Na Slovensku máme vybudovaných až 254 kilometrov závlahových a 5841 kilometrov odvodňovacích kanálov. Hoci sú vo svojej celej dĺžke funkčné, na mnohých miestach sa vôbec nevyužívajú. Sústava potrebuje vo viacerých oblastiach vyčistenie či obnovu tamojších stavidiel. Práve to sa podarilo zrealizovať pri Šali.

Štát pred dvadsiatimi rokmi rezignoval na svoje úlohy z hľadiska investícií či samotného udržania závlahových zariadení. To, že dnes na Slovensku zavlažujeme aspoň na výmere 55 tisíc hektárov pôdy, z pôvodných 320 tisíc hektárov, je výsledok práce pestovateľov. Uchránili zariadenia pred lovcami kovov a priebežne investovali do štátneho majetku, aby zabezpečili aspoň jeho základnú funkčnosť. Nedávno agrorezort zverejnil dokument s názvom Súbor opatrení v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku. Z dokumentu je zrejmé, že sa má investovať. Poľnohospodári tomu neveria. Spochybňujú efektivitu aj účelnosť samotných investícií. Hovoria, že štát má podporiť tých, ktorí už roky závlahy využívajú a nie investovať tam, kde je záujem neistý.

Tohtotýždňové stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) ku koncepcii hydromeliorácií je predčasné a v zásade zbytočné. Uviedlo to Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR v reakcii na piatkovú (28. 10.) kritiku zo strany najväčšej agrokomory.

Dlhodobo plánovaná koncepcia hydromeliorácií je na svete, ale bez akejkoľvek diskusie s poľnohospodármi, ktorých sa bezprostredne týka. Závlahy pritom dnes fungujú len tam, kde do nich investujú z vlastných zdrojov práve pestovatelia. Poľnohospodári chcú aktívne participovať na obnove našej krajiny, systémom o nás bez nás to ale nepôjde. Podľa nich ide o snahu zachovať roky nefunkčný štátny podnik Hydromeliorácie.

Po takmer jeden a pol roku od vyhlásenia výzvy na závlahy sa žiadatelia dočkali jej vyhodnotenia. Pôdohospodárska platobná agentúra v uplynulých dňoch rozposlala žiadateľom oznámenia.