Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Domáca obilninová otázka po prepade v produkcii zvierat. Pre koho a za koľko?

Domáca obilninová otázka po prepade v produkcii zvierat. Pre koho a za koľko?
insert_photoautor - Na obilninárske podujatie v Hôrke nad Váhom sa prišli pozrieť aj najmenší.

Slovenská rastlinná výroba bola v minulosti postavená na produkcii obilnín určených z veľkej časti na výrobu kŕmnych zmesí. Po prudkom poklese stavov hospodárskych zvierat, ktorý nastal najmä v prvých rokoch transformácie slovenského poľnohospodárstva je dnes situácia iná. Dva milióny ton obilnín, ktoré v nedávnej minulosti smerovali do živočíšnej výroby a tak následne domácej produkcie mäsa, mlieka či vajíčok, dnes zostáva voľných.

Domácu živočíšnu výrobu vystriedalo zahraničie

„V roku 1990 dosahovala výroba kŕmnych zmesí 2,8 milióna ton. Za posledných viac ako tridsať rokov tento sektor zažil strmý pád produkcie. Aktuálne dosahuje slovenská výroba kŕmnych zmesí niečo vyše 600 tisíc ton,“ informuje staršia prezentácia zväzu výrobcov krmív.

Ak slovenský krmovinársky priemysel nedokáže z dôvodu nedostatočného dopytu domácej živočíšnej výroby spracovať viac ako dva milióny ton zrnín, ktoré finalizoval v minulosti, tie musia smerovať do iných oblastí. Od využitia v potravinárstve, osivárstve až po export.

Z aktuálnej komoditnej a situačnej správy je zrejmé, že najviac domácej produkcie obilnín končí na zahraničných trhoch. Dokonca objem obilnín určených na export dosahuje úroveň celej potreby slovenského potravinárskeho a krmovinárskeho sektora spolu.

Vývoz obilnín zo Slovenska v posledných troch rokoch predstavuje od 1,6 do 2,1 milióna ton. Našej najpestovanejšej obilniny – pšenice, sa pritom každoročne vyváža od 1 do 1,2 milióna ton. Z hľadiska hrubého odhadu priemerných úrod len pri pšenici každoročne exportujeme výrobu z takmer 200 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy, čo je polovica slovenskej výmery pestovaných pšeníc. Produkcia končí v zahraničí za trhom vygenerované európske či svetové ceny. Pestovatelia si na tento fakt zvykli a pri obchodovaní hľadajú možnosti, ako čo najlepšie využiť výkyvy na trhu obilnín vo svoj prospech.

Počíta sa čo je doma

„Až vtedy keď viem, koľko som dopestoval produkcie a za akú cenu som ju vyrobil, sa zamýšľam nad tým, čo od predaja očakávať,“ hovorí Kamil Boroš zo spoločnosti Agronatur v Jasovej (okres Nové Zámky).

Oslovený poľnohospodár obhospodaruje 2 300 hektárov ornej pôdy a v posledných rokoch sa v Jasovej zameral na výstavbu vlastných skladových priestorov.

„Vďaka vlastným skladom, ktoré v súčasnosti dosahujú kapacitu 17-tisíc ton obilnín realizujeme komodity na trhu až vtedy, keď je cena pre nás zaujímavá. Zazmluvňovanie dopredu nerobíme. Štatisticky nám vychádza, že len dva z desiatich rokov sú také, keď sa oplatí pripraviť zmluvu na predaj produkcie dopredu,“ informuje Kamil Boroš.

Hľadanie alternatívy

Z dôvodov klimatických zmien a hľadania alternatív za v minulosti silnú spotrebu obilnín v živočíšnej výrobe sa na naše polia začala dostávať tvrdá pšenica. Taliansko, jej značný producent a zároveň spotrebiteľ pre výrobu cestovín ju z hľadiska zmeny podnebia nedokáže vyrábať v takom množstve, ako potrebuje. Tvrdá pšenica tak smeruje do severnejších regiónov Európy, kde však najmä v čase žatvy môže mať problém. Najmä v záverečnej fáze dozrievania je citlivá na zrážky.

„Uvedomujeme si, že kŕmnej pšenice je v Európskej únii dostatok a tak sa orientujeme na kvalitnú potravinársku pšenicu a aj na tvrdú pšenicu, ktorá sa dá lepšie speňažiť,“ vysvetľuje Tomáš Antal, mechanizátor Roľníckeho družstva Cífer (okres Trnava).

Tvrdá pšenica je žiadanou alternatívou najviac v Trnavskom kraji, kde sa vlani pestovala na výmere presahujúcej 25 tisíc hektárov, čo je už takmer polovica z výmery tradičnej mäkkej pšenice pestovanej v regióne. V minulom roku sa na Slovensku pestovalo niečo málo cez 400 tisíc hektárov pšeníc, z toho tvrdé pšenice na viac ako 66 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Ešte pred piatimi rokmi dosahovali pestovateľské výmery pšenice až na pár desiatok hektárov totožnú výmeru ako vlani, no tvrdými pšenicami bolo osiatych necelých 43 tisíc hektárov ornej pôdy.

„Musíme sa meniť aj my poľnohospodári. Špecializovať sa na plodiny, o ktoré je na trhu záujem a ktoré sa dajú lepšie speňažiť. Kde je ekonomický výnos z hektára vyšší,“ hovorí Tomáš Antal z Cífera.

TASR/Svätopluk Písecký – Lán tvrdej pšenice Istrodur zberanej v roku 2004.

Rozdiel v úrodách je minimálny, ale v cene výrazný

K obchodnej stratégií dodať na trh produkty vtedy, keď je cena pre pestovateľa priaznivá sú nevyhnutné skladovacie kapacity obilnín. Tie sa na Slovensku výraznejšie nemenia. Ak podľa Zelenej správy dosahovali pred piatimi rokmi približne 3,7 milióna ton, tak aktuálne je to 3,8 milióna ton. Viacerí poľnohospodári, s ktorými sme hovorili vo štvrtok na podujatí spoločnosti Ematech v Hôrke nad Váhom, postavili svoje sklady v posledných rokoch najmä z dôvodu preskladnenia tvrdej pšenice.

„Krátkodobo vieme preskladniť celú úrodu a dlhodobo časť úrody, čo je dôležité z hľadiska realizačných cien. Disponujeme rôznymi typmi skladov, no v tých najmodernejších a najnovšie postavených skladujeme tvrdú pšenicu, pretože vytvára jednu z najväčších pridaných hodnôt,“ informuje Pavol Chrenka, agronóm PD Senica.

Tvrdá ozimná pšenica dosiahla vlani, podľa Štatistického úradu SR, priemerné úrody 6,11 ton z hektára a mäkká ozimná pšenica len o metrák viac – 6,22 ton z hektára. Rozdiel v úrodách je minimálny, ale v cene výrazný. Ako nás informovali na podujatí o skladovaní obilnín viacerí pestovatelia, pokiaľ potravinárska pšenica sa v súčasnosti obchoduje za asi 200 eur za tonu, tak cena tvrdej pšenice dosahuje 280 eur za tonu.

Skladovanie komodít s vyššou pridanou hodnotou

„Myšlienkou pestovať tvrdú pšenicu sme sa začali zaoberať v roku 2018. Dva roky sme venovali zorientovaniu sa v skladovaní a až potom sme postavili silá len pre tvrdú pšenicu,“ hovorí Tomáš Antal.

Nové sklady im umožňujú začať zberať tvrdú pšenicu aj pri 18 percentnej vlhkosti a ako obilie postupne stráca vlhkosť, žatvu môžu ukončiť aj pri 15 percentnej vlhkosti. Skladovacia technológia dokáže inteligentným vetraním dostať jednotnú vlhkosť všetkej skladovanej obilniny na požadovaných 14 percent.

„Tvrdá pšenica je v záverečnej fáze dozrievania citlivá na dážď. Je výhodnejšie ju zobrať z poľa čo najskôr, napríklad aj vlhšiu a dosušiť pri pozberovom spracovaní, ako čakať na prirodzenú stratu vlhkosti na koreni a riskovať letnú búrku, ktorá zrazí kvalitu. V tomto roku sme napríklad kosili tvrdé pšenice už pri 17 a 18 percentnej vlhkosti,“ hovorí Peter Matejovič, riaditeľ PD Hôrka nad Váhom (okres Nové Mesto nad Váhom).

Opačný prípad sa stal poľnohospodárom z Cífera v prvom roku vybudovaných nových skladov.

„V roku 2022 bol extrémne suchý rok. Pokiaľ sme dokosili repky, tak tvrdá pšenica sa dostala na 11 percentnú vlhkosť. Počas skladovania sme dohnali vlhkosť produkcie správnym vetraním počas vlhkých dní. Za niekoľko mesiacov sme vďaka spoľahlivej technológii dokázali do produkcie dostať 24 ton vody. Odberateľovi sme tak zabezpečili produkciu v žiadanej 14-percentnej vlhkosti,“ hovorí Tomáš Antal.

Obchodný partner by nemal problém ani s 11-percentnou vlhkosťou tvrdej pšenice, ale nižšiu vlhkosť by neuhradil. Zvýšením percenta vlhkosti si tak poľnohospodár v danom roku zabezpečili vyšší príjem o niekoľko tisíc eur.

Obilnina ako medziprodukt

Pokiaľ mnohí agropodnikatelia z regiónov produkčného Slovenska hľadajú alternatívy za komodity, ktoré v nedávnej minulosti smerovali do živočíšnej výroby, stále sú farmy, kde je obilnina vnímaná najmä ako medziprodukt.

„Na našu obhospodarovanú výmeru 1 438 hektárov pôdy pripadá 1600 kusov dobytka. Výmera ornej pôdy dosahuje 650 hektárov a tak jedinou plodinou, ktorú predávame je repka z výmery 30 hektárov. Inak plodiny pre potreby živočíšnej výroby dokupujeme a aj pri pestovaní obilnín sa orientujeme napríklad vysokoslamnaté odrody, ktoré poskytujú úžitok aj nášmu dobytku. Našim finálnym produktom je mlieko a mäso,“ hovorí Ján Kopšo, predseda PD „Vršatec“ v Pruskom (okres Ilava).

Na Slovensku sa momentálne chová niečo vyše 400 tisíc kusov hovädzieho dobytka. Na konci osemdesiatych rokov minulého storočia to bolo štyrikrát viac. Ešte výraznejší prepad je pri produkcii ošípaných, ktoré by mohli byť najväčším spotrebiteľom slovenských obilnín. Pri produkcii ošípaných klesli stavy zvierat z 2,5 milióna kusov na necelých 400 tisíc. Najviac hovädzieho dobytka sa v súčasnosti chová v okrese Liptovský Mikuláš a najviac ošípaných v okrese Dunajská Streda.

Autor článku: Juraj Huba - poľnoinfo.sk

5 3 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
1 Komentár
Najlepšie hodnotené
Najnovšie Najstaršie
Inline Feedbacks
View all comments
Dušan
Dušan
26. júl 2024 12:43

Perfektné! Relevantná informácia o aktuálnom stave, problémoch a spôsoboch ich riešenia.Aký to rozdiel v porovnaní so správami STVR z predvčerajška, kde boj proti monopolom si pomýlili s deratizáciou v obchodnej sieti.