V konverzii ornej pôdy na lúčne porasty dosiaľ na Slovensku prebiehali iba malé pokusné projekty v rozsahu 30-40 hektárov. Na Slovensku nie je vypracovaný funkčný mechanizmus spolupráce medzi rezortami pôdohospodárstva a životného prostredia ako napríklad v susednom Maďarsku.

„Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na to nemá prostriedky a už vôbec nie ministerstvo životného prostredia. Projekt v rámci programu Life na ochranu stepných druhov vtákov, ktorý Slovensku schválila Európska komisia, mohol prvýkrát priniesť zmenu a konverzia ornej pôdy na pasienky sa mohla uskutočniť vo veľkom –  na 700 hektároch v deviatich oblastiach Slovenska. Minister životného prostredia Tomáš Taraba však zamietol kofinancovanie tohto projektu,“ povedal pre poľnoinfo.sk Jozef Ridzoň, manažér SOS/BirdLife Slovensko.

Konverzia by poľnohospodárom priniesla úžitok

Envirominister Taraba zamietol projekt s tým, že na Slovensku stepi nemáme.

„Dvadsaťjeden mimovládok podpísalo výzvu, aby som odstúpil. Je to dôkaz, že plním, čo som občanom pred voľbami sľúbil. Posledná kvapka bola, keď som nepodpísal posledný balík ich projektov. Jeden bol o tom, ako analyzovať stepné vtáky na Slovensku, ktoré žiadne stepi nemá,“ napísal Tomaš Taraba na svojej facebookovej stránke.

V projekte však išlo o ochranu vtákov prostredníctvom konverzie územia s rastlinnou poľnohospodárskou produkciou na pôvodné lúčne porasty, ktoré mohol neskôr poľnohospodár využívať ako pasienky pre chov hospodárskych zvierat. Do projektu mali byť zapojení roľníci z dolného Považia, Podunajska i východného Slovenska.

„Väčšinou malo ísť o územia, kde boli v minulosti pasienky rozorané a orná pôda dnes neprináša želaný úžitok. Napríklad v Podunajsku na Ostrovných lúkach sú polia, ktoré bývajú zaplavené aj na 70 hektároch. Poľnohospodári ich rýchlo odvodnia a tým uškodia aj vtákom, ktoré sa tam stihli usadiť, pretože nechcú dostať sankcie za neobrobenú pôdu, ale nič na tejto pôde nestihne vyrásť. Podobne je to so suchými piesčitými ornými pôdami,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň.

Práve rozorávanie pasienkov môže za úbytok vzácneho vtáctva a týka sa prakticky všetkých slovenských nížin – území s pôvodným stepným porastom.

Poľnohospodári majú záujem zapájať sa do takýchto projektov, ale náklady v prvom roku konverzie sú vysoké. Práve tam im mali pomôcť peniaze z projektu. Projekt teda nie je dôležitý iba z hľadiska ochrany prírody, ale aj z pohľadu životaschopnosti poľnohospodárstva.

Štát príde o milión eur

Odhliadnuc od ekologických a poľnohospodárskych benefitov projektu, Slovensko by získalo dvakrát viac, ako na aktivitu vynaložilo. Z celkového rozpočtu vyše 6,65 milióna eur malo kofinancovanie predstavovať dvadsať percent, teda 1,33 milióna eur. Na daniach a odvodoch zamestnancov a ďalších príjmoch by sa do štátnej pokladnice vrátilo 2,33 milióna eur.

„Napríklad za oplôtky, studne a ďalšie externé služby by sa platila DPH. Gro by štát získal práve na tomto,“ vysvetľuje Jozef Ridzoň.

Minister Tomáš Taraba však podľa občianskych združení postupoval ideologicky, podľa neho 90 percent týchto peňazí malo ísť na platy neziskovým organizáciám. Ani to však nie je pravda.

V stanovisku SOS/BirdLife Slovensko sa uvádza, že väčšina výdavkov projektu by putovala priamo do regiónov na podporu poľnohospodárov. Personálne výdavky predstavujú po odrátaní daní a odvodov, ktoré sa vrátia do štátnej pokladne, len 15,71 percenta z celého rozpočtu. Od roku 2006 MŽP nikdy nemalo problém s kofinancovaním projektov z programu Life.

Na Slovensku desiatky, v Maďarsku tisíce hektárov

V konverzii ornej pôdy na pasienky by sa Slovensko mohlo inšpirovať Maďarskom. V dvoch národných parkoch Hortobágyskom a Kiskunságskom sa zmena realizovala rádovo na tisícoch hektárov. Step – puszta – je pre Maďarsko síce typickejším krajinným prvkom, no tamojší model spolupráce poľnohospodárov a ekológov by mohol byť vhodný aj pre odlišné, napríklad horské oblasti. V jeho základe je myšlienka, že tradičné poľnohospodárstvo patrí do národných parkov a je to spôsob ochrany prírody.

Maďarské národné parky systematicky oslovujú poľnohospodárov, aby sa zaviazali ku konverzii a určitému manažmentu pasienkov. Na oplátku im pomôžu vybaviť podporu na realizáciu týchto cieľov. Našli dokonca spôsob, ako kompenzovať farmárom úbytok trhovej ceny pozemku, ktorá je pri ornej pôde takmer štvornásobne vyššia, ako pri pasienkoch.

„Aby to fungovalo, museli sme vytvoriť model, ktorý by bol pre poľnohospodárov zaujímavý,“ povedal Sándor Ugró, riaditeľ Národného parku Kiskunság na stretnutí s novinármi v rámci programu eAgri Európskej komisie, ktorého sa zúčastnilo aj poľnoinfo.sk.

Pre porovnanie, tento národný park aktuálne realizuje sedem projektov v rámci projektu Life. O maďarskom modeli si budete môcť prečítať viac v reportáži poľnoinfo.sk, ktorú zverejníme v najbližších dňoch.

Maďarskí farmári využívajú tieto plochy ako pasienky najmä pre tradičné plemená zvierat – ako je uhorský stepný dobytok, ovce racky alebo byvoly.

To čo v Maďarsku robí štát, látajú na Slovensku neziskovky

Názor, že tradičné poľnohospodárstvo je spôsob ochrany krajiny a prírody, na Slovensku zatiaľ počuť iba zo strany neziskových organizácií. Tie realizujú ojedinelé projekty, kde sa spásaním zachraňujú pôvodné druhy rastlín alebo živočíchov, napríklad na Lélskom ostrove v Podunajsku alebo na Muránskej planine, kde takouto formou prebieha ochrana sysľov. Organizácia SOS/Bird Life Slovensko má dva takéto projekty v Žitavskom lese a v Sennom na východe Slovenska. Projekt, ktorý Taraba zamietol, obstál v tvrdej konkurencii projektov z celej Európy.

„Snažili sme sa upozorňovať na tento problém, ale ministerstvo životného prostredia s nami odmieta komunikovať. Pokúsime sa navrhnúť riešenie ministerstvu pôdohospodárstva, aby našlo pre poľnohospodárov podporu na obnovu pastvy z nevyčerpaných prostriedkoch niektorých intervencií strategického plánu, ak bude ministerstvo životného prostredia trvať na tom, že projekt definitívne zhodí zo stola,“ hovorí Jozef Ridzoň.

Ridzoň spomína napríklad nevyčerpaných 10,5 milióna eur v jednej z intervencií agroenviro (II. pilier SPP).

„Bolo by to pre poľnohospodárov byrokraticky náročnejšie, ako by bola účasť na projekte Life, ale aspoň by sme sa pohli z miesta,“ uzatvára Jozef Ridzoň.