Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh. V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.
Znižovanie investičného dlhu v prvovýrobe mlieka bude pomalšie, ako sa vzhľadom na objem finančných prostriedkov vyčlenených pre podopatrenie „Podpora na investície do poľnohospodárskych podnikov“ očakávalo. Producenti surového kravského mlieka majú vo výrazne vyššej miere záujem obnoviť poľnohospodársku techniku, ako napríklad realizovať stavebné investície určené pre potreby živočíšnej výroby. Vyplynulo to z prieskumu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý 18. októbra 2023 prezentoval jeho predseda Alexander Pastorek.
Poľnohospodári vlani chovali o 1 300 kusov dojníc menej, ako v roku 2021. Opäť sa tak nepodarilo zastaviť pokles počtu mliečnych kráv, no tempo znižovania stavov zvierat sa výrazne spomalil. Do prvovýroby mlieka vlani smerovali historicky najvyššie podpory. Každý liter vyrobeného mlieka bol dotovaný v priemere desiatimi centmi. Podrobnosti priblížila Margita Štefániková, riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka.
Podpora na kilogram surového kravského mlieka bude v tomto roku 10 centov, čo je najviac za ostatné roky. Aktuálny postoj rezortného ministerstva k produkcii mlieka sa prejavil aj v tom, že sa dnešného Dňa prvovýrobcov mlieka zúčastnil vôbec po prvý raz v jeho 17 ročnej histórii minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan.
Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz vítajú schválenie mimoriadnych finančných prostriedkov vo výške 50 miliónov eur na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny. Vyčlenené prostriedky pomôžu zlepšiť katastrofálnu situáciu, do ktorej sa prvovýroba mlieka dostala. Finančné prostriedky prinesú aj stabilizáciu počtu dojníc, ktoré na Slovensku dlhodobo klesajú.
Naposledy boli poľnohospodári za sucho odškodnení v roku 2019. Štát vtedy mimoriadnymi rozpočtovými zdrojmi vo výške 16 miliónov eur sanoval nízke úrody v roku 2017. Včera vláda rozhodla o mimoriadnom odškodnení chovateľov hospodárskych zvierat postihnutých suchom v aktuálnom roku sumou 50 miliónov eur. Minister na dnešnej tlačovej konferencii v Nitre poľnohospodárom sľúbil, že prostriedky získajú v tomto roku, systém podávania žiadostí bude jednoduchý a uspokojení budú chovatelia viacerých druhov hospodárskych zvierat.
Ak sa Agrocoopu Imeľ podarí uspieť v tohtoročnej súťaži o 110 miliónov eur európskych prostriedkov, stanú sa unikátom. Ich výroba mlieka bude pravdepodobne najmodernejšia na Slovensku. Vďaka predvstupovému programu SAPARD postavili v roku 2004 dve nové maštale a novú dojáreň. Vlani investovali z vlastných prostriedkov do výstavby nového kravína. K úplnej modernizácii chovu a náhrade posledného 60 ročného ustajňovacieho priestoru im chýba postaviť posledný objekt. Veria, že sa im to podarí vďaka podanému projektu na Pôdohospodársku platobnú agentúru.
Za posledných 30 rokov poklesol chov dojníc na Slovensku o 80 percent. Hlavným dôvodom je, že prvovýrobcovia mlieka sú dlhodobo v mínuse. Bez okamžitej pomoci štátu zaniknú ďalšie chovy aj v Banskobystrickom kraji, kde už postupne rušia chovy a mliekarne zas znižujú produkciu mliečnych výrobkov. Zrušenie dojníc znamená, že ich chov sa so 100% istotou viac neobnoví a postupne zanikne celé odvetvie.
Sektor prvovýroby mlieka volá po mimoriadnej pomoci už od minulého roka. Už vlani na jeseň sa hovorilo o stratách vo výške 45 miliónov eur. Prvovýrobcovia sa následne obrátili na rezort pôdohospodárstva so žiadosťou o mimoriadnu pomoc – vyčíslili ju na 35 miliónov eur. Odpoveď rezortu bola spočiatku vágna – hovorilo sa o hľadaní možností a citlivom vnímaní problémov prvovýrobcov. Následne vo februári prišlo vyjadrenie, že k poskytnutiu mimoriadnej podpory predsa len dôjde.
Straty v sektore prvovýroby mlieka nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Chovatelia sa s nimi stretávajú neustále a roky ich vykrývajú najmä rastlinnou výrobou. Koncom roka sa Zväz prvovýrobcov mlieka obrátil na rezort pôdohospodárstva s požiadavkou na štátnu pomoc vo výške 35 miliónov eur. Hoci ministerstvo pomoc v ani nie tretinovej sume prisľúbilo, chovatelia zatiaľ nedostali ani euro.
Prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka trvajú na požiadavke mimoriadnej pomoci od Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vo výške 35 miliónov eur. Od februára majú zo strany agrorezortu prisľúbených 10 miliónov eur. Dodatočné finančné prostriedky ešte viac chýbajú pri enormnom náraste nákladov, čo zrýchlilo tempo poklesu počtu dojníc na Slovensku. Za rok 2021 sme stratili päťtisíc dojníc, ktoré by dokázali zabezpečiť mliečnu produkciu pre 210-tisíc obyvateľov Slovenska.
Najkomentovanejšie za 7 dní