapojenia do ekoschém.

Je potrebné sa preto zamyslieť nad otázkou, či je aktuálne nastavenie ekoschém optimálne pre krajinu. Síce sa delia plochy na 50 hektárové celky na väčšine územia, ale v najohrozenejších CHVÚ sa nielenže nedelia na 20 hektárov, ale ani na 50 hektárov. V týchto oblastiach sa tak neplnia ani iné opatrenia ekoschém, ako sú plochy so zmesami pre opeľovače.

Bolo by dobré umožniť v chránených územiach plniť ekoschémy v dvoch úrovniach – štandardná (50 ha) so základnou podporou a nadštandardná (20 ha) so zvýšenou podporou. Je lepšie mať štandardné opatrenia, ako žiadne.

Výmery jednotlivých opatrení ekoschém a GAEC 8 za celé Slovensko

Ako teda celkovo zhodnotiť ekoschémy v roku 2023?

Vysoké zapojenie u veľkých žiadateľov, slabé zapojenie u malých a katastrofálne u žiadateľov do 10 hektárov. Celková výmera zapojenej plochy v prvom roku je možno aj nad očakávania vysoká, ale v tých najkritickejších chránených územiach sú výsledky zlyhaním.

Určite je preto potrebné pravidlá ekoschém prehodnotiť a upraviť tak, aby plnili lepšie účel v prospech prírody, ale boli aj zaujímavejšie pre samotných farmárov.