Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
Problémy s hrabošom poľným nie sú na slovenských poliach novinkou – škodca spôsobuje škody každoročne. Zatiaľ najväčšie straty vyčíslili poľnohospodári za vlaňajšok, keď sa podľa monitoringu šplhali k dvadsiatim miliónom eur. Zdá sa, že tento rok môže byť suma prekonaná. Hraboše sa totiž výrazne pustili do obilnín, repky aj kukuríc a v niektorých regiónoch poľnohospodári doslova súperia so škodcom, kto stihne úrodu z polí zobrať skôr.
Semenisko burín a inváznych rastlín a množisko hrabošov. Aj takúto povesť získali biopásy a plochy ponechané úhorom pre problémy, ktoré vlani spôsobili poľnohospodárom po celom Slovensku. Ťažkosti znásobili najmä odložené termíny kosenia a nejasnosti, ktoré počas sezóny vystali vo vzťahu k riešeniu neželaných rastlín na plochách. Ťažkosti a nespokojnosť so situáciou popisovali pestovatelia naprieč Slovenskom. Napriek tomu vo veľkom od ekoschém neustúpili. Potvrdzujú to čísla, ktoré portálu poľnoinfo.sk poskytla Pôdohospodárska platobná agentúra na základe oficiálnej žiadosti o sprístupnenie týchto informácií.
Poľnohospodárstvo a životné prostredie sú jednoznačne dve prepojené nádoby – ani jedna oblasť nemôže dobre fungovať bez správneho fungovania tej druhej. Práve environmentálna stránka vstúpila výraznejšie do popredia aj pri nastaveniach novej spoločnej poľnohospodárskej politiky pre roky 2023 až 2027. Pohľad ochranára a environmentalistu v rozhovore predstavil Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko.
Slovensko má za sebou prvú sezónu spojenú na poliach aj s vytváraním biopásov ako neprodukčných plôch. V minulosti, kým neboli tieto prvky podporované, boli vytvárané len v mizivom množstve. Hoci ich zakladanie zostalo dobrovoľné, v novom období spoločnej poľnohospodárskej politiky sa zakladanie biopásov stalo podmienkou pre získanie vyšších platieb z ekoschém. Aj preto k ich vytvoreniu pristúpilo množstvo poľnohospodárov.
Poľnohospodári začali v tomto roku vo veľkom rozmnožovať invázne a húževnaté rastliny. Prečo? Lebo musia. V rámci čerpania priamych platieb, konkrétne celofarmových ekoschém, vyčleňujú časť pôdy ako neproduktívne plochy. Na týchto pôdach nemôžu vykonávať žiadne agrotechnické operácie od ich založenia až do konca júla.
Biopásy sú v rámci agropolitiky novým prvkom. Ide o roky diskutovanú tému, ktorá si pri prechode do praxe vyžaduje aj prípravu a znalosť aktuálnej legislatívy. Tá sa u nás, ako aj na úrovni Európskej komisie, tvorila s oneskorením a k niektorým prvkom novej spoločnej poľnohospodárskej politiky stále nie je kompletná. Otázniky majú mnohí stále aj ohľadom biopásov, ktoré by mali založiť do konca apríla. V opačnom prípade nebudú môcť čerpať takzvané ekoschémy, ktoré v novom období nahradili niekdajší greening.
Nová spoločná poľnohospodárska politika už v uplynulých rokoch vznikala s dôrazom na zelenšie opatrenia. Výsledok, ktorý vstúpil do platnosti od nového roka, prináša viacero zmien vo vzťahu poľnohospodárov a životného prostredia. Presadiť ich a rozumne nastaviť tak, aby obe strany boli spokojné, nebolo jednoduché. Na diskusiách sa podieľal aj Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
Intenzifikácia poľnohospodárstva je podľa mnohých vedeckých výskumov jednou z hlavných príčin súčasného úbytku biodiverzity. Slovenská krajina je intenzifikovaná prakticky nepretržite od polovice 20. storočia a po našom vstupe do Európskej únie sa problémy v dôsledku nevhodne nastavených pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky prehlbovali. Uviedla to v stanovisku, ktoré zaslala portálu poľnoinfo.sk, národná sekcia Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody (ESSENCE Slovakia). Vedci ďalej informujú, že náš strategický plán poskytuje prvé kroky k ozeleneniu krajiny a k zvráteniu úbytku biodiverzity.
Ján Pokrivčák, riaditeľ Inštitútu pôdohospodárskej politiky MPRV SR hovorí o základnej podpore BISS v najbližších rokoch a jej porovnaní s inými štátmi EÚ. Vo vystúpení nevynechá ani redistributívnu platbu, podporu mladých farmárov, malých farmárov, ekoschémy a viazané podpory po roku 2023. Pozrite si záznam z konferencie portálu poľnoinfo.sk.
Michal Sousedek, riaditeľ Sekcie priamych platieb Pôdohospodárskej platobnej agentúry hovorí o podmienkach čerpania Základnej podpory príjmu v záujme udržateľnosti (BISS) a o detailoch v oblasti uplatňovania celofarmovej ekoschémy. Pozrite si záznam jeho vystúpenia z konferencie Financovanie poľnohospodárskych subjektov po roku 2023.
Nová spoločná poľnohospodárska politika bude zelenšia, ekologickejšia a bližšia prírode. Túto informáciu už niekoľko rokov počas príprav jej nového nastavenia tlmočila nielen samotná Európska komisia, ale aj naše ministerstvo či ochranárska obec. Reči sa stávajú realitou – nové nastavenie agropolitiky na Slovensko prinesie novinky, ku ktorým patria aj biopásy. Tie budú po novom podmienkou získania prostriedkov z ekoschém.
Prvý deň výstavy Agrokomplex priniesol v rámci sprievodného programu diskusiu k strategickému plánu. Hlavnú pozornosť na seba strhli detaily k novému opatreniu ekoschémy. Pri dodržaní podmienok môžu poľnohospodári len cez ekoschémy získať v najbližších piatich rokoch pol miliardy eur. Nové opatrenie nie je jednoduché a v detailoch jasné. Priznáva to aj agroministerstvo a preto siahlo po neštandardných riešeniach.
Najkomentovanejšie za 7 dní