Jedenásť chlapov z mechanizácie a štyri zamestnankyne z vinice začiatkom jesene oberajú vo vinohrade hrozno. V Abraháme ide o výnimočný pohľad, keďže už štvrtý rok realizujú zber hrozna kombajnom. V polovici septembra je ale situácia iná. Na Slovensko padli výdatné zrážky a do dvadsaťpäťhektárovej abrahámskej vinice napršalo 152 milimetrov vody. Pôda je tak podmáčaná, že ľahko medzi riadkami viniča zapadne aj osobné auto a nie ešte hroznovými bobuľami zaťažený kombajn.
Skorší termín aj rýchlejšie zbery. Tak sa dá charakterizovať aktuálna sezóna vo viniciach. Oberačky sa rozbehli v jednom z najskorších termínov v histórii a zrejme sa rekordne skoro aj skončia. Hrozno totiž pre horúčavy, ktoré skončili až v pondelok 9. septembra, dozrievalo výrazne skôr, ako po iné roky.
Údaje o energetickej hodnote, kalóriách či podrobnosti o obsahu soli alebo nenasýtených mastných kyselín sa bežne nachádzajú na drvivej väčšine potravín či nápojov. Víno má v tomto smere zatiaľ výnimku – avšak už nie nadlho. Už v decembri budú musieť uvádzať vinári podrobnejšie údaje o výživových hodnotách vína. Nové pravidlá vychádzajú z európskych inštitúcií.
V uplynulých rokoch sa do projektov reštrukturalizácie a konverzie vinohradov zapojilo viacero vinohradníkov a vinárov. Obnova viníc je nutná pre zlepšenie kvality aj kvantity úrody. Tá s pribúdajúcimi rokmi klesá a produkcia v obnovenom vinohrade tak môže byť násobne vyššia, ako v starých viniciach. Hoci vinohradníctvo chceme na Slovensku udržať, v najbližších rokoch sa s projektami reštrukturalizácie viníc zrejme tak často nestretneme – v aktuálnom období sa totiž s ich podporou ráta len veľmi obmedzene.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila 1. januára 2023 pri príležitosti 30. výročia vzniku Slovenskej republiky 28 štátnych vyznamenaní osobnostiam histórie, vedy, spoločenského a kultúrneho života. Medzi vyznamenanými osobnosťami je aj odborník na vinohradníctvo a vinárstvo. Na pozvanie prezidentky sa na ceremónii zúčastnili aj Miloš Zeman, prezident Českej republiky, Andrzej Duda, prezident Poľska a Alexander Van der Bellen, prezident Rakúska.
Vinič je na Slovensku už tradičnou plodinou, hoci patríme k severnej hranici jeho pestovania v Európe. Aj keď plochy rodiacich vinohradov boli v minulosti väčšie, stále sa nájdu pestovatelia, ktorí sa viniču venujú – a to najmä s cieľom dorobiť víno. Nie je to však jediný cieľ. Pestovateľ z Úľan nad Žitavou síce dorába aj víno, no najmä disponuje nevšedným atlasom jeho odrôd.
Zväz vinohradníkov a vinárov Slovenska odhaduje, že sa v najbližšom päťročnom období u nás vyklčuje zhruba dvetisíc hektárov vinohradov. Okrem pandémie sa vinárov výrazne dotkol nárast cien energií. Pestovatelia a spracovatelia hrozna na dnešnej tlačovej konferencii ministerstvu pôdohospodárstva vytkli dlhodobo nedostatočnú podporu sektora, obrovskú administratívnu záťaž aj nastavenie strategického plánu, ktorý určí smerovanie poľnohospodárstva v najbližších rokoch.
Celé mesiace zatvorené reštaurácie, hotely či pohostinstvá a ďalšie týždne ich fungovania len s obmedzeniami – aj to sa podpísalo na problémoch s odbytom slovenského vína. Mnohé prevádzky ho dodnes nenakupujú, pretože majú stále staré zásoby. Vinárom sa tak cesta na trh skomplikovala a jediným kanálom zostali obchodné reťazce.
O peniaze na rozvoj a podporu vinohradov je na Slovensku v uplynulých rokoch vysoký záujem. Aj to je dôvodom, prečo sa niektorí vinohradníci dostávajú do ekonomickej tiesne. Čerpali totiž dotácie od štátu na reštrukturalizáciu vinohradov – a po získaní peňazí zistili, že suma je asi o tretinu nižšia, ako sa javila pri podpise zmluvy pred samotnou výsadbou.
Po mesiacoch nepriaznivých klimatických podmienok očakávajú kľúčoví producenti vína v južnej Európe podstatne horšie úrody. Traja najväčší producenti Taliansko, Francúzsko a Španielsko by podľa posledných odhadov mali v súčasnej sezóne 2021/2022 vyprodukovať mierne nad 117 miliónov hektolitrov vína. To je takmer o pätinu menej než v sezóne 2020/2021.
Najkomentovanejšie za 7 dní