Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Rastlinná výroba Z domova

Žatva prináša vďaku za priemer, kalamitu hrabošov aj čakanie na lepšie ceny

Žatva prináša vďaku za priemer, kalamitu hrabošov aj čakanie na lepšie ceny
insert_photoautorka

Žatevné práce sa už rozbehli vo všetkých regiónoch južného Slovenska. Po skúšobných kosbách začal zber najmä ozimných jačmeňov a repky. V levickom regióne sa poľnohospodári pretekajú s hrabošmi, kto skôr pozberá úrodu. Sú pritom oblasti, kde pestovatelia prehrávajú a preto z poľa žnú len jeden až jeden a pol tony ozimného jačmeňa z hektára. Poľnohospodárov zatiaľ netešia ani ceny rastlinných komodít. V posledných týždňoch klesajú. Odborník hovorí, že ak bude v Európe pozberaných asi 20 percent plôch, vtedy sa ukáže ich ďalší vývoj, či pre poľnohospodárov želaný obrat smerom k rastu.

„Začali sme kosiť najmä skoré odrody jačmeňov, ktoré sa siali ešte na jeseň. Aktuálne už dozrieva aj pšenica. Predpokladám, že v aktuálnom týždni už kombajny budú pracovať naprieč celým okresom. Vzhľadom na počasie však nečakáme výborné úrody. Budeme radi, ak dosiahneme priemer,“ vyjadril sa Alexander Pastorek, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory v Komárne.

O pár kilometrov severnejšie, v okolí Galanty, sa žatva jačmeňov aj repky rozbehne v tomto týždni.

„Niektorí pestovatelia z regiónu už skúšali kosiť najmä na pieskových pôdach a tam, kde sú porasty redšie. Pomaly sa to rozbieha, ale zatiaľ je to veľmi klamlivé. Porasty na viacerých miestach nie sú zrelé, aj slama je zelená, a týka sa to repky aj ozimného jačmeňa,“ vysvetlil predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Galanta Peter Horváth.

Sklamanie?

Prvé výsledky z regiónu pestovateľov zatiaľ naplno nepotešili.

„Sú to najmä redšie porasty, ktoré sú zrelé aj preto, že sú riedke. Zatiaľ sú teda výsledky nižšie, ako sa očakávalo. Ale je ešte príliš skoro hodnotiť, keďže ide skutočne len o prvé kosby,“ dodal Horváth.

Potešujúce výsledky zatiaľ nedosiahli ani pestovatelia z oblasti Košíc.

„Výrazné zrážky v našom regióne rozmočili celý terén. Predpokladáme, že dažde reálne znížia množstvo a kvalitu úrody obilnín. Porasty sú náchylnejšie aj na plesňové ochorenia. S presúšaním pôdy a dozrievaním obilia nám pomohli horúčavy,“ uviedol Peter Vilinský, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Košice.

Plesne aj škodcovia

Poľnohospodári v levickom regióne začali aj tento rok kosiť medzi prvými. Kombajny už prebehli viaceré polia s jačmeňom aj ozimným hrachom.

„Začali sme v oblasti Želiezoviec a práve tam nateraz vnímame veľký problém, ktorý možno nazvať aj katastrofou. Výrazne nám do úrody a hektárových výnosov zasiahli hraboše. Máme pestovateľa, ktorý z jedného hektára dokázal pokosiť len 1 až 1 a pol tony ozimného jačmeňa. Zvyšok úrody zožrali hraboše, s ktorými doslova súťaží, kto zoberie úrodu z poľa skôr – či škodcovia, alebo on ako pestovateľ,“ vyjadril sa Milan Halmeš, predseda Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Levice.

V oblasti Želiezoviec má podľa neho problém dosahovať plošné rozmery.

„Predpokladáme, že tento trend bude pokračovať a stretneme sa s takýmito výsledkami aj v iných častiach regiónu a pri iných plodinách. Hraboše ohrýzajú stonky porastov zdola, tým pádom to uschýna, stráca sa kvalita a aj olejnatosť u repiek. Mali sme tu v minulosti sucho aj podmáčané pôdy, ale takáto kalamita hrabošov tu ešte nebola. Prichádza to vo veľmi nevhodnom čase, keďže rok 2023 sme mali vysoké náklady, navyše realizačné ceny sa prepadli aj o desiatky percent, a tohtoročné ceny a zdá sa, ani úrody, nebudú nijak nadpriemerné. Takže rentabilita pestovania kolíše okolo nulovej hranice, samozrejme, závisí to od konkrétnej úrody. Ale prepad, keď zoberiete z hektára ani nie 2 tony úrody, to sa dá prirovnať k živelnej pohrome. Takže žatvu v našom regióne začíname naozaj neslávne,“ dodal Halmeš.

Niektorých pestovateľov môžu potrápiť aj plesňové ochorenia v porastoch.

„Pšenice môžu byť napadnuté plesňami, čo však budeme vedieť zhodnotiť, až keď budú v sklade. V dôsledku intenzívnych zrážok a ľadovcov máme na viacerých miestach poľahnuté porasty, a práve tam plesne intenzívnejšie pracujú. Majú dobré podmienky, pretože je teplo, voda z pôdy sa vyparuje a to je ideálne na to, aby sa rozmnožovali,“ dodal aj Peter Horváth z RPPK Galanta.

Trhy reagujú na zmeny

Ideálne pre našich pestovateľov sa nateraz nevyvíjajú ani ceny komodít na svetových trhoch. Tie totiž v uplynulých dňoch a týždňoch klesali.

„Ceny najmä repky a pšenice klesli preto, že všetky negatívne správy a očakávania, ktoré pred pár mesiacmi spôsobili nárast cien, sa nenaplnili, respektíve sa zmiernili. Takže aj ceny začali klesať, pretože reagujú na novšie a aj optimistickejšie správy,“ skonštatoval Jozef Rebro, obchodník s agrokomoditami.

Podľa neho sa nenaplnili viaceré negatívne očakávania, ktoré sa týkali tohtoročných úrod.

„Napríklad bolo otázne, ako sa v Severnej Amerike bude vyvíjať úroda pšenice a aké budú hektárové výnosy. Vzhľadom na sucho, ktoré tam bolo, sa počítalo s nižšími úrodami. Aktuálne sa pšenica už zberá a zberá sa rýchlejším tempom, ako v minulosti, čo je dobrou správou, a výnosy sú tiež vyššie, ako sa predpokladalo. Rovnako napríklad v Kanade, kde bolo najskôr sucho a následne prišli výrazné dažde, bolo otázne, či sa stihne zasiať taký objem repky, ako sa plánoval. Napokon sa ukázalo, že čo sa malo zasiať, sa zasialo a predpokladaný objem bol naplnený. Aj na takéto správy trhy reagujú,“ dodal Rebro.

V tomto smere do cien podľa neho zasahujú informácie o lepších úrodách pšenice, jačmeňa, repky či sójových bôbov z rôznych oblastí sveta, vrátane Brazílie, Austrálie aj oblasti Čierneho mora.

Keď bude v Európe pozberaných 15 až 20 percent plôch

To, či ceny budú naďalej klesať, alebo sa krivka otočí smerom nahor tak, ako by si to naši pestovatelia priali, sa ukáže až o pár týždňov.

„Možno v to dúfať a to takým spôsobom, že všetko to, čo sa teraz javí ako pozitívna správa, teda vyššie úrody či osiate plochy oproti očakávaniam, sa napokon až tak pozitívne v praxi neprejaví. Rozhodujúci v prvom kroku bude zber plodín v Európe, ktorá začína ako prvá. Akonáhle sa ukáže, že hektárové výnosy repky a pšenice nebudú také, ako sa pôvodne rátalo, naštartuje to samozrejme pri cenách rastový trend,“ hovorí Rebro a poukazuje na to, že v súčasnosti to vidíme čiastočne pri repke, kde sú výnosy nižšie ako vlani.

„Obdobne nižšie sú aj pri pšenici, u jačmeňa zas možno zatiaľ hovoriť o vyššej úrode v porovnaní s vlaňajškom. Takže keď bude v Európe pozberaných 15 – 20 percent osiatych plôch, čo bude asi o dva týždne, to veľa napovie o tom, ako sa budú ceny vyvíjať. Samozrejme, následne do vývoja zasiahnu ďalšie zbery v iných častiach sveta,“ dodal Rebro.

Autor článku: Ivana Kaliská
Zdroj obrázku: autorka

0 0 hlasov
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
guest
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments