Kto by si bol pred vstupom našej krajiny do Európskej únie pomyslel, že sedem rokov po slovenskom víťazstve na bruselskom bryndzovom poli sa bude znovu o ňu bojovať. Kým pred pár rokmi o bryndzu, ako takú, bojovalo najmä Slovensko a Rumunsko, dnes sú vzájomnými rivalmi Slováci.

Vtedy sme v medzinárodnom ťažení o národné vlastníctvo bryndze – špeciálneho syra z ovčieho mlieka – vyhrali. A nebol to boj jednoduchý. Aj Rumuni argumentovali, že ich predkovia solili ovčí syr, volal sa bryndza, a vraj oveľa skôr, ako pradedovia, či pra-pradedovia súčasných Slovákov. Nechcem sa venovať technológii výroby bryndze, iba pripomenúť, že pred pár rokmi bol náš boj o bryndzu – syra z ovčieho mlieka – korunovaný úspechom. Keď som vtedy vo večernom Rádiožurnále Slovenského rozhlasu zvestovala dobrú správu nielen pre milovníkov tejto delikatesy slovami: „Bryndza patrí Slovensku!“, iba počas desiatich minút som sa dozvedela z desiatich telefonátov, že mnohí sa rozhodli osláviť tento fakt večerou, typicky slovenskou – bryndzovými haluškami. Pochopila som, že Slováci so záujmom sledovali bruselské bryndzové pole a sláva to potom bola veľká.

Radosť však netrvala dlho. Opäť sa okolo bryndze rozkrútil kolotoč. Ktorá je tá pravá? Pasterizovaná alebo z nepasterizovaného mlieka? Na bruselskom bryndzovom poli znova rinčali zbrane. Tamojší pešiaci aj generáli boli zásadne proti bryndzi z nepasterizovaného mlieka. Vyhrala tradícia. Verdikt napokon znel: Obe môžu byť.

O čosi neskôr sa našej krajine podarilo získať oficiálnu ochranu Slovenskej bryndze na európskom poli. Európska komisia ju zapísala do registra chránených zemepisných označení v roku 2008. No a dnes?

V období vyostreného obchodného boja o zákazníka sa postupne zvyšoval podiel kravského mlieka – presnejšie kravskej hrudky – v bryndzi. A nielen na Slovensku. Inak síce chutí, je však lacnejšia. A hoci Potravinový kódex naozaj považuje za bryndzu len tú, v ktorej je minimálne 50 percent ovčej hrudky, pravda je taká, že sa tento predpis vzťahuje iba na slovenských výrobcov. A tak lacnejšia bryndza s neidentifikovateľným obsahom kravského a ovčieho mlieka, alebo iba z kravského mlieka, často aj z dovozu, zaplavila pulty obchodov. Obyčajný občan je síce rád, že cena je prístupná, ale čuduje sa, že chutí inak, ako kedysi – keď bola z poctivého salaša. Šéf rezortu Simon tvrdí, že chce dať priestor všetkým a zmeniť Potravinový kódex v prospech kravského mlieka v bryndzi. Aj keď vlani pri opätovnom preberaní ministerského žezla kričal, čo za nehoráznosť to vymyslela bývalá politická garnitúra, keď chce uznať za bryndzu aj tú s vyšším podielom kravského mlieka. Ovčiari a bryndziari zase teraz kričia, že takáto zmena zlikviduje ovčie stáda a v obchodoch bude čoraz viac cudzej, namiesto tej našej, tradičnej bryndze. A čo si má myslieť občan – obyčajný zákazník? Ten tomu nerozumie. Ide do obchodu, kúpi si bryndzu, uvarí si halušky a povie si: „Dajako to nechutí!“ Ale čo mu nechutí? Halušky s bryndzou, ktoré si uvaril, alebo reči miešané politickou habarkou? Čerta ho zaujíma koľko oviec bude na Slovensku! Chcel by veriť, že bryndza je poctivá! Alebo by sa rád dozvedieť, z ktorej strany teraz fúka bryndzovo – nebryndzová lobby.

Keď prišli pred 12 – 15 rokmi na Slovensko ovčiari z Nového Zélandu aj Austrálie, aby pričuchli k ovčiemu syru (videli východisko prosperity ovčiarstva aj inak, nielen cez vlnu), mnohým Slovákom to lichotilo. Ešteže neprezradili patent na bryndzu! Tá daktorým protinožcom aj chutila. Zaujímali sa o ňu aj dánski farmári. Popredný slovenský pôdoznalec akademik Juraj Hraško, keď bol našim veľvyslancom vo Švajčiarsku často vravieval: „Pod oknami nám tam zvoní dobré mliečko, ale bryndza nezazvoní. Tá zvoní najkrajšie iba na Slovensku!“ Patent na bryndzu má Slovensko. Už v roku 1903 sa rozhodla uhorská vláda chrániť nepasterizovanú roztierateľnú bryndzu zo salašov v hornom Uhorsku pred fušermi a falšovateľmi. Vo Viedni, Budapešti aj vo Frankfurte vedeli veľmi dobre, ktorá je falošná.

Tentoraz zbrane rinčia na slovenskom bryndzovom poli. Nie je jasné, kto vyhrá. Zrejmé je jedno. Chýba kultivovaný dialóg politikov a praktikov. Alebo politici považujú za dobrých praktikov a odborníkov iba tých, čo im prikyvkávajú? Chýba však aj etika v obchodovaní. Keď bolo Slovensko v Uhrách, tie chránili bryndzu zo slovenských holí pred falšovateľmi. A tak sa pýtam: Komu prospeje zmena Potravinového kódexu? Nechcú byť zrazu Uhry na Slovensku? Neviem len, prečo má bryndza znovu politickú príchuť…

Nízka spotreba mlieka a mliečnych výrobkov, znižovanie stavov dojníc, či nízke nákupné ceny surového kravského mlieka a napokon pokus o stabilizáciu chovov. To je iba stručná charakteristika uplynulých dvadsať rokov vo výrobe a spracovaní mlieka na Slovensku, ktoré sú späté s činnosťou Slovenského mliekarenského zväzu – najstarším funkčným občianskym združením v agropotravinárskej samospráve. (V marci 1991 bolo prvé Valné zhromaždenie.)

Čas, podľa prezidenta zväzu Ing. Jána Johanesa, ukázal opodstatnenie jeho existencie. Najprv sa zaoberal privatizáciou a demonopolizáciou mliekarenského priemyslu, neskôr jeho stabilizáciou a súbežne skvalitňovaním mliečnej produkcie. Už v roku 1996 sa jeho členovia zamýšľali nad tým, ako prispieť k zvýšeniu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ktorá v období zrodu zväzu bola na úrovni 160 kilogramov na osobu za rok. Ani dnes nie je omnoho vyššia, pričom v Českej republike, s ktorou sme mali rovnaké základy, sa vlani vyšplhala na 250 kilogramov na osobu za rok.

Akýmsi prelomovým rokom v oblasti regulácie trhu bol rok 1993, keď bol konečne prijatý Trhový poriadok na mlieko s garantovanou pevnou cenou a bola prijatá Koncepcia rozvoja mliekarenského výrobného odboru na Slovensku. Trh však trpel nižšími cenami, ako boli náklady (napriek garantovanej pevnej cene mlieka napríklad v roku 1998 vo výške 7,60 korún mali producenti surového kravského mlieka problémy ), výroba mlieka sa oproti roku 1989 znížila na polovicu, dotácie sa výrazne znížili, začala sa prejavovať nedostatočná ochrana domáceho trhu a obchod sa začal prebúdzať.

„Pri spätnom pohľade musíme konštatovať, že triezvy inžiniersky pohľad mladých nemeckých kolegov, ktorí sa podieľali na rozvoji koncepcie mliekarstva na Slovensku sa dnes, pokiaľ ide veľkosti a počet podnikov u nás naplnil do bodky,“ konštatuje prezident zväzu Ján Johanes.

Mnohé mliekarenské podniky neprežili podmienky voľného trhu a mnohé hľadali svoje optimálne uplatnenie sa na domácom a zahraničnom trhu. Zväz neustále vyvíjal snahy na zvýšenie ochrany domáceho trhu pred nežiaducimi dovozmi. Dvadsaťročnicu Slovenského mliekarenského zväzu, ktorého členovia dnes spracúvajú 65 percent surového kravského mlieka, vnímajú vcelku pozitívne aj poľnohospodári. Existencia takzvaného Mliečneho fondu, ktorý združuje financie na reklamu a osvetu pozitívnych vplyvov mlieka na ľudský organizmus v podobe kampane „Objav mlieko“ je vlastne ich spoločným dielom. Aj keď prvýkrát odznel návrh na zriadenie mliečneho fondu z úst vtedajšieho riaditeľa Výskumného ústavu mliekarenského v Žiline Ing.Karola Heriana v roku 1996, realitou sa stal až pred tromi rokmi. Teda po siedmich rokoch.

Predseda mladšieho brata Slovenského mliekarenského zväzu – Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Ing. Alexander Pastorek vníma vcelku pozitívne úsilie obidvoch zväzov na stabilizáciu chovu dojníc na Slovensku. Lenže najnovšie zásahy štátu – odstránenie červenej nafty, či podpory na veľké dobytčie jednotky – môžu negatívne ovplyvniť chov kráv a tým aj stabilizáciu spotreby mlieka na Slovensku. Iba v Poľnohospodárskom podielnickom družstve Veľké Uherce, podľa slov jeho riaditeľa Ing. Alfonza Korca, to prinesie v tomto roku stratu takmer 235 tisíc € (7 miliónov korún).

Ing. Korec si myslí, že mliekarenský sektor, napriek problémom s cenami surového kravského mlieka, je najstabilizovanejším odvetvím pôdohospodárstva aj preto, že nespôsobil žiadnu kauzu vo výžive za celých 20 rokov. Vo Veľkých Uherciach je mlieko ekonomickou komoditou, 800 dojníc nemienia znižovať a produkcia mlieka sa im oplácala ešte aj vlani. Teraz už majú obavy, ako skutočne ovplyvnia zmenené podpory celý chod družstva.