Slovenská rastlinná výroba bola v minulosti postavená na produkcii obilnín určených z veľkej časti na výrobu kŕmnych zmesí. Po prudkom poklese stavov hospodárskych zvierat, ktorý nastal najmä v prvých rokoch transformácie slovenského poľnohospodárstva je dnes situácia iná. Dva milióny ton obilnín, ktoré v nedávnej minulosti smerovali do živočíšnej výroby a tak následne domácej produkcie mäsa, mlieka či vajíčok, dnes zostáva voľných.
Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.
Slovenské mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov (SSM) očakávajú dostatočnú úrodu slovenskej pšenice, raže i ďalších obilnín na spracovanie múky. Spotrebitelia budú mať na jeseň dostatok slovenskej múky, otázkou podľa mlynárov zostáva kvalita pšenice. V piatok o tom informoval generálny sekretár SSM Milan Lapšanský.
Do tohtoročnej žatvy výrazne zasiahli zrážky, ktoré spadli v stredu v dolných častiach povodí riek Váh, Nitra a Žitava. V súčasnosti pritom podľa prieskumu portálu poľnoinfo.sk začalo žatvu len 22 percent agrárnych podnikov na Slovensku, ktoré zatiaľ len výnimočne zberajú pšenicu. Takmer polovici poľnohospodárov, ktorí kosia najmä jačmeň a repku, sa zdajú doterajšie žatevné výsledky horšie, ako v ostatných piatich rokoch. Len dvanásť percent respondentov naopak hovorí, že aktuálne úrody sú lepšie ako priemer minulých rokov.
Žatevné práce sa už rozbehli vo všetkých regiónoch južného Slovenska. Po skúšobných kosbách začal zber najmä ozimných jačmeňov a repky. V levickom regióne sa poľnohospodári pretekajú s hrabošmi, kto skôr pozberá úrodu. Sú pritom oblasti, kde pestovatelia prehrávajú a preto z poľa žnú len jeden až jeden a pol tony ozimného jačmeňa z hektára. Poľnohospodárov zatiaľ netešia ani ceny rastlinných komodít. V posledných týždňoch klesajú. Odborník hovorí, že ak bude v Európe pozberaných asi 20 percent plôch, vtedy sa ukáže ich ďalší vývoj, či pre poľnohospodárov želaný obrat smerom k rastu.
Žatvu v okrese Dunajská Streda a Komárno zahájilo viacero agrárnych subjektov. Kosí sa v Bátorových Kosihách, v okolí Lehníc, Čenkoviec či neďaleko Dunaja v Hornom Bare. Poľnohospodári začínajú kosbami jačmeňov či repky, ktoré vysiali na piesočnatých parcelách a tak úrody nie sú zatiaľ oslnivé. Skorý nástup žatvy potvrdil predpoklady z ostatných týždňov, že vrchol poľnohospodárskych prác začne skôr, ako po minulé roky.
V závere minulého týždňa začali kosiť obilniny pravdepodobne prví na Slovensku, otec a synovia Štarkovci z okresu Levice. Výnimočne skorý začiatok žatvy otvorili jarným jačmeňom siatym na jeseň. Ich úrodu zo štyridsiatich hektárov poznamenali premnožené hraboše. Od začiatku aktuálneho týždňa sa predpokladá, že sa zberové práce rozbehnú naplno vo viacerých poľnohospodárskych subjektoch na južnom Slovensku.
Skorý príchod jari spojený so slnečným a teplým počasím už počas marca tohto roka dával predpoklad skoršej žatve. Vegetácia sa spustila skôr naprieč celým spektrom poľnohospodárskych plodín. Tesne pred začiatkom zberu sa však zdá, že až taký predstih, ako sa predpokladal, sa v praxi neudeje. Pôvodne sa očakával začiatok žatevných prác aj o tri týždne skôr oproti bežnému termínu. Teraz je zrejmé, že sa tak nestane.
Najkomentovanejšie za 7 dní