Predstavené riešenia v podobe angažovania externých spolupracovníkov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre vzbudzujú množstvo otázok. Tie základné by mohli znieť, prečo PPA nehľadá ľudí do interného prostredia, prípadne, prečo nepostupuje skôr cestou digitalizácie a zjednodušovania procesov s menším počtom zamestnancov.
Vždy spozorniem, keď sa niekto vyjadruje k niečomu, čomu celkom nerozumie. V prípade príspevku Michala Saba, poslanca Národnej rady SR za Progresívne Slovensko musím byť ale veľmi zmierlivý. Jeho príspevok s obrázkom koreňovej zeleniny a s titulkom „Sú krivé a čapaté. Ale nie nepoužiteľné“ sa na Facebooku nesie na vlne populizmu, ale nie je celkom neobjektívny. Považujem ale za potrebné upozorniť na niektoré tvrdenia, ktoré v ňom odznievajú.
Včera som zažil svoj najkrajší deň, odkedy som sa rozhodol, že budem poľnohospodár. Keď som v traktore s mojím kolegom, áno traktoristom, ktorý je tiež poľnohospodár (je na to pyšný a baví ho to), vchádzal na Trnavské myto – jeden z dopravných uzlov v Bratislave, bol to neskutočný zážitok. Pred sebou blikajúce množstvo traktorov, za mnou kolóna ďalších... Priznám sa, mal som zimomriavky.
Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska malo v tomto týždni valné zhromaždenie. Členovia pravdepodobne najstaršieho slovenského agrozväzu sa okrem iného radili, či budú štrajkovať a keď áno, ako protest pojmú. Opakujúcou sa výčitkou bolo, že napriek tomu, že ministra Richarda Takáča informovali o problémoch, ktorých riešenie prioritne očakávajú, list, ktorý mu pred týždňami adresovali, zostal z jeho strany bez odpovede. Aj to bol dôvod, že do štrajku pôjdu!
Článok je určený pre všetkých spotrebiteľov, ale najmä pre poľnohospodárov, potravinárov a odborníkov zaoberajúcich sa zdravou výživou. Cieľom príspevku je, aby ľudia a najmä vy, čitatelia odborníci, ste sa zaujímali o spôsob obrábania pôdy. Takisto chceme poukázať na úspešné príklady hospodárenia na pôde na Slovensku.
Ako aktívny poľnohospodár si pomerne pravidelne prezerám stránky poľnohospodárskych portálov a hľadám aktuálne informácie a novinky súvisiace s mojou profesiou. Prednedávnom som si všimol článok s dosť zvučným názvom „Felvidék za 3 strieborné” uverejnený na stránke polnoinfo.sk, ktorá sa zaoberá poľnohospodárstvom.
Doktrína je podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka súhrn zásad a pravidiel. Roky sa zdalo, že naše poľnohospodárstvo nemá jasnú doktrínu. Napriek tomu, že do neho smerovali verejné – v istom období najmä európske zdroje, štát nemal záujem vytvoriť s poľnohospodármi dohodu. Zmluvu o tom, čo od hospodárov na pôde požaduje a ako to bude kryť svojimi zdrojmi či legislatívou. Viacerí poľnohospodári sa tomuto faktu prispôsobili. Orientujú sa na základné podmienky, ktoré sú od nich žiadané v rámci splnenia pravidiel európskej spoločnej poľnohospodárskej politiky.
Prvovýrobcovia mlieka sa ocitli v ťažkej situácii. Aktuálny enormný nárast nákladov nedokážu vykryť oneskorené a len mierne sa zvyšujúce nákupné ceny surového kravského mlieka. Mlieko je pritom pre mnohých poľnohospodárov jedinou predajnou komoditou. Napriek tomu sa rozhodujú, či pokračovať v jej výrobe.
Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zrušiť Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva pri príležitosti jeho 100-ročného jubilea je ukážkou našej vlastnej slovenskej nekultúrnosti a tuposti. Je výsledkom praxe, že politické elity nepotrebujú žiadnych kibicov, ktorí iba ťažko chápu záujmy politikov a privatizérov.
Najkomentovanejšie za 7 dní