Na odborných školeniach v posledných mesiacoch zaznievala otázka, ktorá trápi mnohých poľnohospodárov. Začiatkom februára Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) rozoslala žiadateľom email s oznámením (ktoré aj zverejnila na svojom webe), že tento rok bude pre „administráciu žiadostí kľúčové, aby sa Elektronická evidencia prenajatých a vlastných pozemkov prelínala so zákresom v GSAA“. To vyvolalo množstvo otázok, na ktoré sa ťažko hľadajú odpovede, keďže vyjadrenia, ktoré by mali ozrejmiť situáciu, sú skôr protichodné. Najmä keď sama PPA v oznámení uviedla, že prekrytie evidencie pozemkov a užívaných plôch bude kľúčové, pričom sama uznala, že plochy náhradných a podnájomných pozemkov (P10, P15, P12A, P12B, P12C) nevie vyhodnotiť. Niektoré odpovede sú už zrejmé a nebudú sa poľnohospodárom páčiť.
V závere pracovného týždňa oslávili poľnohospodári združení v Agrárnej komore Slovenska pätnáste výročie založenia svojej organizácie. Pri tejto príležitosti vydala AKS päťdesiatstranový prehľad histórie svojej činnosti. Sumár, kde sú rozpísané ich vzdelávacie, informačné, propagačné či dokonca charitatívne aktivity jasne odpovedá na zásadnú otázku, či mal vznik takejto organizácie pred pätnástimi rokmi zmysel. Na jazyk sa pritom derú aj ďalšie otázky, ktoré sa v čase oslavy jubilea, keď sa obhliadame do histórie, ponúkajú.





Ministerstvo dnes ústami najvyššie postavených zástupcov agrorezortu informovalo o vyhlásení dvoch výziev – spracovateľskej, ktorá svojou výškou už v minulosti vzbudila u potravinárov skôr úškrn, a výzvy pre mladých poľnohospodárov, ktorí vo vtedy zverejnenom návrhu pripomienkovali bodovacie kritériá. Do akej miery sa tieto pripomienky pretavili do samotných výziev, zatiaľ bežní žiadatelia netušia.





Ak je zmena klímy dôvodom, prečo cukrovar v Trenčianskej Teplej končí so spracovaním cukrovej repy, nejde o nový problém. Podnik o ňom musel vedieť už v čase, keď sa zapájal do eurofondových výziev a čerpal stovky tisíc eur na investície. Dnešné rozhodnutie tak otvára otázku, prečo verejné peniaze smerovali do výroby, ktorú vedenie cukrovaru dnes označuje za neudržateľnú.





Koniec roka je obdobím, keď svojim obchodným partnerom zavoláme či sa s nimi stretneme a poďakujeme im za spoluprácu. Je to zaužívaný rituál, ktorý často sprevádza odovzdanie fľašky vína či inej drobnosti. Sú však obchodní partneri, ktorí môžu reagovať inak. Napríklad vás tesne pred Vianocami zneistia a tak trochu aj ukážu, ako vašu spoluprácu vnímajú. To sa stalo deň pred Štedrým dňom stovkám slovenských poľnohospodárov, ktorí uzatvárajú najťažší rok za posledné desaťročia.
V utorok 21. októbra 2025 schválila Národná rada Slovenskej republiky novelu Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ako aj Zákon o registri užívacích vzťahov. Pokiaľ budú zákony podpísané prezidentom, od 1. januára 2026 (resp. 2028 pri registri užívacích vzťahov) nás čakajú výrazné zmeny v pravidlách užívania a evidovania poľnohospodárskych pozemkov. Ide o najväčšiu zmenu v tejto oblasti od zrušenia rozhodnutí o vyčlenení náhradných pozemkov z 90. rokov minulého storočia.
Aký je zvuk Výskumného ústavu živočíšnej výroby, ktorý spadá pod Národné poľnohospodárske a potravinárske centrum, v čase výskytu a následného šírenia slintačky a krívačky na Slovensku? Odpoveď je jednoduchá – žiadny. Inštitúcia akoby rezignovala na akúkoľvek komunikáciu s praxou a žila uzavretá vo svojich problémoch a aktivitách, ktoré občas pripomínajú skôr sebaprezentáciu jej predstaviteľov než reálne činnosti, ktoré od nich očakávajú poľnohospodári.
Novinári dostali v utorok podvečer pozvánku na podujatie – pečenie chleba za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica a agroministra Richarda Takáča. Stretnutie sa uskutoční v stredu ráno o 6:30 v pekárni, ktorá síce neexistuje, ale na adrese, kde pôsobí iná pekáreň, ktorej vlastník dostal pred pár dňami od Protimonopolného úradu pokutu.


Na Slovensku dochádza ku gradácii hrabošov poľných každých 3 – 5 rokov. Kulminácia početnosti bola napríklad v roku 2014, 2019 a zažívame ju aj teraz v roku 2024, teda presne každých päť rokov. V roku 2019 boli škody spôsobené hrabošmi miliónové, pričom niektoré podniky predovšetkým v Trnavskom kraji mali škody na viac ako polovici úrody pšenice a jačmeňa, hoci sa vtedy biopásy nezakladali.
To, čo mnohí očakávali a čoho sa obávali, je isté. Do konca júna peniaze nebudú – aspoň nie všade tam, kde sa na ne už piaty mesiac čaká. Zatiaľ čo štát deklaruje, že narobí poriadok v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, drží si bordel v dátumoch aj sľuboch. Scenár, v ktorom mnohí očakávali prostriedky do 31.12.2023, neskôr do konca februára aktuálneho roka a najnovšie do opakovane deklarovaného či sľubovaného 30. júna, dnes doplnil 30. september. Pripomína to tragédiu v štyroch dejstvách.
Predstavené riešenia v podobe angažovania externých spolupracovníkov na Pôdohospodárskej platobnej agentúre vzbudzujú množstvo otázok. Tie základné by mohli znieť, prečo PPA nehľadá ľudí do interného prostredia, prípadne, prečo nepostupuje skôr cestou digitalizácie a zjednodušovania procesov s menším počtom zamestnancov.
Vždy spozorniem, keď sa niekto vyjadruje k niečomu, čomu celkom nerozumie. V prípade príspevku Michala Saba, poslanca Národnej rady SR za Progresívne Slovensko musím byť ale veľmi zmierlivý. Jeho príspevok s obrázkom koreňovej zeleniny a s titulkom „Sú krivé a čapaté. Ale nie nepoužiteľné“ sa na Facebooku nesie na vlne populizmu, ale nie je celkom neobjektívny. Považujem ale za potrebné upozorniť na niektoré tvrdenia, ktoré v ňom odznievajú.
Najkomentovanejšie za 7 dní