Ako bude vyzerať krajina s biopásmi?
Nová spoločná poľnohospodárska politika bude zelenšia, ekologickejšia a bližšia prírode. Túto informáciu už niekoľko rokov počas príprav jej nového nastavenia tlmočila nielen samotná Európska komisia, ale aj naše ministerstvo či ochranárska obec. Reči sa stávajú realitou – nové nastavenie agropolitiky na Slovensko prinesie novinky, ku ktorým patria aj biopásy. Tie budú po novom podmienkou získania prostriedkov z ekoschém.
„Strategický plán SPP 2023 – 2027, ktorý okrem iného stanovuje pravidlá ekoschém vrátane povinnosti vytvárať biopásy, bol Európskou komisiou schválený. Ekoschémy sú dobrovoľné, jednoročné schémy priamych platieb. Povinnosť vytvárať biopásy, resp. členiť súvislé plochy ornej pôdy je povinnou súčasťou pravidiel pre podniky, ktoré obhospodarujú plochy ornej pôdy presahujúce maximálnu výmeru,“ uviedlo tlačové oddelenie ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Ako majú vyzerať?
Slovensko patrí ku krajinám s najväčšími pôdnymi blokmi v celej Európskej únii, čo vo svojej analýze pred časom konštatoval aj Inštitút environmentálnej politiky. Povinnosť deliť lány na menšie existuje vo viacerých európskych krajinách, napríklad aj v Českej republike, kde parcela s monokultúrou oddelená biopásom môže mať najviac 30 hektárov. Na Slovensku sa o takejto výmere tiež uvažovalo, napokon sa podmienky zjemnili.
„Prijímateľ je v roku podania žiadosti povinný zabezpečiť, že súvislá plocha ornej pôdy obhospodarovaná jedným prijímateľom v jednom diele pôdneho bloku bez ohľadu na počet pestovaných plodín, ktorá presahuje maximálnu výmeru 50 hektárov, resp. 20 hektárov v chránenom území, sa rozčlení biopásom s minimálnou šírkou 12 metrov,“ vysvetlil rezort.
Pre získanie peňazí z ekoschém tiež bude potrebné vysadiť v páse rastliny v súlade s prijatými podmienkami.
„Biopás má byť súvisle tvorený ďatelinovo-trávnou, trávovito-bylinnou alebo bylinnou zmesou. Za zmes sa považuje zmes, ktorá obsahuje najviac 90 percent jednej z plodín. Zároveň je v rokoch 2023 a 2024 možné vytvárať časť biopásov ponechaním pôdy úhorom,“ upresňuje agrorezort.
Celofarmový prístup
V súvislosti s vysádzaním biopásov sa v uplynulom období veľa diskutovalo aj o tom, či budú povinné pre celé poľnohospodárske podniky, alebo sa budú posudzovať jednotlivo tam, kde budú vysadené. Prevládol napokon celofarmový prístup.
„Bude zachovaný, lebo sa spoločným rozhodnutím subjektov z oblasti poľnohospodárstva ako aj ochrany životného prostredia zúčastnených na tvorbe Strategického plánu SPP dospelo k názoru, že ekoschémy na plochu budú mať najvyšší efekt, keď sa budú uplatňovať na úrovni celého podniku,“ vysvetlilo tlačové oddelenie ministerstva.
V praxi to znamená, že pokiaľ agropodnik obrába 2 tisíc hektárov, bude musieť na 50 hektárové, resp. 20 hektárové parcely, predeliť polia na celej svojej rozlohe. Pokiaľ podmienka nebude dodržaná na celej farme a napríklad čo i len jedna parcela presiahne stanovenú rozlohu, podnik o dotáciu z ekoschém príde na celej svojej výmere.
Čas sa kráti
O povinnosti vysádzať biopásy sa diskutovalo niekoľko mesiacov. Definitívne schválenie plánu však prišlo len pred pár dňami, čo niektorí poľnohospodári označujú aj za isté zlyhanie Eurokomisie. Na veci to však nič nemení – pravidlá začínajú platiť od roku 2023.
„Prijímateľ je povinný biopás založiť do 30. apríla príslušného roka,“ uviedol rezort.
Podľa ministerstva je záujem o vysádzanie biopásov medzi poľnohospodármi veľký, keďže však pre posúdenie nároku na dotácie bude rozhodujúci až stav ku koncu apríla, nateraz informáciami, koľko agrosubjektov sa do ekoschémy zapojí, nemá.
Ekoschémy sú úplne novým prvkom spoločnej poľnohospodárskej politiky. V rámci ekologickej zložky priamych platieb nahrádzajú priamu platbu na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie, takzvaný greening.
„Súčasná ekoschéma vyplýva z výrazne „zelenšieho“ a ambicióznejšieho charakteru v oblasti životného prostredia celej spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Jej cieľom teda nemá byť vo veľkom podporovať žiadateľov, spĺňajúcich minimum, čo by malo byť dnes štandardom, ale samostatnou platobnou schémou, a teda vyšším príjmom na 1 hektár plochy motivovať žiadateľov k výraznejším krokom na ochranu klímy, biodiverzity a životného prostredia,“ dodal rezort.
Prípravy v plnom prúde
„Po 1.januári 2023 už nebude môcť nikto povedať, že poľnohospodári dostávajú peniaze za ničnerobenie, a že dostávajú halabala dotácie len za nejakú pšenicu alebo repku. Faktom je, že budeme dostávať menej peňazí za viacej roboty. Väčšina poľnohospodárov o nutnosti zaviesť biopásy vedela, takže sa na to pripravovali a drvivá väčšina ich robiť bude,“ vyjadril sa Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Názory na tvorbu biopásov medzi pestovateľmi sú rôzne. Mnohí si potrebu a nutnosť vyššej ekologizácie poľnohospodárstva uvedomujú, iným sa zavedenie povinnosti až tak nepozdáva. Kritika zaznieva aj z oblastí, kde polia delia remízky či aleje vytvorené v minulosti na vlastnú päsť, pričom stanovenú výmeru prekračujú len o pár hektárov. Ak chcú títo pestovatelia splniť podmienky, budú musieť takéto polia predeliť znova.
„V súčasnosti sú polia na Slovensku najväčšie v Európskej únii, čo so sebou nesie mnohé negatíva. Jedným z nich je to, že chýbajú vzácne, ako aj bežné druhy, napríklad jarabice. Nejde však len o to, že takéto pásy potrebujeme pre prežívanie druhov, ale aj o to, že medze pomáhajú zadržiavať zrážky a rovnako sú nápomocné pri zadržiavaní uhlíka v pôde. Navyše, celá krajina vyzerá príjemnejšie, keď sú polia menšie, ako je to napríklad v susednom Rakúsku,“ vyjadril sa ochranár Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.