Približne kilometer od meteostanice, kde bol v pondelok prepísaný 19-ročný slovenský teplotný rekord, hospodári Agrodružstvo Turňa v Turni nad Bodvou. Teplota, ktorá tam vystúpila na 41 stupňov Celzia, výrazne zasiahla do organizácie tamojšej živočíšnej výroby. Tá je na slovenské pomery mimoriadne rozsiahla – od prvovýroby mlieka, cez chov mäsového dobytka, oviec až po produkciu brojlerových kurčiat. V mnohých ohľadoch sa na aktuálne horúčavy snažili pripraviť. Vysoké teploty spojené s dlhodobým nedostatkom zrážok zaznamenávajú už niekoľko týždňov. Práve pondelok však priniesol aj situáciu, keď napriek príprave na horúčavu, museli pomôcť aj iní.

Už v minulom týždni meteorológovia predpokladali, že teplotný rekord z júla 2007, keď v južnoslovenskom meste Hurbanovo namerali 40,3 stupňa Celzia, môže byť prekonaný. Pravdepodobne nikto ale nečakal, že sa tak stane v obci Turňa nad Bodvou, ktorá sa z pohľadu západného Slovenska nachádza niekoľko desiatok kilometrov pred Košicami. Obchvatom tamojšej obce prechádzajú denne tisícky tranzitujúcich automobilov medzi východom a západom krajiny. Nejeden šofér práve v úseku, ktorý míňa Zádielsku tiesňavu v blízkosti Turne nad Bodvou, cíti na ovládaní svojho automobilu veterné prúdy pochádzajúce z úžiny prírodného masívu.

„Extrémne teploty z posledných dní, a to už nehovorím o včerajšku, u nás cez leto nie sú bežné. Charakterizuje nás veterné počasie, no teraz je už niekoľko dní úplné bezvetrie, a tak teploty vystúpili do aktuálnych výšok,“ hovorí Imrich Kovács, predseda Agrodružstva Turňa.

Zvieratám vytvorili viac priestoru

Zameranie družstva na živočíšnu výrobu najlepšie demonštrujú tržby. Vlani sa živočíšne komodity podieľali na celkových tržbách Agrodružstva 74 percentami. Súčasné teplotné extrémy sa tak neprejavujú len na kondícii rastlinnej výroby, no najmä na stave hospodárskych zvierat.

Výrazný dopad na jej fungovanie mal práve pondelok, keď naplno pocítili dôsledky horúceho začiatku leta. Družstvo ročne dodá na trh asi 190-tisíc kurčiat. V jednom výrobnom turnuse tak chovajú asi 35-tisíc kusov hydiny.

„Už minulý týždeň, keď sme videli, čo sa chystá, odpredali sme štvrtinu kurčiat. Potrebovali sme nechať zvieratám viac priestoru, aby sa klíma v objekte aj počas teplých dní zlepšila,“ hovorí Imrich Kovács.

Družstvo pritom kurčatá chová podľa prísnych pravidiel dobrých životných podmienok zvierat. Z ich strany išlo o opatrnosť pred nastávajúcimi teplotami, ktoré meteorológovia trafili úplne presne aj v desaťdňovom predpovednom modeli.

Ochladzovanie hál

„V objekte máme priečne vetranie, keď na jednej strane sú ventilátory a na druhej nasávacie klapky, kde dochádza k prívodu čerstvého vzduchu do haly. Nad klapkami je umiestnený rad trysiek, ktoré vzduch ochladzujú. Na druhej strane ventilátory zas vzduch vyťahujú z haly. Trysky nám dokážu účinne znížiť teplotu o 4 až 5 stupňov Celzia. Pri teplotách do 35 stupňov sú úplne účinné“ uvádza Imrich Kovács.

Problém nastal, keď teploty v Turni nad Bodvou dosiahli 41 stupňov Celzia. Haly na takéto teploty neboli dimenzované a hrozil obrovský problém, ktorý do istej miery aj nastal.

„Uhynulo nám tisíc kurčiat za jeden deň. Syn navrhol, aby sme volali hasičov a skúsili chladiť rovno strechu areálu. Keďže som toto už viac ráz zažil a efekt bol nulový, mal som pochybnosti. Teraz to bolo úplne iné. Hasiči prišli a sám si to neviem vysvetliť, či to bolo výkonnejšou technikou alebo tým, ako sa rozmiestnili, no zásadne nám pomohli s ochladením objektu a následným znížením mortality kurčiat,“ hovorí Imrich Kovács o pondelkovom zásahu hasičov.

Dôsledky tepla

Keďže oblasť Slovenského krasu, kde družstvo hospodári, v minulosti nepatrila medzi rekordérov v teplotách a tamojší obyvatelia sa nemohli sťažovať ani na nedostatok vetra či prievanu, družstvo pri prvovýrobe mlieka disponuje len obmedzenými možnosťami výmeny vzduchu v objektoch chovu hovädzieho dobytka.

„Ventilácie máme zriadené len nad krmoviskami a v jednej maštali aj nad ležoviskovými boxami,“ informuje Kovács.

Uvedomuje si, že zmena prístupu ku klimatickým podmienkam je úlohou číslo jeden.

„Je to ponaučenie do budúcnosti, že to, čo vieme urobiť v prospech zvierat, urobme, pretože to, že sa to ešte nestalo, neznamená, že sa to nemôže stať,“ hovorí Imrich Kovács.

Napriek tomu, že družstvu chýbajú moderné a vzdušné objekty či účinné ventilátory, snažia sa dojniciam uľahčiť prečkanie extrémnych horúčav opatreniami, ktoré vedia zaviesť okamžite.

Skoršie kŕmenie a viac vody

„Kŕmenie začíname skôr ako bežne, už o štvrtej ráno, aby sa zvieratá mohli nakŕmiť v čase, keď sú ešte teploty nižšie. Zmenili sme aj prístup k TMR, keď do krmiva pridávame výrazne viac vody, ako sme to robili pred horúčavami,“ vysvetľuje Kovács.

TMR je kompletná miešaná kŕmna dávka pozostávajúca zo siláží, objemových a jadrových krmív, doplnená o minerálno-vitamínové zložky. Podľa Kováča je veľmi dôležité, aby dojnice prijímali dostatok krmiva, pretože jeho nedostatočný príjem zvyšuje riziko metabolických ochorení, akými sú ketóza a acidóza. Ketóza vzniká najmä v období po otelení, keď má dojnica vysokú potrebu energie na tvorbu mlieka, no jej príjem z krmiva nestačí pokryť tieto nároky. Acidóza je porucha trávenia spôsobená prekyslením bachora, ktorá môže vzniknúť aj vtedy, keď kravy v dôsledku horúčav obmedzia príjem krmiva a naruší sa ich trávenie.

„To sa potom prejavuje na viacerých oblastiach – od problémov s končatinami až po reprodukciu. Minulý rok nám napríklad po pripustení v mesiaci august zabrezli len štyri kravy, hoci sme ich pripúšťali približne päťdesiat. Reprodukčné parametre sa v takomto počasí výrazne zhoršujú,“ vysvetľuje Imrich Kovács.

Družstvu už aktuálne horúce teploty odkrojili z dennej produkcie mlieka tisíc litrov. Namiesto 7-tisíc litrov, ktoré v máji denne odovzdávali spracovateľovi, je to aktuálne len 6-tisíc litrov. Okrem priamych a aktuálnych dopadov sa dôsledky súčasného počasia budú s chovateľmi niesť minimálne ďalší rok. Sucho a teplo sa zásadne dotýka prípravy objemových krmív.

Z objemových krmív vyšla jedine raž

„Mali sme najkrajšiu kukuricu široko-ďaleko a teraz už pomaly nemáme nič. Rastliny sú poškodené a veľmi chcem veriť, že sa po daždi spamätajú,“ hovorí Kovács.

Jediným optimistickým prvkom v objemových krmovinách sa stali raže zberané na jar, ktoré im poskytli nadpriemernú úrodu a využili ich na prípravu senáží. Následne vysiata kukurica je však v oveľa horšom stave ako tá, ktorú vysievali o pár týždňov skôr. A to aj napriek tomu, že ju siali bezorebne, keďže mali záujem čo najmenej otvárať pôdu a prichádzať o vlahu.

Na dostatku krmív pre 1 200 kusov hovädzieho dobytka sa prejavuje aj produkcia lucerny. Ak prvá kosba dala polovicu z toho, čo v bežnom roku, druhá ani toľko nie. Najhoršia situácia je pri lúkach, ktoré mnohé pokosili, no keďže prakticky nebolo čo zberať, úrody sú len z lepších parciel. A tých v okolí Turne veľa nemajú. Pôdny fond je kamenistý, s hrúbkou ornice neraz len na úrovni 10 až 15 centimetrov. Takéto podložie sa, samozrejme, najviac prejavuje v aktuálnych obdobiach bez zrážok, keď majú plodiny, no aj trávy, zložitejší prístup k vlahe. Sumárne, tamojšie lúky sú výrazne chudobnejšie a v Agrodružstve pozberali len 20 percent objemu oproti stavu v bežných rokoch.

Zvieratá sa vracajú nakŕmiť do maštalí

Nedostatok trávnej hmoty na pasienkoch sa prejavuje aj pri chove kráv bez trhovej produkcie mlieka. Stádo plemena charolais odchádza síce každé ráno na pastvu, no gro kŕmnej dávky musí zožrať priamo v maštali. Samotné zvieratá vzhľadom na prirodzené úkryty, ktoré poskytujú skupiny stromov, znášajú horúčavy lepšie ako celoročne umiestnené dojnice v maštaliach. Na pasienkoch je aj 120-kusové stádo oviec. Chovajú nemecké mäsové merino a ich hlavným trhovým výsledkom sú plemenné barany.

Dúfajú vo výsledky rastlinnej výroby

Extrémne počasie zasahuje aj do rastlinnej výroby. Ak si ešte minulý týždeň mysleli, že po kosbe jačmeňov začnú so zberom repky, tak pšenica ju predbehla. Nútene dozrela a dnešným dňom začínajú zberať najrozšírenejšiu slovenskú obilninu.

„Bol by som rád, keby dopadneme tak ako s jačmeňom. Očakával som, že pri tomto vývoji počasia dosiahneme z našej výmery 183 hektárov priemernú úrodu jačmeňa na úrovni 4 tony. Uzavreli sme s piatimi tonami, čo je jedno z mála príjemných prekvapení ostatných mesiacov,“ uzatvára Imrich Kovács.