Aký je zvuk Výskumného ústavu živočíšnej výroby, ktorý spadá pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, v čase výskytu a následného šírenia slintačky a krívačky na Slovensku? Odpoveď je jednoduchá – žiadny. Inštitúcia akoby rezignovala na akúkoľvek komunikáciu s praxou a žila uzavretá vo svojich problémoch a aktivitách, ktoré občas pripomínajú skôr sebaprezentáciu jej predstaviteľov než reálne činnosti, ktoré od nich očakávajú poľnohospodári.
Roky vypláca ministerstvo pôdohospodárstva podpory problematickým spôsobom. Poľnohospodár či potravinár sa tvári, že vypĺňa tlačivo s cennými firemnými údajmi a agrorezort zas oceňuje mimoriadne dáta štedrými odmenami. Napriek tomu, že všetci producenti vypĺňajú rovnaký dotazník, každý subjekt dostane za jeho zaslanie rozličnú čiastku. Prečo? Lebo pri úhrade za poskytnuté dáta nejde vôbec o údaje, ale o podporu citlivých sektorov. Všetko by fungovalo možno ďalej, no dno v netransparentnosti takto roky vyplácanej podpory prerazila pomoc pre chovateľov ošípaných v závere minulého roka, o ktorej informovalo ako prvé poľnoinfo.sk.
Najkomentovanejšie za 7 dní