Aký je zvuk Výskumného ústavu živočíšnej výroby, ktorý spadá pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, v čase výskytu a následného šírenia slintačky a krívačky na Slovensku? Odpoveď je jednoduchá – žiadny. Inštitúcia akoby rezignovala na akúkoľvek komunikáciu s praxou a žila uzavretá vo svojich problémoch a aktivitách, ktoré občas pripomínajú skôr sebaprezentáciu jej predstaviteľov než reálne činnosti, ktoré od nich očakávajú poľnohospodári.