Ceny agrokomodít na medzinárodných burzách už ani zďaleka nedosahujú úroveň, ako pred rokom. Niektoré sa vrátili na predvojnovú úroveň, hovoriť možno aj o cifrách, ktoré sa na burzách zjavovali ešte pred pandémiou. Pokles cien obilia je oproti vlaňajšej jari výrazný – len pri pšenici je zrejmý prepad o asi 200 eur. Pri repke je ešte zjavnejší – jej cena dosahovala maximum vlani v máji, oproti tomu je teraz asi na polovici.

Nikto nemá potrebu robiť si zásoby

„Cena niektorých komodít je pomaly rovnaká ako pred siedmimi či desiatimi rokmi, len tá cena chleba v obchodoch je iná,“ skonštatoval Ján Dzurjanin, konateľ Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU.

Podnik má pritom asi polovicu komodít dopredu zazmluvnenú z predchádzajúceho obdobia. Pri zvyšku je cena otázkou ďalšieho vývoja.

„Blíži sa žatva a do žatvy by sme mali ísť s radosťou. Tešiť sa, že zožneme, verím – tento rok, dobrú úrodu. Do žatvy ale pôjdeme aj s obavami, a to práve z dôvodu cien. Úroda bola vlani na jeseň draho založená a vyzerá to tak, že ju budeme lacno predávať. Je to problém, s ktorým sa tento rok budeme musieť vysporiadať,“ uviedol Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Ceny vlani vystrelili nahor po vypuknutí konfliktu na Ukrajine. Obavy zo situácie totiž spôsobili, že jednotlivé subjekty si začali robiť zásoby.

„Teraz sú však takéto obavy minimálne. Konflikt sa dostal do zmrznutého stavu, nikto nemá potrebu robiť si zásoby, teda dôvod na takýto nárast už nie je,“ skonštatoval Jozef Rebro zo spoločnosti Arimex, zaoberajúcej sa obchodom s agrokomoditami.

Posledné dni s nárastom

Hoci ceny oproti vlaňajšku klesli, v uplynulých dňoch burzy opäť zaznamenali aspoň mierne nárasty.

„Posledných asi 10 dní to stúpalo. Podpisuje sa na tom viacero faktorov. Jedným z nich je aj to, že sme svedkom deficitu zrážok v rôznych častiach sveta, čím vzniká obava, že produkcia klesne. Druhá vec je aj to, že v lete sa očakáva otvorenie koridoru pre prúdenie ukrajinských komodít cez Čierne more. Avšak z Ruska zaznievajú ohlasy, že na to nepristúpi, a teda tento koridor by mohol byť ohrozený,“ vysvetlil Rebro

Ďalším faktorom, ktorý vplýva na cenotvorbu je aj to, že v centrálnych bankách, najmä v americkej, sa začala prejavovať neochota zvyšovať úrokové sadzby. Zdražovanie v obchodoch sa tak môže zastaviť a obchodný sektor zas bude ochotnejší niečo nakupovať, čo bude mať vplyv na zvýšenie dopytu.

To, že by ceny vystrelili na úroveň z vlaňajšieho mája, kedy boli napríklad pri pšenici či repke najvyššie, však pravdepodobne nehrozí. Na vývoji sa do značnej miery podpíše aj tohtoročná úroda. Tá sa na Slovensku zatiaľ ukazuje v dobrom svetle.

„Ale je rozdiel, či sa vám urodí 5 ton pšenice z hektára a predáte ju za 400 eur, alebo sa vám urodí 7 ton a predáte ich za 230 eur,“ skonštatoval Emil Macho z SPPK.

Za základný problém poklesu cien predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory považuje stále situáciu s ukrajinskými komoditami. Ich dovoz síce môžu vybrané krajiny susediace s Ukrajinou obmedziť, avšak len do 15. septembra. Pôvodne sa pritom na eurokomisii hovorilo aj o neskorších termínoch. Skloňoval sa koniec roka, aj polovica októbra.

Ukrajina sa môže stať členom Európskej únie

Ochota predlžovať či sprísňovať obmedzenia zo strany Európskej komisie zatiaľ nezaznieva, skôr naopak. Slovenskí pestovatelia by uvítali znovuzavedenie ciel a kvót.

„Na druhej strane sa poľnohospodári aj na Slovensku, skôr či neskôr, budú musieť pripraviť na to, že Ukrajina, vyzerá to tak, sa jedného dňa stane členom Európskej únie. Vieme, že Ukrajina je obilnicou sveta, takže sa s tým zrejme z dlhodobého hľadiska budeme musieť vysporiadať,“ skonštatoval Macho.

Zatiaľ, čo aktuálne ceny sú problémom pre pestovateľov pri predaji, neprofitujú z nich ani spotrebitelia pri nákupe potravín. Na cenovkách sa pokles cien agrokomodít na burzách neprejavuje a zrejme sa tak skoro ani neprejaví. Na cenotovrbu vplývajú aj náklady spojené s energiami či cenou práce. Rast cien potravín sa však spomaľuje – podľa správy Štatistického úradu inflácia pri potravinách v máji klesla na 22 percent, predtým dosahovala medziročne aj 28 percent.