Extrémne sucho ostalo v Prešovskom a Košickom kraji a ojedinele aj na Podunajskej nížine a Ponitrí. V hlbšej vrstve pôdy je extrémne sucho stále na približne dvoch tretinách územia. Na svojom webe o tom informoval Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s tým, že situácia sa zlepšila hlavne na západnom a strednom Slovensku.
Cena mlieka je hlboko pod výrobnými nákladmi a stále klesá. Problémy v sektore by možno neboli tak vyhrotené, ak by ich poľnohospodári dokázali vykryť pomocou výsledkov rastlinnej výroby. Tá je však už tri roky v cenových problémoch, k čomu sa aktuálne pridružilo aj sucho, ktoré ovplyvnilo celkovú produkciu. Približne takto hodnotia aktuálnu situáciu juhočeskí poľnohospodári a predáci agrárnej samosprávy, s ktorými sme hovorili počas výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach.
Kríza, ktorú zažívajú v ostatných mesiacoch slovenskí poľnohospodári, je podobná aj v Českej republike. Sucho, obavy o dostatok krmovín, ceny mlieka či prebujnelá byrokracia Európskej únie dominovali otvoreniu 52. ročníka výstavy Zem Živiteľka v Českých Budějoviciach. Spoločným menovateľom príhovorov tamojších politikov bolo najmä riešenie aktuálnej situácie národnými opatreniami, zo zdrojov štátneho rozpočtu a takpovediac vlastnými silami. Dokonca aj zástupcovia českej agrárnej samosprávy hovorili o možnostiach, ktoré majú v rukách domáci úradníci. Richard Takáč, slovenský minister pôdohospodárstva, ktorý na podujatí taktiež vystúpil, videl riešenia najmä v Európskej únii a v jej výraznej kritike.
Keď v USA v roku 1923 Henry A. Wallace, ktorý sa neskôr stal viceprezidentom, vytvoril svoj prvý komerčne predávaný hybrid kukurice, farmári boli spočiatku skeptickí. Vlastnosti takejto plodiny neboli také nadpriemerné, aby prekonali hendikep - nutnosť kupovať si každý rok nové osivo a nemôcť si ho odkladať z vlastnej úrody. Názor zmenili až keď si pri veľkých suchách v 30. rokoch minulého storočia viedla hybridná kukurica lepšie. Na konci tridsiatych rokov už bolo v USA (podľa USDA) hybridným osivom kukurice osiatych 22,5 percenta plôch a o desať rokov neskôr to bolo dokonca 78 percent výmery kukurice.
Na pohľad to často nevidno, ale drony ukazujú žalostný výjav. Začiatkom augusta, keď sa teploty pohybovali okolo štyridsiatky, prichádzalo Maďarsko denne v priemere o 200-tisíc ton kukurice, toľko jej podľa Tamása Petőháziho, predsedu Národného zväzu pestovateľov obilia (GOSZ), slnko denne doslova spálilo. Popri slnečnici je kukurica plodinou najväčšmi postihnutou tohtoročným suchom a teplom.
Sucho je výrazné. Keď agrorezort v pondelok avizoval tlačovú konferenciu s názvom Balík opatrení na zmiernenie dopadov sucha v agrosektore, mnohí od nej očakávali hojno. Avizovaní hostia obrazne sedia na peniazoch. Či šéf ministerskej sekcie priamych platieb a projektových podpôr alebo šéf platobnej agentúry vedia, ako presmerovať finančné toky k tým, ktorí ich vyžadujú.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR pripravilo na zmiernenie dosahov sucha v agrosektore balík ôsmich opatrení. Uviedol to v utorok na tlačovej konferencii minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč (Smer-SD) za účasti generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) Mareka Čepka a podpredsedu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Emila Macha. Najvýznamnejším opatrením podľa Takáča je možnosť čerpania preddavkov na podpory v hodnote 200 miliónov eur už od 15. septembra namiesto od 1. novembra. Farmári však musia na PPA nahlásiť tzv. vyššiu moc.
Aktuálne je extrémne sucho na približne 59 percentách územia, a to predovšetkým na juhozápadnom a západnom Slovensku a v južnej časti stredného a východného Slovenska. Na platforme Intersucho o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Údaje hovoria o situácii k 9. augustu za uplynulý týždeň, teda od nedele 2. augusta.
Po desaťročiach, keď Slovensko patrilo medzi významných exportérov kukurice, sa situácia výrazne mení. Je veľmi pravdepodobné, že v tomto roku domáca produkcia nebude stačiť na pokrytie potrieb poľnohospodárstva, potravinárstva, priemyslu či energetiky. Po krátkom čase sa tak zopakuje situácia z roku 2022, keď nebolo isté ani to, či slovenská produkcia kukurice dokáže zabezpečiť vôbec dostatok objemových krmív pre hospodárske zvieratá. V bežných rokoch pritom zo Slovenska smerovalo na zahraničné trhy približne 500-tisíc ton kukurice, ktorej hodnota v dnešných cenách dosahuje minimálne 100 miliónov eur. V ostatných rokoch však pestovateľské výmery klesli a tohtoročnú produkciu navyše negatívne ovplyvní aj očakávaný pokles priemerných úrod z dôvodu extrémneho sucha a horúčav.
Tak ako každú krízu, aj horúčavy z uplynulých dní treba okrem škôd a problémov vnímať ako príležitosť. Je také teplo a sucho, že aj najzarytejší klimaskeptici vysielajú prosebné signály, aby sme sa čo najrýchlejšie začali rozprávať o tom, ako ďalej s výrobou potravín. Na chvíľu sa tak výnimočne otvorilo okno na celospoločenskú diskusiu o tom, čo treba v slovenskom poľnohospodárstve robiť inak.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) začala komplexne riešiť škody spôsobené tohtoročným suchom. V regiónoch zisťuje rozsah strát na poškodených plodinách vrátane krmovín, ktorých bude pre hospodárske zvieratá výrazne menej. Zároveň ministerstvo pôdohospodárstva požiadala o finančnú podporu pre dojnice, ktorých chovatelia okrem sucha zápasia aj s nízkymi odbytovými cenami mlieka. Chovatelia odhadujú, že celkové straty len v prvovýrobe mlieka za rok 2026 budú kvôli suchu a nižším tržbám za mlieko v objeme viac ako 95 miliónov eur. Uviedla to hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.

Najkomentovanejšie za 7 dní