Januárové pero: Koženka nám nepomôže, musíme plošne zrušiť dotácie
Ako splnomocnenec pre hydinu som sa čitateľom poľnoinfa.sk mohol prihovoriť naposledy v Silvestrovskom pere. Považujem to za určitú krivdu, keďže v týždenníku Farmárske noviny dostávam od nového roka možnosť osloviť čitateľa každý týždeň. Aj tak si ale vážim túto možnosť, v súvislosti s tým, že sa k aktuálnym témam začne vyjadrovať i môj tieň.
Nie, nie som schizofrenik, ale v rámci mojej funkcie na Zlovičovej ulici majú isté kruhy záujem SMERovať k alternatíve. Určite sa jej ale nebojím, i keď ma mnohí spolupracovníci upozorňujú, že podľa starého príslovia i malý narcis vie vrhnúť veľký tieň. Ten ale určite nezatieni moje manažérske schopnosti. Podľahol som totiž krikľúňom a predsa som prehodnotil svoj názor, že aj keď koniec sveta nastane v roku 2012, stále je tu ALE a my by sme sa mali zamyslieť, čo so sektorom po roku 2013. Riešil som to nedávno so Špajzou. Dohodli sme sa a sľúbil som im, že budem nápomocný. Morálne určite. Lebo napríklad platiť členské do nejakej organizácie Kopa koženky nemám záujem. Teraz? Veď mi máme lepšie návrhy. Momentálne napríklad riešime, ako mojim kolegom v zahraničí predniesť časť z nášho programového vyhlásenia, že sme za plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií v celej Európskej únii.
Minule som to tak medzi štyrmi očami povedal mojej kolegyni z Nemecka a tá sa veľmi smiala. Aj keď nás v januári spájala spoločná dioxinová láska k hydine, urazil som sa na ňu. Vari štát s piatimi miliónmi obyvateľov nemôže diktovať 500 miliónovej Európe? O tomto je tá demokracia? Tak som sa nahneval, že sme sa nezúčastnili ani na veľtrhu Zelený týždeň v Berlíne. Čo na tom, že všetci, čo v odvetví niečo znamenajú, tam boli. Že Poliaci boli partnermi podujatia. Mňa to nezaujíma. Dokonca ma rozčúlil jeden stredný pivovar s jašteričkou, ktorý som mal ešte pred niekoľkými mesiacmi záujem zlikvidovať a teraz sa tejto kortešačky, ako jediný zo Slovenska, zúčastnil. Keby sa nám ho pri schválení zmeny o spotrebnej dane z piva podarilo preradiť do kategórie veľkých pivovarov a pumpnúť o tých 700 tisíc eur ročne, nechodil by si len tak po svete.
Po svete si ale chodím ja. I keď šetríme na všetkom, novinári ma včera nakrkli, že okrem služobného vozidla so šoférom, na ktoré mám nárok nielen na pracovné účely, ale i na súkromné cesty, využívam aj referentské vozidlá, ktoré sú výhradne na služobné účely. Hovorím si a čo? Teraz, keď sa mi ako splnomocnencovi pre hydinu podarilo dosiahnuť v našom sektore míľových pokrokov? Zaslúžim si….