Rok 2024 sa v rámci úrod do histórie istotne nezapíše ako rekordný rok. Viacerí pestovatelia hlásia nižšie výnosy ako priemer. V niektorých lokalitách zaúradovali hraboše, v iných zas počasie v podobe podmáčaných polí, búrok a výdatných zrážok.

„Z dôvodu veľkých prívalových dažďov je kvalita obilia, čo sa týka aj potravinárskej pšenice alebo sladovníckeho jačmeňa nižšia,“ skonštatoval Igor Jakubička, predseda PD Devio Nové Sady (okres Nitra).

Problémy spôsobili najmä nadmerné zrážky, ktoré v lokalite padli v máji a júni.

„Pšeniciam sme dali všetko, čo potrebovali, aby boli vysokokvalitné. Žiaľ, dusíkaté látky nadmerné dažde vyplavili. Na našom podniku evidujeme rozdiel dusíkatých látok o 3 a pol percenta. U potravinárskej pšenice začíname niekde na 11 percentách a končíme pri 14 percentách, no takúto kvalitu však dosahuje len menšie percento našej produkcie,” dodal Jakubička.

Vyskytuje sa nižšia sklovitosť tvrdých pšeníc

Problém podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nie je plošný.

„Kvalita potravinárskej pšenice je závislá od mnohých činiteľov, a tak sa nedá všeobecne povedať, že je tu problém. Samozrejme, kvalita sa líši podľa regiónu, odrody, množstva zrážok v predžatevných mesiacoch, či počas žatvy. Na poliach Trnavskej tabule sa nevyskytuje nadmerné množstvo pšenice, ktorá by nezodpovedala kvalite, pre ktorú bola pestovaná. Taktiež sa nevyskytuje vo vyššej miere Deoxynivalenol, čo je najčastejší mykototoxín, ani iné hubové patogény, alebo odpadné látky ich metabolizmu. Z faktorov, ktoré ovplyvňujú nižšiu kvalitu obilnín, sa vyskytuje nižšia sklovitosť tvrdých pšeníc,“ uviedla Jana Holéciová, hovorkyňa SPPK.

Nadmerné zrážky sa tesne pred žatvou týkali najmä Nitrianskeho kraja.

„Tu nastali niektorým podnikom straty na produkcii a na kvalite. Poľahnuté porasty sa tiež pomalšie a s vyššími nákladmi zberali. Boli napadnuté aj fuzáriami a obsahovali vysoký podiel čiernych špičiek.  Na iných miestach Slovenska, najmä na severovýchode, však boli zrážky nedostatočné,“ dodala Holéciová.

Pohľad mlynárov

Nedostatočná kvalita potravinárskej pšenice môže byť problémom pri jej odberaní zo strany mlynov.

„Mlynári zaznamenávajú túto situáciu, informovali sme o tom ešte začiatkom žatvy, že niektoré oblasti boli silno zasiahnuté krupobitím či silnými dažďami, čo malo negatívny vplyv na kvalitu pšenice,“ vyjadril sa Milan Lapšanský za Slovenskú spoločnosť mlynárov.

Problémy podľa neho v tomto smere mali spracovatelia aj vlani.

„Rok 2023 bol z tohto pohľadu extrémny. Napriek vysokej úrode z hektára bol slovenskej potravinárskej pšenice najvyššej kvality, označovanej triedami „E“ a „E+“, nedostatok a museli sme ju nakupovať z Maďarska a Česka. Zatiaľ nedisponujeme všetkými dátami, ale z informácií od našich dlhoročných dodávateľov vieme, že tento rok je pšenice ešte menej a navyše nedosahuje pre našu výrobu potrebné kvalitatívne parametre,“ vysvetlil Lapšanský.

Mlyny tak rátajú s tým, že aj tento rok časť základnej suroviny budú hľadať za hranicami.

„Kvalita je pre mlyny združené v Slovenskej spoločnosti mlynárov prvoradá. Prioritne chceme nakupovať suroviny od slovenských pestovateľov. Nakoľko však je aj tento rok nedostatok tej najkvalitnejšej pšenice nielen na Slovensku ale aj v Maďarsku, budeme nútení nakupovať z Českej republiky. Tam je dostatok pšenice v najvyššej kvalite a je pritom predávaná za výhodné ceny,“ dodal Lapšanský.

Problémom sú aj ceny

Zatiaľ čo problémy s kvalitou obilia sú skôr lokálne, problémy s cenami trápia pestovateľov naprieč Slovenskom.

„Cena pšenice s potravinárskou kvalitou sa v tomto roku, žiaľ, príliš nelíši od ceny pšenice kŕmnej. Obe ceny sú nízke, na hranici rentability výroby,“ skonštatovala Holéciová z SPPK.

To niektorých pestovateľov odrádza od toho, aby sa o dosiahnutie potravinárskej kvality vôbec usilovali.

„Náš podnik PDP v Spišskej Teplici je umiestnený v priemere 700 metrov nad morom. Pšenicu sme v minulosti robili v potravinárskej kvalite úplne bežne. A keďže poľnohospodárstvo, tak ako každý biznis, musíte robiť so ziskom, prestali sme s tým,“ uviedol pre poľnoinfo.sk Maroš Kovalčík, podpredseda predstavenstva PDP v Spišskej Teplici (okres Poprad).

Dôvodom v tomto prípade bola cena.

„Potravinárska 145 – 150 eur za tonu, kŕmna asi 130 eur za tonu. Tento rok farmári dúfali, že aj keď sú nižšie úrody, ceny budú zaujímavejšie, no nie je tomu tak. Ceny sú vyššie oproti minulému hospodárskemu roku, no nedosahujú úrovne poklesov úrod a teda veľa radosti si poľnohospodári tento rok opäť neužijú,“ dodal Kovalčík

Podnik v Spišskej Teplici aktuálne pestuje len pšenicu na kŕmne účely. Na jednej strane je to spojené s nižšími nákladmi, na druhej ju vedia z veľkej časti spotrebovať priamo vo vlastnej živočíšnej výrobe, ktorá je doplnená aj mäsovýrobou a spracovaním mlieka. Aj s pšenicou pre kŕmne účely mali pestovatelia z okresu Poprad svoje problémy.

„Minulý rok, keď sa pšenica siala, bolo strašne mokro a teda adekvátne k tomu vyzerala aj sejba. Nasledovali výdatné dažde v jarnom období, čo by sa mohlo zdať, že je v poriadku, no toto boli vlhkostné rekordy a zrážky boli v nevhodnom čase. Následne v dobe, keď bol dážď potrebný, nastalo sucho. Výsledok je ten, že aj kŕmna pšenica, ktorú pestujeme, dosiahla najnižšie úrody za posledných 15 rokov. Kvalitatívne parametre pšenice sú tiež nízke, objemová hmotnosť zŕn je veľmi nízka, lepok a dusík vyplavila voda, a teda potravinárska pšenica musela mať ešte väčší problém ako kŕmna. Do budúcnosti to asi nebude lepšie. Nestabilné počasie robí svoje a mení pravidlá hry a tomu sa my, farmári, budeme musieť prispôsobiť,“ dodal Kovalčík.

Nestabilita trhu

V produkcii pšenice sme na Slovensku vo všeobecnosti viac ako sebestační – čísla sa šplhajú dokonca k dvestopercentnej sebestačnosti. Pri jej spracovaní však záleží práve na kvalite. Pokiaľ sa potravinársku kvalitu dosiahnuť nepodarí, pre poľnohospodára obchodovanie suroviny spravidla znamená stratu výnosu oproti očakávaniam. Ťažkosti sa objavujú aj s odbytom kŕmnej pšenice.

„Nízke stavy hospodárskych zvierat spôsobujú problém so spotrebou kŕmnej pšenice. Problémy tiež spôsobuje tlak pšenice z Ukrajiny za bezkonkurenčne nízku cenu, ktorá sa dostáva na spoločný európsky trh a kazí trhové ceny európskym pestovateľom,“ dodala Jana Holéciová.

Podľa samotných producentov je situácia na trhu vo všeobecnosti nestabilná. Ceny hnojív, prípravkov na ochranu rastlín či techniky v uplynulom období narástli, zatiaľ čo ceny komodít tento fakt nekopírujú.

„Jednou z ciest k lepším hospodárskym výsledkom je spracovávať rastlinné komodity alebo pridať im hodnotu napríklad cez živočíšnu výrobu. Ideálne je pokračovať ďalej vo vlastnej vertikále potravinárskou výrobou a následne predajom vlastných výrobkov, či už z mäsa alebo mlieka priamo zákazníkom, o čo sa v súčasnosti pokúšame aj my na našom družstve,“ skonštatoval Maroš Kovalčík z PDP v Spišskej Teplici.