Keď sa bilancujú výsledky manažmentov agropotravinárskych podnikov, tie so živočíšnou výrobou v znevýhodnených oblastiach nezvyknú obsadzovať vrchné priečky produkčných rebríčkov. Aj do najlepšej stovky súťaže Top Agro Slovensko sa ich každoročne dostane len zopár. Je však medzi nimi jedna stálica – Poľnohospodárstve družstvo Vršatec. V súťaži sa podnik z Pruského (okres Ilava) na úctyhodných pozíciách umiestňuje dlhodobo a pravidelne a preto sa automaticky pýtame, čo je za tým.

Najskôr si to pre lepšiu predstavu potvrďme na niekoľkých číslach. Tri štvrtiny príjmov tvorí živočíšna výroba, čo je vďaka nevídanému zaťaženiu, keď na 1400 hektárov pripadá v čase telenia 1600 kusov hovädzieho dobytka. Z čierneho holsteina tu pri úžitkovosti viac ako desaťtisíc litrov vydoja ročne vyše štyri a pol milióna litrov surového kravského mlieka.

Z rozprávania predsedu družstva Jána Kopša je hneď jasné, že za dobrými výsledkami je odvaha skúšať nové technológie. Hoci to sám ani raz nespomenie, jeho podnik by sa mohol používať ako modelový príklad precízneho poľnohospodárstva. Takého, ktoré šetrí náklady aj prírodu a súčasne nebrzdí produkciu, ale tlačí ju dopredu.

Precíznosť v rastlinnej výrobe

Začnime ale rastlinnou výrobou. Ján Kopšo s hrdosťou ukazuje fotografiu obrovského porastu kukurice na vlhké zrno, ktorá vlani výrazne presahovala dobre urasteného človeka. Dôvody sú podľa neho dva. Jednak uprednostnenie vlastnej hnojovice a maštaľného hnoja pred priemyselnými hnojivami. Tým vďaka lepšiemu zadržaniu vlahy dokázali výrazne obmedziť škody spôsobené minuloročným suchom.

No rozhovorí sa najmä o variabilnej sejbe, ktorú si vlani na kukurici vyskúšali prvýkrát. Ukážkový príklad digitalizácie v poľnohospodárskej praxi: sejačka komunikuje s úrodovými mapami, ktoré priemerujú výnosový potenciál pozemkov za ostatných 10 rokov. Na lepšej pôde seje hustejšie, na menej úrodnej zase redšie, aby mala rastlina viac priestoru a živín.

„Mali sme jednu z najkrajších kukuríc na Slovensku, čo mi potvrdilo viacero ľudí,“ teší sa predseda.

Na strojoch stihli vyskúšať rôzne navigačné systémy skôr ako na iných podnikoch vôbec začali o nových technológiách uvažovať. Dnes majú navigáciu v siedmich traktoroch, kombajne a navádzanie už má aj rezačka. Traktory pracujú na centimeter presne.

„Ľudia sa ma pýtajú, ako naši traktoristi dokážu ísť tak rovno, nuž im hovorím, že máme šikovných chlapov,“ premieňa šikovnosť inovácií na žart.

Precíznosť v rastlinnej výrobe bude časom ešte väčšia. Družstvo čaká na aplikátor, ktorý už nebude hnojiť podľa kubíkov ale množstva dusíkatých látok. Vo výhľade má Ján Kopšo aj N-senzor, ktorý priemyselné hnojivo rozmetá podľa chlorofylu nameranom v poraste. Kde je dobrý uberie, kde nie, pridá.

„Ušetrím tým náklady za hnojivá a šetríme aj prírodu,“ hovorí. Objednaná je aj plečka s kamerovým navádzaním, ktorá tiež vie do riadkov cielene aplikovať hnojivo. To znamená ďalšie ušetrené peniaze – za hnojivo a menší počet postrekov.

„Sľubujem si od toho krajší porast a menej chémie,“ verí predseda.

Sny o modernej maštali narážajú na realitu

Rozprávanie pokračuje tým, že po novinkách neustále pokukujú aj v živočíšnej výrobe. Investujú zatiaľ do rekonštrukcie súčasných objektov. Vedia, že potrebujú vymeniť dosluhujúce napájačky či ležiskové boxy. Jeho veľkým snom je nová moderná maštaľ aspoň pre 500 dojníc. Parametre moderného ustajnenia Ján Kopšo veľmi dobre pozná. Okrem svetelnosti a vzdušnosti je pre neho kľúčová automatizácia, hlavne v  kŕmení, prihŕňaní a dojení.

Ide ale o nákladnú investíciu, ktorá je podľa neho riziková. Väčšinu pôdy má podnik v prenájme a tak hrozí, že jedného dňa nebude kde dorobiť krmivo alebo nebudú mať kam vyviezť hnoj. Má tiež ťažké srdce na zložitosť investičných výziev. Púšťajú sa podľa neho do nich len najväčší odvážlivci.

„Človek by musel byť génius, aby to zvládol sám,“ hovorí s tým, že rozumné nastavenie dotačných programov je aj hlavný dôvod, prečo v Česku takéto maštale počítajú na stovky, kým u nás ich je pár desiatok.

Ján Kopšo preto na pomocnú ruku štátu nečaká a sám hľadá možnosti ako „osviežiť“ živočíšnu výrobu. Nápady zbiera, kde sa dá: na internete, poľnohospodárskych veľtrhoch či demonštračných farmách. Nedá sa ubrániť dojmu, že má o dostupnej technike lepší prehľad ako niektorí jej predajcovia.

„Fascinujú ma nové technológie, hlavne keď vedia pomôcť tým, že uľahčia alebo spresnia našu robotu,“ vysvetľuje.

Tým sa riadi v celej prevádzke družstva. Veľkým pokrokom sú aj malé zmeny, ako keď napríklad ušetrili tridsaťtisíc eur za rok len tým, že zautomatizovali vstup do dvora a administratívnej budovy v Pruskom.

Od fotovoltiky k elektrickým strojom?

Výrazne väčšou investíciou je ale fotovoltika, do ktorej sa družstvo naplno pustilo po skokovom náraste cien energií. Solárnu energiu využívajú už na všetkých troch družstevných farmách. Jej výkon ale brzdí monopol distribučiek, ktorý obmedzuje výrobu len do výšky aktuálnej vlastnej spotreby. V prípade PD Vršatec sa tak častokrát mrhá energiou aj za 30 domácností. Jánovi Kopšovi to nedáva logiku.

„Voláme po úsporách CO2 a rozvoji zelenej energie, no regulácia nám pri jej výrobe hádže polená pod nohy,“.

No aj tento problém premenil na príležitosť. Vyrobenú energiu by chcel v budúcnosti využiť v agrotechnike. V merku má teleskopické či šmykom riadené nakladače na elektriku. V nich by vedel aj ukladať prebytočnú energiu, ktorá by v noci išla do výroby na farme.

„To sú ale zatiaľ len moje myšlienky a sny,“ uzatvára predseda družstva.