Dlhodobo najsilnejšia politická strana SMER-SD vytiahla eso z rukáva, keď na post prezidenta navrhla podpredsedu Európskej komisie pre Energetickú úniu a kariérneho diplomata Maroša Šefčoviča. Aj keď pozícia prezidenta nie je v parlamentnej demokracii tak významná, ostatných dvanásť mesiacov ukázalo, že existujú situácie, keď mieša a aj rozdáva karty. Okolnosti z pred roka prehĺbili nevraživosť medzi bývalým predsedom vlády Robertom Ficom a hlavou štátu Andrejom Kiskom.
Zákon o špeciálnom odvode pre obchodné reťazce len vstúpil do platnosti a už sa ozývajú ohlasy o tom, že dvíha ceny na pultoch obchodov. Podľa štatistických informácií z januára 2019 narástli ceny potravín o 0,1 percentuálneho bodu oproti situácii spred roka. Vo finančnom vyjadrení ide o sumu 50 miliónov eur.
Keď občianske združenie Iniciatíva poľnohospodárov informovalo o zamýšľanom proteste, ako jeden z hlavných dôvodov uviedlo, že slovenskí poľnohospodári sú utláčaní. Členovia organizácie na spoločnom stretnutí s policajným prezidentom hovorili o násilnej smrti roľníka Vladimíra Rybára. Aktuálne vydanie týždenníka Plus 7 dní informuje, že protestujúci roľníci smrť hospodára zo Šamorína pravdepodobne využili k svojim vlastným cieľom a propagačným účelom.
Zákon, podľa ktorého začali vznikať jednotné roľnícke družstvá, schválili v Československu pred 70 rokmi, konkrétne 23.2.1949. Družstvá vo svete aj u nás fungovali už aj predtým. Nová legislatíva do ich fungovania priniesla nové podmienky pravidlá – vrátane osevných postupov, znárodnenia, kolektivizácie aj zániku súkromného hospodárenia.
Slovenské poľnohospodárstvo má problém. Ak by sme mysleli že len jeden, boli by sme príliš optimistickí. Mohli by sme začať nevydarenou transformáciou poľnohospodárskych družstiev, pokračovať rozdrobeným pozemkovým vlastníctvom a výpočet by mohla uzavrieť pomyselná špička pyramídy - neustály pokles potravinovej sebestačnosti. Menované problémy nevznikli dnes, alebo pred niekoľkými rokmi. Sú dôsledkom vývoja spoločnosti a rezortu za ostatných minimálne sedemdesiat rokov. Rezort od druhej svetovej vojny zažíva zásadné obraty v smerovaní.
Protestujúci, ktorí prišli na poľnohospodárskych strojoch do Bratislavy a ktorí dostali od premiéra Petra Pellegriniho (Smer-SD) pozvanie na rokovanie vlády, nezastupujú záujmy farmárov, ale vlastné ciele. Uviedla to šéfka agrorezortu Gabriela Matečná (SNS) v stredu pred rokovaním vlády s tým, že to vníma ako politickú akciu opozície.
Keď Jano Huba začínal s organizovaním súťaže NAJ AGRO dievča a chlapec, problém s nedostatkom pracovnej sily nebol v poľnohospodárskych subjektoch tak vypuklý, ako dnes. Chýbajú traktoristi, ošetrovatelia dobytka, zootechnici, alebo agronómovia. Dostať žiakov základných škôl na strednú odbornú školu poľnohospodárskeho zamerania sa zdá ako nadľudský výkon. Vybavenie škôl je zväčša mizerné a imidž poľnohospodárstva dostáva každý rokom viac zabrať.
Už v prvom roku po Novembri Alexander Ťapaj vedel, že sa chce živiť hospodárením na vlastnej pôde. Dohodol sa s družstvom v Žemberovciach na vyčlenení 24-hektárov rodinnej pôdy. Najskôr na skúšku, aby vedel, či ho gazdovanie uživí. Dnes hospodári spolu so synom Michalom na 160-hektároch poľnohospodárskej pôdy a zdalo by sa, že vzťahy medzi súkromným roľníkom a družstvom nebudú ideálne. V okrese Levice to ale funguje inak.
Najkomentovanejšie za 7 dní