Predstavené riešenia v podobe angažovania externých spolupracovníkov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre vzbudzujú množstvo otázok. Tie základné by mohli znieť, prečo PPA nehľadá ľudí do interného prostredia, prípadne, prečo nepostupuje skôr cestou digitalizácie a zjednodušovania procesov s menším počtom zamestnancov.

Ak nevieme odpovedať na základné otázky, vynárajú sa ďalšie, no opäť chýbajú odpovede. Napríklad, kto sú tí tajomní ľudia, ktorí majú podľa generálneho riaditeľa PPA Mareka Čepka skúsenosti s eurofondami a v prípade, že platobná agentúra s jej výborným menom pískne, tak ich desiatky pobežia do jej radov. Nehovoríme napríklad o zamestnancoch poradenských eurofondových firiem, ktorí síce môžu byť odborníci, no majú najmä záväzky voči svojim klientom – napríklad poľnohospodárom? Neprináša toto spojenie konflikt záujmov ako moravská metropola?

Ak by sme boli naivní a budeme predpokladať, že sú to ľudia bez škvŕn, ktoré mohol spôsobiť Dobytkár, nebude ich efekt podobný tomu, ako v prípade dohodárov v SPF?

Nebola celá piatková tlačová konferencia len cesta, ako sofistikovaným spôsobom oznámiť, že toto v prípade externistov chystáme a tak z toho nemôže byť mediálny poprask? Veď minister aj generálny riaditeľ len tak, akoby mimochodom, niekoľko ráz spomenuli, že s takýmito ľuďmi počítajú. Akoby bolo niečo úplne prirodzené, že si najväčšia poľnohospodárska štátna banka k sebe pustí desiatky ľudí – asi živnostníkov, aby sa rozhliadli, kontrolovali, pomohli s verejným obstarávaním, vyhodnocovali a pritom ani nemusia byť zamestnanci. Bude na nich platiť napríklad kódex zamestnanca?

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora sľubuje, že sa bude na najbližšom rokovaní na ministerstve pýtať aj na túto tému. Jej predstavitelia majú ideálny priestor na získanie podrobností, ktoré zatiaľ známe nie sú. Otázok je veľa. A odpoveď sa zatiaľ ponúka len jedna. Zdá sa, že tá postupne varená žaba, ktorú na oligarchickom podnose servírovali poľnohospodárom niektorí Takáčovi predchodcovia, je už opäť v hrnci.