Zadajte hľadaný výraz

Branding VUB 2019 Jar LEFT
Branding VUB 2019 Jar RIGHT
Branding VUB 2019 Jar TOP
Tatra banka 2018-12
Pottinger 2018
Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Peniaze na závlahy žiada 60 roľníkov

chat_bubbleKomentáre: 7 visibilityZobrazenia: 592
UniCredit Bank 2018

Ešte pred mesiacom mala Pôdohospodárska platobná agentúra na stole len 12 žiadostí o eurofondy na budovanie závlah. Pred uzavretím výzvy sa ich počet výraznejšie zvýšil.

„K výzve na závlahy bolo prijatých 60-žiadosti o nenávratný finančný príspevok. Na výzvu bola alokácia 22-miliónov eur a maximálna výška projektu bola stanovená na 1-milión eur. Intenzita pomoci je 40-percent v bratislavskom kraji a 50-percent vo všetkých ďalších krajoch. Na základe uvedených údajov vychádza, že dopyt bude zväčša pokrytý,“ uviedol Daniel Hrežík z tlačového oddelenia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.

Výzvu PPA uzavrela v polovici apríla. Vyhodnotenie projektov by malo podľa harmonogramu trvať najviac 140 dní.

„Sme radi, že 60 subjektov, ktoré veľmi intenzívne využívajú závlahy, sa na Slovensku našlo a požiadali o peniaze. Dúfame, že všetky budú uspokojené, samozrejme si však treba počkať na vyhodnotenie týchto projektov, aká bude ich kvalita,“ vyjadril sa Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.

Hneď po zverejnení výzvy v lete minulého roka pritom poľnohospodári avizovali, že peňazí môže byť málo a žiadali presun peňazí z iných, menej využívaných výziev.

Rozhodnutie o navýšení alokácie výzvy závisí od vyhodnotenia projektov

„Myslím si, že aj my poľnohospodári sme mali trošku veľké oči, že si každý požiada o nejaký projekt na závlahy. Ale tí, ktorí hospodárime na pôde vieme, v akom stave máme Hydromeliorácie, štátny podnik a celú závlahovú sústavu. Otvorene poviem, že tých alokovaných 22-miliónov eur by malo stačiť. Pokiaľ by tých peňazí bolo málo, máme dohodu s ministerstvom, že nejaké financie by sa našli, aby boli uspokojené všetky projekty, a to takým kvázi pozametaním v Programe rozvoja vidieka. Ale tu môžeme hovoriť o rádovo troch až piatich miliónoch eur, ktoré by bolo treba presunúť na závlahy,“ dodal Emil Macho.

V prípade presunu peňazí by ministerstvo pôdohospodárstva potrebovalo aj súhlas Európskej komisie. Takúto žiadosť podávajú štáty spravidla raz ročne, v tomto roku tak už rezort urobil v inej veci.

„To, či sa Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozhodne pre navýšenie alokácie výzvy, závisí aj od vyhodnotenia prijatých projektov,“ uviedol Daniel Hrežík z tlačového odboru.

Na výzvu na závlahy čakali poľnohospodári niekoľko rokov. Výzva z roku 2016 bola zrušená, aktuálna výzva sa zas mesiace odkladala. Budovanie závlah je potrebné aj v súvislosti so suchom, ktoré Slovensko postihuje už niekoľko rokov.

Aktuálnou výzvou na závlahy sa veľa nevyrieši

„Tí, ktorí majú problémy pri prevádzkovaní závlah, si zlepšia svoje možnosti. Časť peňazí pôjde aj na rekonštrukciu čerpadiel, ktoré znamenajú vysoký energetický náklad na závlahy. Závlahová voda u nás nestojí veľa, tisíc metrov kubických stojí asi jedno euro a dá sa týmto množstvom na jednom hektári zdvojnásobiť produkcia. Závlahy na Slovensku nie sú problémom ekonomickým, ale technickým,“ myslí si Ľuboš Jurík z Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre.

Podľa odborníka sa však aktuálnou výzvou na závlahy veľa nevyrieši. Problémom na Slovensku totiž naďalej zostanú státisíce hektárov nevyužívaných závlahových sietí, ktoré postupne pustnú a chátrajú.

„Všetci žiadatelia podľa mojich informácií využívajú závlahy, ktoré sú na prevádzku schopné. Na Slovensku máme asi 320-tisíc hektárov, z toho 290-tisíc hektárov sa nevyužíva a tie nie sú  z tejto výzvy obnovované, takže opäť sa neumožní zavlažovať na celom území Slovenska tak, ako to bolo v minulosti, keď sme využívali závlahový systém naplno,“ dodal Jurík.

Ministerstvo pôdohospodárstva vidí príčinu v zlom stave závlahových sústav patriacich štátnemu podniku najmä vo veku, vandalizme a nedostatku peňazí z rozpočtu, ktoré Hydromeliorácie, štátny podnik, dostavajú. Výmera závlah sa pritom neustále zmenšuje.

„Vzhľadom na aktualizáciu výmery spôsobenú napríklad zastavaním pri rozširovaní intravilánov obcí, výstavbou diaľnic, priemyselných a logistických parkov a podobne prišlo v priebehu rokov 2015 až 2018 k ďalšiemu zníženiu vybudovanej výmery o 1 492,19 hektárov. Výmera vybudovaných závlah k 31. 12. 2018 predstavuje 318 474,27 hektárov,“ uzavrel daniel Hrežík z tlačového odboru. ​

Autor článku: Roland Bystrický
Zdroj obrázku: archív poľnoinfo.sk

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1305 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

7 komentárov

  1. jm
    7. mája 2019

    Škoda že tá cena vody nie je skutočná ,lebo potom by sme si mohli dovoliť zavlažovať aj lúky.

    Odpovedať
  2. Juraj Mačaj
    7. mája 2019

    1 EUR na 1000 m3 musia závlahári platiť Slovenskému vodohospodárskemu podniku, ak podajú priznanie na konci roka (mnohí to nerobia). Skutočné náklady na vodu sú 0,08 – 0,15 EUR/m3 na hydrante a vzhľadom na pracnosť obsluhy a investičné náklady na obstaranie koncových zariadení je to nakoniec min. 0,25 EUR/m3 na vodu dodanú na rastliny. Z toho je samozrejme min. 25% ešte výpar. Tak napríklad na 1 ha zemiakov sú náklady na závlahu na 1 sezónu 650 EUR v priemere.

    Odpovedať
  3. Starý Gazda
    7. mája 2019

    prečo su zavlahy na slovensku nefunkčne .pre zle menežovanie ministerstva v 90 rokoch prenajalo ministerstvo čerpačie stanice sbudovamia a technikov prevackovatelom ktoriučtovali za dodanu vodu 0.16€ktora sa počitala z spotreby elektriny pri starych motaroch a poruchovej sieti na hydrant prišlo 60% vody takže voda stala0.25€ plus natovodohospodarsky podnik učtoval 0.07€ čozo stratami je0.11€ spolu 0.36€ ZA TUTO CENU SA ZAVLAžOVAT NEOPLATILO ZAVLAHY patria farmarom za 1€ s tym že za dalsich 5-10 rokov do nich nainvestuju ich učtovnu cenu

    Odpovedať
  4. jm
    7. mája 2019

    Závlahová voda u nás nestojí veľa, tisíc metrov kubických stojí asi jedno euro a dá sa týmto množstvom na jednom hektári zdvojnásobiť produkcia. Nerozumiem tejto vete. Závlahár znamená poľnohospodár? A ten rozdiel 0,08-0,15 Eur za 1 m3 sa potom kde zobral. Ono to totiž vyzerá že 1000 m3 odoberá poľnohospodár za uvedené jedno Euro.

    Odpovedať
  5. Martin 1988
    8. mája 2019

    Ja len nechápem,že prečo je v BA kraji zase menej percent. To fakt chceme aby to tu bolo už všetko zastavane? Ved skoro všetkým subjektom tu v Bratislavskom kraji ubudaju hektare kvoli neregulovanej vystavbe, plus cena práce je iná ako na východe cena pozemkov a nájmu ani nevravím tak nechápem este aj tým nižším dotáciám. To si myslia aj v Bruseli že tu v BA kraji sú tak bohatí polnohospodári??

    Odpovedať
    1. DoesntMatter
      9. mája 2019

      Ak ma pamat neklame, tak BA kraj ma viac ako 80% priemeru HDP EU a tym padom je vyluceny z podpory. Preto menej penazi.

    2. Martin 1988
      10. mája 2019

      To viem ale prečo na to musia doplácať poľnohospodári ktorí z toho majú len nevýhody, lebo zohnať ľudí na jednoduchšie práce je skoro nemožné. Lebo nikto vám tu nepôjde takú robotu robiť ani za 1000 eur v hrubom. Poznám to máme aj polia okolo nových štvrtí a oni by chceli rozhodovať kedy čo máme robiť keď striekame im to vadí ale že za pozemkom vyhodia trávu a iný bordel do poľa to je normálne. Neviem či viete čo tým chcem povedať ale poľnohospodári nemajú nič z toho že v BA sídli kopec firiem a platy tam sú nadpriemerné.

Komentujte

Všetky polia sú povinné. Vaša emailová adresa nebude zverejnená a slúži iba ako ochrana pred spamom. Ak sa váš komentár v článku nezobrazí ihneď po jeho odoslaní, zachytila ho automatická antispamová ochrana. V tom prípade nás prosím kontaktujte a my daný komentár dohľadáme a manuálne schválime.