Včera som zažil svoj najkrajší deň, odkedy som sa rozhodol, že budem poľnohospodár. Keď som v traktore s mojím kolegom, áno traktoristom, ktorý je tiež poľnohospodár (je na to pyšný a baví ho to), vchádzal na Trnavské myto – jeden z dopravných uzlov v Bratislave, bol to neskutočný zážitok. Pred sebou blikajúce množstvo traktorov, za mnou kolóna ďalších... Priznám sa, mal som zimomriavky.

Združenie vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska malo v tomto týždni valné zhromaždenie. Členovia pravdepodobne najstaršieho slovenského agrozväzu sa okrem iného radili, či budú štrajkovať a keď áno, ako protest pojmú. Opakujúcou sa výčitkou bolo, že napriek tomu, že ministra Richarda Takáča informovali o problémoch, ktorých riešenie prioritne očakávajú, list, ktorý mu pred týždňami adresovali, zostal z jeho strany bez odpovede. Aj to bol dôvod, že do štrajku pôjdu!

Ako aktívny poľnohospodár si pomerne pravidelne prezerám stránky poľnohospodárskych portálov a hľadám aktuálne informácie a novinky súvisiace s mojou profesiou. Prednedávnom som si všimol článok s dosť zvučným názvom „Felvidék za 3 strieborné” uverejnený na stránke polnoinfo.sk, ktorá sa zaoberá poľnohospodárstvom.

V kontexte so situáciou na Ukrajine a šálom Viktora Orbána s mapou na ktorej je Slovensko zakreslené ako Felvidék, čiže Horná zem Veľkého Maďarska, ktorého hranice siahajú až k Spišu, prídu na rozum ďalšie spojitosti.

Prvovýrobcovia mlieka sa ocitli v ťažkej situácii. Aktuálny enormný nárast nákladov nedokážu vykryť oneskorené a len mierne sa zvyšujúce nákupné ceny surového kravského mlieka. Mlieko je pritom pre mnohých poľnohospodárov jedinou predajnou komoditou. Napriek tomu sa rozhodujú, či pokračovať v jej výrobe.

Situácia je vážna, pomyslel si istý vysoký štátny úradník v štáte, kde by sa najviac darilo banánom. Tichučký biznis tohto malého človiečika, ktorý pravdepodobne sám seba presvedčil, že si to nikto nevšimne, bol odrazu odhalený. Znervóznel. „Ako z toho von?“ premýšľal.

Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zrušiť Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva pri príležitosti jeho 100-ročného jubilea je ukážkou našej vlastnej slovenskej nekultúrnosti a tuposti. Je výsledkom praxe, že politické elity nepotrebujú žiadnych kibicov, ktorí iba ťažko chápu záujmy politikov a privatizérov. 

Snom každého agropotravinára na Slovensku je harmonogram výziev v Programe rozvoja vidieka a jeho dodržiavanie. Jeho nočnou morou je Usmernenie Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA) č. 8.

Idem, nejdem, nakoniec idem. No nie dobrovoľne, ale aj s hanbou, ktorú mi plným priehrštím dožičili stranícki kolegovia. Zdalo by sa, že túto minulotýždňovú absurdnosť, ktorá sprevádzala výmenu v kresle šéfa agrorezortu, dlho nič neprekoná. S novým týždňom však prichádzajú nové možnosti.