Poľnohospodárstvo a životné prostredie sú jednoznačne dve prepojené nádoby – ani jedna oblasť nemôže dobre fungovať bez správneho fungovania tej druhej. Práve environmentálna stránka vstúpila výraznejšie do popredia aj pri nastaveniach novej spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027. Pohľad ochranára a environmentalistu v rozhovore predstavil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.

Ste v prvom rade ochranár, ale práve agrosektor je oblasťou, ktorej sa aj z pohľadu ochrany prírody venujete. Ako teda z tohto pohľadu hodnotíte rok 2023?

Celá Európa sa v roku  2023 prispôsobovala novej poľnohospodárskej politike. Pravidlá priniesli zásadné zmeny, zvýraznili a viac podporili šetrné postupy hospodárenia ohľaduplné k životnému prostrediu. Preto bolo veľmi pozorne vnímané, ako sa tieto zmeny podarí aplikovať v jednotlivých krajinách. Pre Slovensko je dobrou správou a vizitkou, že zmeny sa tu aplikovali hladšie, ako v iných štátoch. Napríklad zapojenosť do ekoschém bola vyššia, ako vo viacerých iných krajinách EÚ, vrátane niektorých najrozvinutejších. Veľmi podstatné pre tento výsledok bolo, že zmene predchádzala široká diskusia poľnohospodárov, rezortov, vedcov, stavovských organizácií. Na druhej strane viaceré opatrenia sa nepodarilo nastaviť ideálne pre krátkosť času. Vyplývalo to z neskorého prijatia európskej legislatívy a ďalších nesprávnych rozhodnutí, na čo oprávnene upozorňovali poľnohospodári.

Hovoríme o zmene, ktorá sa očakávala v novom období aj v kontexte prírode blízkych opatrení – cítiť to aj v praxi?

Nastali výrazné zmeny. Nejde len o najviac diskutované ekoschémy, ktoré boli novinkou, ale aj o výrazne zmenené pravidlá kondicionalít, ktoré ovplyvnili prírode blízke opatrenia na širšom území ako ekoschémy. U mnohých vzácnych druhov živočíchov, či u opeľovačov alebo drobných druhov zvierat vidíme pozitívne výsledky už po prvom roku.

Keď teraz s odstupom zhodnotíte – aké boli vaše očakávania pre rok 2023 a aká bola prax?

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že očakávania vychádzali zo situácie pred ruskou inváziou na Ukrajinu, ktorá významne ovplyvnila ceny komodít a mnohé aspekty aplikácie poľnohospodárskej politiky sa tak stali ťažšie odhadnuteľné. Preto bolo pozitívnym zistením, že plošná zapojenosť do ekoschém bola na úrovni 85 percent, a naplnilo sa tak pôvodné vyššie očakávanie zapojenosti. Sklamaním bolo nižšie zapojenie v chránených územiach v nížinách, kde sa zapojila zhruba len polovica podnikov. Predovšetkým nás nepotešil priebeh počasia, ktorý sa pre vysoké zrážky v kombinácií s termínmi kosenia značne podpísal na vysokom zaburinení biopásov. Termíny kosenia boli u úhorových biopásov navrhnuté tak, aby zohľadnili predošlé suché roky a biopásy plnili svoj účel aj v suchom počasí s nízkym úhrnom zrážok. Čo sa týka prínosu samotných biopásov pre ochranu biodiverzity, tu sa naše očakávania naplnili. Výsledky monitoringu, podľa ktorého bolo na biopásoch zistených 4,4-násobne viac poľných druhov vtáctva a 7,5-násobne ohrozených druhov vtáctva a rovnako niekoľkonásobne viac hmyzu nás neprekvapili, keďže podobné zistenia sú známe z krajín, kde sa biopásy aplikujú dlhšie.

O biopásoch sa už pred vstupom nových ekoschém do platnosti hovorilo veľa – zaznievala aj kritika, aj odmietanie, aj pochybnosti a výčitky. Ako teda napokon môžete zhodnotiť výslednú zapojenosť?

Čisto z pohľadu ochrany biodiverzity považujem zapojenie mimo chránených území a v horských chránených územiach za dostatočné, čo vidieť aj na výsledkoch monitoringu. V chránených územiach v nížinných oblastiach, ktoré tvoria asi 10 percent rozlohy slovenskej ornej pôdy, považujem zapojenie za slabé. Kľúčové teraz bude, aby sa v roku 2024 zmenila legislatíva a vyriešila tak problémy, na ktoré upozorňovali poľnohospodári – teda napríklad buriny, hraboše a podobne, a aby sa udržala zapojenosť na minimálne súčasnej úrovni.

Hovorilo sa, že nižšia zapojenosť bola práve v najprodukčnejších oblastiach – Podunajská nížina alebo Žitný ostrov. Čomu to pripisujete?

Nižšia zapojenosť bola v najprodukčnejších oblastiach v chránených územiach. Faktom je, že zapojenosť tu bola približne na úrovni polovice celoštátneho priemeru. Z ekoschém vypadli mnohé podniky napríklad v chránených vtáčích územiach dolné Považie alebo Úľanská mokraď na Podunajskej rovine. Pre mnohé podniky bolo veľmi náročné rozdeliť 100 až 200 hektárové lány na 20 hektárové polia a to obzvlášť pre podniky, ktoré nemajú živočíšnu výrobu a nemôžu si uplatniť odchylný postup s 50 hektárovými poliami a pasienkom. Viaceré podniky sa mi sťažovali, že platba, hoci aj zvýšená v chránených územiach, im nepokryje výpadok kvôli biopásom a úvratiam. Mnohé podniky sa báli sankcií.

Aké kroky sú teda v týchto územiach potrebné?

Je potrebné odstrániť problémy v praxi, na ktoré upozornili poľnohospodári, a ktoré im neúmerne zvyšovali byrokratickú náročnosť. Je tiež potrebné hľadať v spolupráci s poľnohospodármi aplikovateľné riešenie pre nížinné chránené územia. Kde to je možné, je treba znížiť byrokratickú náročnosť, aby sa poľnohospodári nemuseli obávať sankcií. Skoro všetci poľnohospodári, s ktorými som mal možnosť a česť prebrať v roku 2023 praktické otázky poľnohospodárskej politiky, chcú byť zapojení do opatrení, ktorých výsledkom bude pestrejšia krajina na vidieku. No nesmie to byť tak, aby na to doplatili či už pre byrokraciu alebo iné problémy.

V rámci potrebných zmien sa veľa diskutovalo o termínoch kosenia. Ako vnímate požiadavky v tomto smere?

Zmena termínu kosenia je dôležitá nielen pre poľnohospodársku prax v súvislosti s burinami. Ide aj o potrebu biopásy manažovať tak, aby na nich bola čím vyššia diverzita porastu, čo sa kvitnúcich bylín týka, no to je možné len ak sa včas potlačia buriny. Veľmi citlivou otázkou sú aj hraboše.

Eurokomisia schválila prvú modifikáciu strategického plánu – podporila teda aj zmeny vo vzťahu k biopásom tak, ako ste si ako ochranárska obec predstavovali?

Našim cieľom je predovšetkým udržať vysoké zapojenie podnikov do ekoschém, aby sa postupy ohľaduplné k životnému prostrediu uplatnili na čím väčšej ploche Slovenska. Na to je dôležité podporiť zmeny, ktoré zjednodušia prácu poľnohospodárom. Aby ich nové pravidlá nedemotivovali. V tomto zmeny, ktoré schválila Európska komisia, riešia problémy, na ktoré upozorňovali poľnohospodári. Niektoré otázky, a to obzvlášť pre chránené územia, neboli doriešené. Dúfame, že sa na ne zacieli druhá modifikácia.

Aké sú teda vaše očakávania pre rok 2024? Koncom minulého roka nastúpil do vedenia agrorezortu nový minister – na čo by pri svojom pôsobení v nasledujúcich mesiacoch z vášho pohľadu nemal zabúdať, a na čo by zas mali myslieť aj poľnohospodári?

Predpokladáme, že na tých plochách, kde bude pokračovať zapojenie do ekoschém, budeme vidieť ich nemalý prínos pre ochranu životného prostredia. Rok 2024 bude druhým rokom obdobia novej poľnohospodárskej politiky. Ak sa objavia nedostatky a nutné úpravy pravidiel, stále je ich možné riešiť. Predovšetkým však bude potrebné problémy riešiť operatívnejšie, ako predošlé vedenie ministerstva pôdohospodárstva. Ak si minister udrží doterajšie tempo, mohlo by sa mu podariť doriešiť opatrenia, ktorých zmenu oprávnene čakajú aj poľnohospodári. Poľnohospodárom nielen od nás patrí nemalé uznanie a veľké poďakovanie, že sa odhodlali vstúpiť do nových opatrení hospodárenia ohľaduplnému k životnému prostrediu. O to viac, že mnohé aspekty v prvom roku poľnohospodárskej politiky boli neisté. Pre nás ide o záväzok hľadať pre poľnohospodárov zjednodušenia tam, kde to pomôže životnému prostrediu a zároveň aj poľnohospodárom, a rovnako pre nich žiadať aj podporu. Málo sa o tom hovorí, ale mnohé nesprávne rozhodnutia v minulosti, napríklad nedostatočná podpora podnikov so živočíšnou výrobou pasúcich zvierat, poškodila našej sebestačnosti aj ochrane vzácnych druhov viazaných na pasienky.