Rovinatý kraj, trávne porasty kde oko dovidí, riedke, často laznícke osídlenie. Tvár maďarskej stepi Puszty – územia medzi Dunajom a Tisou, však nie je všade rovnaká. Niekde v chotári okolo Apaja vidno rozdiel medzi tradičným, ekologickým a konvenčným hospodárením. Hranica je zreteľná. Na jednej strane sú na lúkach nepokosené fliačiky a trávny porast je mnohoraký, derú sa z neho farebné kvietky. Kruhovité mini jazierka, alebo bazéniky slúžia na napájanie dobytka. Na druhej je monotónna zeleň pasienkov a polí.

Funguje len to tradičné

Dezső Szomor začal na tomto mieste hospodáriť v roku 1990. Prenajal si pozemky na ktorých hospodáril bývalý štátny majetok a kde nikto podnikať nechcel. Kúpil 300 teliat uhorského stepného dobytka (szürkemarha).

„V predchádzajúcom období veľkú časť Puszty rozorali traktormi, ale ukázalo sa, že sa obrábať dá len to, čo sedliaci dokázali poorať pomocou zvierat pred vojnou. A ja som chcel robiť všetko s minimálnym zásahom do prírody,“ povedal na stretnutí s novinármi v rámci programu eAgri Európskej komisie, ktorého sa zúčastnilo aj poľnoinfo.sk.

Dnes na 4500 hektároch chová 3000 kusov uhorského stepného dobytka, 300 byvolov a 800 mangalíc.

V minulosti toto územie patrilo do záplavovej oblasti Dunaja, ale keď ho odklonili, ostalo suché a nevhodné pre pestovanie plodín.

„Čo do prírodných hodnôt je to však bohaté územie, pred odvodnením tam bola bohatá populácia vtákov,“ vysvetľuje.

Dropovi sa darí

Väčšina tohto územia dnes patrí pod správu Národného parku Kiskunság (KNP) a v spolupráci s ním sa tento hospodár pustil do úlohy vrátiť kraju prirodzený ráz.

Dodnes premenil 1500 hektárov ornej pôdy na trávne porasty, kde sa pasie jeho uhorský stepný dobytok a byvoly. Niektoré lúky kosí dvakrát do roka a pôdu využíva iba na pestovanie krmovín na zimné obdobie – najmä ciroku, tritikale a lucerny. Pestuje ich na 10 až 20 percent z celkovej ním obhospodarovanej plochy. Populácia dropa sa zvýšila dvojnásobne na 600 jedincov.

„Maďarská Puszta je najzápadnejšia časť eurázijskej stepi a preto si zasluhuje ochranu. S farmármi spolupracujeme už dvadsať rokov a máme dobré výsledky. Výmery oblastí Natura 2000 sa za tento čas zdvojnásobili,“ povedal Miklós Lóránt hlavný strážca KNP.

Pre porovnanie, konverzia ornej pôdy na pasienky sa dosiaľ na Slovensku realizovala rádovo na desiatkach hektárov a model ochrany a rehabilitácie prírody formou tradičného hospodárenia je iba záležitosťou pár nadšencov z neziskového sektora. Rezort ochrany životného prostredia nedávno zamietol kofinancovanie projektu, v rámci ktorého sa mohla uskutočniť konverzia 700 hektárov ornej pôdy na trávne lúčne porasty.

Pod rezortom životného prostredia aj pôdohospodárstva

Minulé pokusy zúrodniť Pusztu dnes vystriedal iný trend – rozširovať chránené územia a nástrojom toho nie je iba krajinná ekológia, ale aj tradičné poľnohospodárstvo, najmä pastierstvo. Rozprestierajú sa tu dva národné parky – Hortobágysky a Kiskunságsky a tradičné pastierstvo sa tu rozšírilo vo veľkom. Celý proces riadia národné parky a poľnohospodárom nielen radia ako postupovať, ale zapájajú ich do projektov, v rámci ktorých môžu na tieto ciele čerpať prostriedky.

Celý mechanizmus európskych a štátnych podpôr majú pod palcom národné parky.

„Máme silné inštitucionálne zázemie pre ochranu prírody. Existuje veľa možností, ako financovať zmeny,“ povedal Miklós Lóránt.

Spomenul pritom nástroje spoločnej poľnohospodárskej politiky – najmä ekoschémy, program Life, príspevok na územia Natura 2000, na ochrana genofondu tradičných plemien, štátny príspevok z Plánu Szécsényi, Program rozvoja vidieka i ďalšie. Poľnohospodári môžu čerpať prostriedky určené na klimatické ciele, v súlade s ktorými sa dnes v Maďarsku aj vďaka týmto projektom obrába 20 percent poľnohospodárskej pôdy.

„Konverzia na trávne porasty na územiach s vysokou prírodnou hodnotou je dobrovoľný proces, ale poľnohospodár ním získava pridanú hodnotu. Veľa farmárov má ornú pôdu, ktorú nevyužíva. Celý mechanizmus sme vypracovali tak, aby bol medzi farmármi populárny. Vieme dokonca kompenzovať poľnohospodárom aj úbytok na cene pozemku z ornej pôdy na lúku,“ hovorí Sándor Ugró, riaditeľ KNP.

Trhová cena lúk je v Maďarsku asi štvornásobne nižšia, ako cena ornej pôdy.

Simulovanie záplav Dunaja

Zásluha Dezső Szomora nebola iba v obnove trávnych porastov – ale aj v zadržiavaní vody v krajine.

„Keď Dunaj ustúpil o desať kilometrov ďalej, ostalo tu sucho, v kanáloch nebola žiadna voda,“ ukazuje hospodár na kanál, ktorý je dnes plný vody. Vtedy si uvedomil, že by bolo dobré vytvoriť rybníky pre vtákov v migračnom období.

„Národný park nebol veľmi naklonený zakladaniu rybníkov, ale dohodli sme sa na kompromise,“ opisuje.

Dnes je na jeho pozemkoch 450 hektárov rybníkov a vďaka nim vie simulovať záplavy Dunaja. Majú však aj hospodársky úžitok. Dávajú 10 ton rýb na hektár, pričom už pri piatich tonách by bol chov ekonomicky udržateľný. Ziskový má aj chov zvierat, aj keď to nebolo celkom bez námahy. Sú to všetko národné plemená v chránenom chove a ochrana genofondu je jednou z priorít národných parkov – práve ich chov podporujú na územiach po konverzii.

Produkt z národného parku

Uhorský stepný dobytok je mimoriadne vhodný pre stepné oblasti, dobre znáša letné horúčavy i zimné mrazy. Nie je náročný na potravu, dá sa chovať na pieskových pastvinách aj v záplavových oblastiach. Môže byť vonku na pastve celý rok, v zime býva dokrmovaný. Ako jatočný dobytok však neprinášajú veľké zisky.

„Rastie pomaly, má málo mäsa a potrebuje veľa krmiva. Rozhodli sme sa preto založiť vlastnú spracovateľskú prevádzku na mäsové výrobky, aby sme si zvýšili zisky. Z dvoch tretín sme ju vybudovali z vlastných prostriedkov,“ opisuje Dezső Szomor.

Vyrábajú salámy, klobásy, šunky, steaky i ďalšie mäsové produkty. Ponúkajú ich cez e-shop a dve kamenné predajne v Budapešti.

„Dcéra prevádzkuje dva obchody v Budapešti, predáva iba produkty z našej farmy. Trvalo však asi štyri a pol roka, kým si na to ľudia zvykli. Teraz máme dopyt vyšší, ako to, čo vieme vyrobiť,“ vysvetľuje.

Dezső Szomor musí dodržiavať istý manažment pasienkov, sú obdobia, keď nemôže pásť kvôli ochrane vtákov v čase hniezdenia, či pôvodných druhov rastlín v čase kvitnutia. Obmedzený má aj čas kosby a má daný maximálny počet zvierat na hektár. Ale výrobky z čistej prírody sú na trhu cenené vysoko a vynaložená námaha sa mu vracia v podobe spokojných zákazníkov, ktorí sa vracajú. V jeho výrobkoch je všetko vlastné, okrem soli, ešte aj koreniny pochádzajú z vlastnej farmy. Správa o tejto kategórii výrobkov sa šíri medzi zákazníkmi ústne, nepotreboval žiaden marketing.