Na každoročnej konferencii spoločnosti Syngenta v Nitre sa v utorok stretli stovky pestovateľov. Pár z nich sme oslovili a spýtali sa ich, čím v aktuálnom období žijú. Rozhovorili sa o problémoch s cenami obilnín, obavách z hrabošov, očakávaniach ohľadom prezimovania jarného jačmeňa siateho na jeseň, ale aj o perspektívach, ktoré prináša pestovanie maku. Zároveň sa podelili o svoje postrehy k aktuálnej zime, ktorá je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi mierne tuhšia, a ako vplýva na stav porastov.

Michal Novák, Bomina, s. r. o., Šrobárová (okres Komárno)

Hospodárime približne na 400 hektároch poľnohospodárskej pôdy, pričom sa zameriavame najmä na pestovanie obilnín a olejnín. Z hľadiska prezimovania hodnotíme aktuálnu zimu zatiaľ ako priaznivú, najmä pre repku, keďže snehová pokrývka bola dostatočná. Naše porasty vstupovali do zimného obdobia v dobrom stave.

Pozitívne hodnotíme aj minuloročnú produkciu. Dosiahli sme dobré úrody pšenice s výbornými kvalitatívnymi parametrami – obsah dusíkatých látok sa pohyboval od 14,6 do 16 %, obsah lepku dosahoval 35 až 40 % a hektolitrová hmotnosť bola v rozmedzí 790 až 800 gramov.

Problémom je, že potravinársku pšenicu máme doteraz v skladoch. Nechceme ju predávať za cenu kŕmnej pšenice, keďže pri súčasných nákladoch by sme považovali za adekvátnu cenu približne 230 až 240 eur za tonu. Reakcia trhu je však taká, že aj pri prezentácii dosiahnutých kvalitatívnych parametrov je dopyt zameraný predovšetkým na kŕmnu pšenicu.

Miroslav Šoky, agronóm, Poľnohospodárske družstvo Čakajovce a Drážovce (okres Nitra)

Obhospodarujeme 770 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Prekvapujúce je, že napriek tomu, že zima je v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi o niečo tuhšia, hraboše sa mimoriadne intenzívne rozmnožujú. Ich výskyt sme zaznamenali v porastoch tvrdej pšenice ešte pred vytvorením snehovej pokrývky, ale aj po jej napadnutí, keď boli v snehu zreteľne viditeľné cestičky. V lete sme pritom s nimi problém nemali. V súčasnosti sme hraboše zaznamenali len v porastoch tvrdej pšenice, ktorú pestujeme na výmere 130 hektárov. Nemožno však vylúčiť ich výskyt aj v iných plodinách. V repke, ktorá je v tomto období už relatívne dobre vyvinutá, ich zatiaľ neevidujeme, no rozhodujúci bude ďalší vývoj v priebehu vegetácie.

Martin Vrba, Tv Agro, s. r. o., Šurany (okres Nové Zámky)

Naša spoločnosť sa venuje najmä špecializovanej rastlinnej výrobe. Na 180 hektároch pestujeme potravinársky mak, čo je u nás maximum vzhľadom na osevný plán. Výraznú väčšinu tvorí zimný mak s výmerou 150 hektárov. Rastliny maku ideálne prezimujú, keď do chladného počasia vstupujú so šiestimi až ôsmimi lístkami. Na jeseň sme niektoré porasty z dôvodu zrážok vysiali neskôr, a tak približne polovica výmery je pre nás otázna, ako zvládne zimu.

Produkciu finalizujeme cez našu spoločnosť Makomak, s. r. o., a okrem vlastného maku nakupujeme komoditu aj od ďalších pestovateľov. V aktuálnej sezóne sme predali 1 000 ton a ak by sa nám podarilo získať ďalších 500 ton, predali by sme aj tento dodatočný objem. Slovenský mak exportujeme na východné trhy, ale napríklad aj do Holandska.

Pestovanie maku bolo pritom pre našich partnerov v aktuálnej sezóne výhodné. Pri priemernej úrode 1,1 tony z hektára sa cena za kilogram pohybovala na úrovni 2 eurá. Tržba z hektára tak dosahuje približne 2 200 eur, pričom náklady na pestovanie maku sú do 800 eur a to už rastliny pestovatelia dôkladne „hýčkajú“.

Miroslav Štefunko, konateľ, Triticum, s. r. o., Vráble (okres Nitra)

Tak ako hovorí názov našej spoločnosti, z výmery približne 2 400 hektárov pestujeme pšenicu na približne 800 hektároch – z toho ozimnú pšenicu mäkkú na 500 hektároch a ozimnú pšenicu tvrdú na 300 hektároch. Predpokladáme, že aj o niečo nižšie teploty, než na aké sme boli zvyknutí v posledných rokoch, by porasty pšenice mali zvládnuť. Zasiate boli pomerne skoro a do zimného obdobia vstupovali v dobrej kondícii.

Horšie to môže byť s jarným jačmeňom siatym na jeseň. Do soboty sme nemali obavy o jeho prezimovanie, keďže porasty boli chránené snehovou pokrývkou. Tá však počas víkendu zmizla a následne nastali relatívne chladné noci, keď teplota vo Vrábľoch klesla na –9 °C a v Klasove na –8 °C. Skutočný stav prezimovania jačmeňa bude možné zhodnotiť až v polovici februára.

Ivan Gombár, konateľ, Agro – Gombár, s. r. o., Dvory nad Žitavou (okres Nové Zámky)

Hospodárime na výmere 2 100 hektárov. My starší si pamätáme práve takéto zimy, aké zažívame tento rok. U nás vstupovali plodiny do zimy v relatívne dobrej kondícii, s výnimkou neskôr siatych porastov jarného jačmeňa. Posledných šesťdesiat hektárov sme nestihli zasiať úplne v želanom termíne kvôli jesenným zrážkam. V ostatných rokoch ho pestujeme na výmere 300 až 400 hektárov. Som zvedavý, ako prezimuje, keďže celú výmeru jarného jačmeňa sejeme už desiaty rok na jeseň. Bude zaujímavé sledovať, ako zvládne tradičnú zimu. Takáto skúsenosť nám prinesie cenné poznatky pre budúce obdobia.