Vždy spozorniem, keď sa niekto vyjadruje k niečomu, čomu celkom nerozumie. V prípade príspevku Michala Saba, poslanca Národnej rady SR za Progresívne Slovensko musím byť ale veľmi zmierlivý. Jeho príspevok s obrázkom koreňovej zeleniny a s titulkom „Sú krivé a čapaté. Ale nie nepoužiteľné“ sa na Facebooku nesie na vlne populizmu, ale nie je celkom neobjektívny. Považujem ale za potrebné upozorniť na niektoré tvrdenia, ktoré v ňom odznievajú.

Včera som zažil svoj najkrajší deň, odkedy som sa rozhodol, že budem poľnohospodár. Keď som v traktore s mojím kolegom, áno traktoristom, ktorý je tiež poľnohospodár (je na to pyšný a baví ho to), vchádzal na Trnavské myto – jeden z dopravných uzlov v Bratislave, bol to neskutočný zážitok. Pred sebou blikajúce množstvo traktorov, za mnou kolóna ďalších... Priznám sa, mal som zimomriavky.

Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska malo v tomto týždni valné zhromaždenie. Členovia pravdepodobne najstaršieho slovenského agrozväzu sa okrem iného radili, či budú štrajkovať a keď áno, ako protest pojmú. Opakujúcou sa výčitkou bolo, že napriek tomu, že ministra Richarda Takáča informovali o problémoch, ktorých riešenie prioritne očakávajú, list, ktorý mu pred týždňami adresovali, zostal z jeho strany bez odpovede. Aj to bol dôvod, že do štrajku pôjdu!

Ako aktívny poľnohospodár si pomerne pravidelne prezerám stránky poľnohospodárskych portálov a hľadám aktuálne informácie a novinky súvisiace s mojou profesiou. Prednedávnom som si všimol článok s dosť zvučným názvom „Felvidék za 3 strieborné” uverejnený na stránke polnoinfo.sk, ktorá sa zaoberá poľnohospodárstvom.

V kontexte so situáciou na Ukrajine a šálom Viktora Orbána s mapou na ktorej je Slovensko zakreslené ako Felvidék, čiže Horná zem Veľkého Maďarska, ktorého hranice siahajú až k Spišu, prídu na rozum ďalšie spojitosti.

Prvovýrobcovia mlieka sa ocitli v ťažkej situácii. Aktuálny enormný nárast nákladov nedokážu vykryť oneskorené a len mierne sa zvyšujúce nákupné ceny surového kravského mlieka. Mlieko je pritom pre mnohých poľnohospodárov jedinou predajnou komoditou. Napriek tomu sa rozhodujú, či pokračovať v jej výrobe.

Situácia je vážna, pomyslel si istý vysoký štátny úradník v štáte, kde by sa najviac darilo banánom. Tichučký biznis tohto malého človiečika, ktorý pravdepodobne sám seba presvedčil, že si to nikto nevšimne, bol odrazu odhalený. Znervóznel. „Ako z toho von?“ premýšľal.