Zadajte hľadaný výraz

Článok dňa Potravinárstvo Z domova

Kritická infraštruktúra? Ďalšie náklady výrobcom a výhody najmä pre štát

Kritická infraštruktúra? Ďalšie náklady výrobcom a výhody najmä pre štát

Poslanci SaS a Sme Rodina zaradili agropotravinárstvo medzi kritickú infraštruktúru. Agropotravinári pocítili zadosťučinenie. A potom prišlo sklamanie. Vládna koalícia nezaradila kritickú infraštruktúru do plánu prednostného očkovania a očakávať netreba ani prednostné testovanie. Bič zostal, cukor si štát nechal.

Pocit zadosťučinenia agropotravinárov z poslaneckého návrhu zaradiť agropotravinárstvo medzi kritické odvetvie je oprávnený. Zabezpečenie dodávok potravín pre obyvateľov je aj v mnohých krajinách západnej Európy zaradené medzi kritickú infraštruktúru.

„Nebolo čas sa zamýšľať nad riešeniami prijatými v iných krajinách. Skôr mi bolo ľúto, že sme nevyužili otvorený ústavný zákon o bezpečnosti štátu, kde sme mohli uložiť pracovnú povinnosť v čase núdzového stavu aj pre zamestnancov v sektore potravinárstva a poľnohospodárstva. Je to však daň za prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom konaní,” uviedla pre poľnoinfo.sk predkladateľka novely Jarmila Halgašová (SaS).

Ako ďalej dodala: návrh sa zrodil veľmi rýchlo a musím povedať, že takmer v rovnakom čase s kolegyňou Annou Zemanovou, ktorá rokovala s výrobcami komponentov nevyhnutných pre zabezpečovanie živočíšnej reprodukcie. Ja som hľadala riešenia pre pekárov. Potom to už malo rýchly spád.

Jedným z argumentov pre zaradenie agropotravinárstva medzi kritickú infraštruktúru štátu bolo aj prednostné očkovanie. Po zverejnení očkovacieho plánu však nielen agropotravinári, ale aj energetici, či dispečeri, ako upozornili Hospodárske noviny, hľadali v pláne kritickú infraštruktúru márne.

Jeden z hlavných argumentov pre zvýšené požiadavky štátu na agropotravinárske podniky tak úplne absentuje. Ďalším dôvodom, ktorý spomína aj predkladateľka J. Halgašová, bola bezproblémovosť umiestnenia detí do predškolských a školských zariadení. Či je ho možné garantovať celoplošne, však nikde nie je potvrdené.

Pokuty a ďalšie zaťaženie agropotravinárov

Čo však verejná diskusia úplne zamlčala sú ďalšie byrokratické povinnosti, náklady a úradnícke kontroly agropotravinárov zo strany štátu. Zákon 45/2011 o kritickej infraštruktúre totiž ukladá podnikom zaradeným v kritickej infraštruktúre aj vážne a nie lacné povinnosti.

Agropotravinári budú podľa šéfa agrorezortu Jána Mičovského povinní investovať do modernizácie ochrany svojich prevádzok (nové kamerové systémy, protipožiarne systémy, trezory, atď.).

Čaká ich aj vytvorenie bezpečnostného plánu do pol roka, ktorý musí schváliť príslušný ústredný orgán štátnej správy. Ten budú musieť priebežne prehodnocovať. Vypracovať budú musieť aj analýzu rizík sektora. Plán aj technologické zabezpečenie prevádzok budú môcť chodiť priebežne kontrolovať úradníci, ktorým budú podniky povinné najmä poskytovať detailnejšie údaje, doklady a vysvetlenia.

Byrokracia pribudne aj pri akejkoľvek zmene v predmete činnosti, ktorá môže mať vplyv na určenie prvku a jeho zaradenie do sektora, predaji prvku alebo inú zmenu majetkovoprávneho vzťahu k prvku, či vstupe do likvidácie, vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie. A samozrejme, bude treba vypracovať aj nový havarijný plán podľa osobitného bezpečnostného predpisu. A čo ak niektorú z týchto vecí agropotravinár nesplní alebo vyzradí utajované informácie? Hrozí mu pokuta až do výšky 200 000 eur.

Kto agropotravinárom zaplatí ďalšie náklady?

Náklady týkajúce sa prechodu do kritickej infraštruktúry tak nebudú malé a zásahy štátu do podnikania agropotravinári pocítia taktiež. O tom, kto v aktuálne náročnej pandemickej situácii náklady za nové povinnosti ponesie, nikto s nikým nediskutoval.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) návrh len stručne privítala. Ako uviedla v tlačovej správe, zaradenie agropotravinárov medzi kritickú infraštruktúru plne podporuje, pretože v prípade pôdohospodárstva ide o profesie, bez ktorých nie je možné zabezpečiť chod štátu, obzvlášť v kritických situáciách.

„Plynulá výroba potravín z domácich zdrojov a jej cielená ochrana pred možnými výkyvmi v dodávkach potravín obyvateľstvu musí byť kľúčová. Je preto prirodzené, aby aj výrobcovia potravín, poľnohospodári a ich podniky patrili medzi sektory kritickej infraštruktúry,” reagoval na návrh poslancov predseda SPPK Emil Macho.

Štát chce. Čo za to dostanú agropotravinári?

Predkladatelia novely však do doložky vplyvov i dôvodovej správy ďalšie náklady nespomenuli a len sucho konštatujú, že „návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.” Ukazuje sa tak, že absencia verejnej diskusie, môže byť a často aj je na škodu. Zákon nadobudol účinnosť už vyhlásením v zbierke zákonov od 19. januára.

A ako to už na Slovensku býva, náklady sa agropotravinárom zvýšia neplánovane a v priebehu finančného roka. Otázkou preto zostáva, či a na základe čoho sa rozhodnúť, či stačí byť „len” subjektom hospodárskej mobilizácie (aktuálne ich má byť v agropotravinárstve 67) alebo byť až „kriticky dôležitý”, so všetkými „proti” a nejasnými „pre”. Zrejmé za a proti totiž v diskusii o zaradení agropotravinárov do kritickej infraštruktúry nezaznelo, respektíve, nikto ich na stôl ani len nevytiahol.

Podporte tvorbu kvalitného obsahu na Poľnoinfo.sk v roku 2021

Podporte tvorbu kvalitného obsahu na Poľnoinfo.sk v roku 2021. Aj platba od našich čitateľov nám pomôže v rozšírení poskytovania pôvodných informácií a otváraní aktuálnych tém. Navyše, získate aktuálny newsletter na rok 2021 s výberom najzaujímavejších článkov, ktorý je určený exkluzívne iba pre podporovateľov portálu poľnoinfo.sk.

Podporte Poľnoinfo.sk hneď teraz jednoduchou jednorazovou platbou kartou

Daňový doklad vám zašleme poštou okamžite po administrácii platby. Exkluzívny newsletter vám budeme zasielať na mail, ktorý ste uviedli v platobných údajoch.

Powered by Stripe Stripe PCI Stripe PSD2 EÚ Stripe AICPA SOC Stripe E-Money EÚ

Platba kartou je zabezpečená službou Stripe, ktorá používa to najmodernejšie zabezpečenie a spĺňa všetky náležitosti finančnej inštitúcie fungujúcej v Európskej únii: vlastní EÚ licenciu E-Money License, má certifikát PCI DSS Level 1 a spĺňa požiadavky PSD2 and Strong Customer Authentication (SCA), SSAE18/SOC 1 typ 1 a typ 2, a SSAE18/SOC 2 typ 1 a typ 2.

Autor článku: Svätopluk M. Žári
Zdroj obrázku: TASR

Odber nových článkov na e-mail

Máte záujem stať sa pravidelným odoberateľom článkov z portálu poľnoinfo.sk? 1557 čitateľov od nás dostáva čerstvé informácie priamo na email každé ráno. Nečakajte a pridajte sa k nim aj vy.

0 0 hlas
Hodnotenie článku
Odoberať komentáre k tomuto článku
Upozorniť ma
0 Komentárov
Inline Feedbacks
View all comments