Báť sa zmien je prirodzené, ale panika nikdy ničomu neprospieva – iba ak politickým preferenciám tých, ktorí ju šíria.

Návrh novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ale vlastne aj celý nový Viacročný finančný rámec, je veľkým skokom do neistoty. Mení sa všetko. Štruktúra fondov a rozpočtu, spôsob vyplácania peňazí, rozdelenie úloh medzi EÚ a členskými štátmi aj správa a monitorovanie projektov.

Čo je podľa návrhu nenávratne preč, je samostatná SPP so samostatným, dvojpilierovým rozpočtom. Ostal iba jeden pilier v rámci kohéznej politiky, do ktorej patrí napríklad ochrana hraníc a migrácia.  Zlučovanie programov sa však netýka iba poľnohospodárstva. Všetko sa bude variť v dvoch veľkých hrncoch: kohéznom a konkurencieschopnosti.

Je to zároveň prvý zásadný pokus, ako vykročiť z toľko kritizovanej prebujnenosti administratívy Bruselu, pri ktorej sa často stráca zo zreteľa skutočná podstata veci. Len pri administrácii SPP by podľa európskeho komisára pre poľnohospodárstvo Christopha Hansena mohol jeden členský štát ušetriť okolo 210 miliónov eur.

Fixný balík prostriedkov pre Slovensko

Nie je pravda, že slovenské poľnohospodárstvo príde ročne o miliardu eur v novom systéme. V aktuálnom programovom období je ročný balík pre SPP – 4,6 miliardy eur – rozdelený približne rovnakým dielom medzi priame platby a rozvoj vidieka. V budúcom období dostane Slovensko 3,7 miliardy iba na podporu príjmu farmárov. Tento objem okrem priamych platieb zahŕňa viazanú podporu príjmu na konkrétne plodiny a hospodárske zvieratá, kompenzácie prírodných či iných obmedzení, podporu prechodu na klimaticky odolnú produkciu, prechodu z intenzívneho hospodárenia na ekologické, vodozádržné opatrenia a ďalšie.

No poľnohospodári majú k dispozícii aj akýsi pomyselný druhý pilier, z ktorého môžu členské štáty riešiť problémy vidieckych oblastí prostriedkami, ktoré sú dnes rozptýlené v rôznych programoch. Celkový rozpočet EÚ pre tento spôsob podpory je jedenapolkrát väčší ako na podporu príjmu poľnohospodárov.

Nie je pravda, že keď sa veľkým podnikom bude krátiť podpora, skolabuje poľnohospodárstvo aj systém zásobovania potravinami na Slovensku. To, o čo na priamych platbách príde napríklad družstvo, ktoré v súčasnosti dostáva viac ako 100-tisíc eur ročne iba na základnú platbu, sa môže na rovnaké miesto vrátiť inou cestou a z rovnakého fondu, teda z fixného balíka 3,7 miliárd. Jednou z možností sú napríklad kompenzácie za ušlý zisk pri obmedzení používania pesticídov či špeciálna podpora sa môže poskytnúť farmám, ktoré kombinujú rastlinnú a živočíšnu výrobu.

Členské štáty majú väčší priestor

V zásade sa majú finančné prostriedky od veľkých obhospodarovateľov pôdy presunúť k malým podnikom, mladým poľnohospodárom či ekologickým hospodárstvam. Ale môžu sa vrátiť aj na rovnaké miesto s vyššou pridanou hodnotou pre zákazníka i spoločnosť.

Tento balík ostane doma bezo zvyšku a jeho administráciu prakticky určuje Brusel. To však nie je celý balík, ktorý je pre slovenské poľnohospodárstvo k dispozícii. Ďalšie peniaze prídu cez Národné a regionálne programy partnerstva (NRP). Je to nový nástroj, ktorý vychádza zo strategických plánov, posúva ich na novú úroveň. Členské štáty majú väčší priestor, viac možností a viac flexibility meniť plány za jazdy. Je to zmena logiky – namiesto úmyslu „napasovať“ potreby regiónu či farmára na nejaké projektové peniaze sa otáča postupnosť a základom všetkého má byť komplexný plán pre štát či regióny. To si bude vyžadovať aj zmenu štruktúry štátnych a regionálnych orgánov a vyškolenie odborníkov. A tu práve môže nastať problém.

Je nepochopiteľné, prečo doteraz minister poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč o tomto nástroji výraznejšie nehovoril. Je to vlastne zo strany Bruselu uvoľnenie centralizácie a ponúkaný priestor na emancipáciu a sebarealizáciu. Nehovoriac o tom, že sú to ponúkané peniaze a slovenskému poľnohospodárstvu prospeje najviac, keď vláda vezme Bruselom ponúkané možnosti a vyžmýka z nich pre krajinu maximum.

To sa však nepodarilo ani pri súčasnom systéme. Stačí si spomenúť, ako ťažko dokážeme implementovať projektové podpory strategického plánu, ktorý sme si sami vytvorili.

Koľko peňazí nám prepadlo, pretože sme nevyužili možnosti programu rozvoja vidieka. Nehovoriac o tom, že nám boli peniaze krátené kvôli korupcii. Preto máme dôvod báť sa, že to v novom systéme slovenské úrady zvládnu ešte horšie.

Namiesto paniky odhodolanie

Nová európska štruktúra VFR a SPP nás stavia do neistoty tým, že je nová a potrebuje čas na zabehnutie. Nikto negarantuje stopercentný úspech. Ale to posledné, čo slovenskí poľnohospodári (a ich financujúce banky) potrebujú, je šírenie paniky, akože plán Bruselu je pre nich „likvidačný“, že „Brusel trestá Slovensko za jeho štruktúru fariem“ a „ohrozuje potravinovú bezpečnosť.“ Sú to nebezpečné polopravdy.

Namiesto toho treba začať plánovať, informovať, čo im štátne orgány v rámci nového systému chcú ponúknuť. Namiesto paniky potrebujeme odhodlanie, ktoré prinesie pre Slovensko maximum, aby sme výhody aj nevýhody zjednodušeného systému dokázali využiť v prospech národných záujmov.