Vždy spozorniem, keď sa niekto vyjadruje k niečomu, čomu celkom nerozumie. V prípade príspevku Michala Saba, poslanca Národnej rady SR za Progresívne Slovensko musím byť ale veľmi zmierlivý. Jeho príspevok s obrázkom koreňovej zeleniny a s titulkom „Sú krivé a čapaté. Ale nie nepoužiteľné“ sa na Facebooku nesie na vlne populizmu, ale nie je celkom neobjektívny. Považujem ale za potrebné upozorniť na niektoré tvrdenia, ktoré v ňom odznievajú.

Len najkrajšiu

V prvom rade by som sa zameral na reakcie ľudí. Určite každému z nás, alebo väčšine, nie je príjemný pohľad na plytvanie potravinami. Ale predtým, ako by som napísal komentár na sociálnu sieť, zamyslel by som sa sám nad sebou.

Akú zeleninu si vyberám v obchode? Samozrejme, že tú najkrajšiu. To, že ju koľkokrát kúpim iba preto, že je v akcii a nakoniec ju vyhodím, nad tým sa ani nepozastavím…

Čiže, naozaj by som si kúpil nahnitú či poškodenú zeleninu v obchode? Buďme k sebe úprimní. Prečo sa zelenina vôbec triedi? No to má tiež svoj zmysel, hnilá mrkva v balení by nikoho nepotešila a vlastne, ani by ju nekúpil. A zároveň by sa od nej znehodnotila aj tá dobrá.

Ďalšie tvrdenie, že keby bola lacnejšia, kúpil by som ju, tiež neobstojí. Bolo by ju treba naložiť, transportovať, nehovoriac o komplikáciách pri prevoze a nakoniec by sa vrátila k dodávateľovi. A kto by znášal náklady?

Spracovanie

Poďme na spracovanie. Určite áno. Tu je cesta. Len koľko máme na Slovensku spracovateľov, mraziarní a konzervární? Postačia nám prsty dvoch rúk, aj to nie všetky. A opäť, akú kvalitu chce a musí dostať zákazník? Prvotriednu.

S vetou poslanca Saba vo facebookovom príspevku – „aktívna podporou vzniku či rozširovania spracovateľských kapacít“ sa dá len súhlasiť. Tú ale deklaruje každá vláda, každý politik. Len samotná realizácia taká ľahká nie je. Neviem, či pánovi poslancovi niečo hovorí Zákon o verejnom obstarávaní, ale mal by. Lebo práve tu je rozhodujúci faktor cena.

Len Banskobystrický samosprávny kraj bol schopný a ochotný riešiť dodávanie lokálnych produktov s minimálnou uhlíkovou stopou do ním spravovaných zariadení. Ako viem, pán poslanec pôsobil ako podpredseda Bratislavského samosprávneho kraja, ale podobnú iniciatívu nevyvíjal. Bohužiaľ.

Určite sa stotožňujem s “potravinovou pomocou mimovládnym organizáciám či sociálnym službám a zariadeniam“. Len aj tu, ruku srdce, nemôžeme im priniesť rýchloobrátkový tovar a povedať, „veď to si vykrojíte“.

Kto pestuje?

Predaj z dvora je veľmi pekné slovné spojenie, ale ako to funguje v praxi? Aktuálne nevieme, koľko má predajca vlastnej produkcie, či z 10 hektárov, alebo z 10 metrov štvorcových. Keď nemá, nevadí, nakúpi vo veľkosklade alebo v Maďarsku, kde tovar tiež už nie je maďarský.

Keď som sa rozprával s jedným mojím známym predajcom na trhovisku tu v Bratislave, ktorý reálne predáva len svoju sezónnu zeleninu, odhadol, že maximálne 20 percent predajcov predáva to, čo reálne vypestovali. Prečo to spomínam? Lebo opäť, neznalosť problematiky.

Združovanie

Chrbtovou kosťou slovenského zeleninárstva, zemiakarstva a ovocinárstva sú stredné a veľké podniky. Nielen malí sú ohrození. Všetci. Potenciál pre malých a stredných jednoznačne existuje a preto je nevyhnutné podporné a legislatívne režimy nastaviť tak, aby malé, rodinné farmy boli motivované vystúpiť zo sivej ekonomiky. Napríklad ako členovia organizácií výrobcov – odbytových organizácií a aby sa stali plnohodnotnými partnermi na trhu, aby sa ich produkty reálne dostali do obchodov a k spotrebiteľom. Prečo? Akú zeleninu a zemiaky preferujú spotrebitelia? Opranú a zabalenú. A to si malý roľník dovoliť nemôže.

Potravinová bezpečnosť

Zaujala ma veta “precízny monitoring potravinového odpadu“. Ako autor správne napísal, poľnohospodár vie len do určitej miery ovplyvniť čo mu na poli vyrastie. Takže s tým monitoringom je to ako keď niečo neviem a nechcem vyriešiť, vytvorím pracovnú skupinu. Pre mňa je skôr zarážajúce množstvo obalového materiálu, ktorý sa používa úplne zbytočne na balenie napr. šunky či syrov.

Nielen aktuálny minister, ale všetci politici by sa mali zaoberať potravinovou bezpečnosťou a zvyšovaním potravinovej sebestačnosti. Apropo, dlhodobá sebestačnosť Slovenska pri mrkve je okolo 55 percent, a to je pri zelenine z tých lepších, lebo celková sebestačnosť pri zelenine je medzi 30 až 40 percentami.

Reálne činy

Dovolím si vyzvať všetkých politikov, aby sa viac venovali štúdiu odbornej literatúry, dokumentov a legislatívy a až potom vypisovali, natáčali videá a dávali “odborné stanoviská“. Je to urážlivé voči ľuďom, ktorí pracujú na poliach či spracovateľských podnikoch a nezodpovedné voči spotrebiteľom.

Tak isto netvrdím, že všetko, čo autor napísal je zlé, to určite nie. Ale je potrebné vidieť aj pozadie. V tomto prípade je to spotrebiteľ. Takže nepozerajme sa na kopu mrkvy, petržlenu, či zemiakov. Ale pozerajme sa na masu ľudí – spotrebiteľov, ich návyky a požiadavky. A tam to všetko začína, pri zanedbanej práci so slovenským spotrebiteľom.

Kým bude spotrebiteľ cenovo senzitívny a rozhodujúcim kritériom bude len cena, nie to, či je produkt pestovaný ekologicky a udržateľne, neprecestoval pol sveta, budeme v začarovanom kruhu. Jedna vec je napísať komentár, druhou vecou sú reálne činy.

A k podielu domácich potravín na pultoch predajní? No, keď sme v zemiakoch sebestačný na 50 percent, viac ich na pultoch nebude, aj keby sa čo robilo. A pestovateľ aj exportuje kvôli cene alebo skladovacím možnostiam. Taktiež je potrebné produkciu dovážať, keď už na Slovensku zemiaky nie sú. A takto je to so všetkými komoditami.

Produkcia

Existuje jedno riešenie, ako sa dostať z tejto potravinovej nesebestačnosti, čo naozaj nie je raketová veda, ale pre niektorých, ktorí ani nevedia, za ktorú stranu chytiť motyku, aj je. Tým riešením je produkcia.

Treba v maximálnej možnej miere podporiť pestovateľov a využiť pritom všetky dostupné nástroje na národnej úrovni a v rámci možností Strategického plánu. Aj teraz sa tento “zeleninový odpad“ spracuje, lebo sa premení na elektrickú energiu, ale v budúcnosti by mohol byť naozaj použitý možno aj oveľa lepšie, len je paradox, že by ho muselo byť viac.