Jún sa preklopil do júla a ja som si to ani neuvedomil. Jedno písmeno v slove a ste v úplne inom časovom úseku, v ktorom si ani nevšimnete, že máte odovzdať pravidelný mesačný súhrn. S vnímaním času mám ale posledný rok všeobecne problémy. Veď napríklad významnú časť môjho pôsobenia na Zlovičovej ulici som sa venoval schváleniu zákona, ktorý by sa hodil skôr do 19. storočia, ako súčasnosti.

Čo keby sme tak namiesto násteniek hanby postavených pred obchodmi, predavačky rovno naťahovali na škripci? Alebo čo tak použiť španielsku čižmu? Najmenší trest by mohol byť, zavrieť predavača do klietky hanby na námestí a tam mu nadávať. Ak sa pýtate, čo s tým má práve predavač, ktorý len vykonáva príkazy vlastníka, alebo manažéra, máte pravdu. Dôvod je jednoduchý. Musíme nájsť vinníka. Vlastníka supermarketov a veľké ryby naozaj nemám záujem karhať, o čom svedčí aj to, že som zrušil zákon, o ktorom sa všetci vyjadrovali, že bol tak bezzubý, až sa pred ním supermarkety triasli ako pred dentistom. To ale bežný konzument nevníma. Ten začal sledovať najmä moje odhaľovanie kilogramov a kilogramov pokazeného mäsa, ku ktorému sa vždy ako hovorca Štátnej veterinárnej a potravinovej správy aj vyjadrím.

Vyjadrujem sa aj k našej špajzi. I keď sa počet výrobkov v nej v posledných rokoch znižuje a v súčasnosti dosahuje len približne 1700, tak ma značne znervózňuje. Nepomohlo ani to, že som si založil svoju vlastnú, i keď dočasnú špajzu. Zase mi praskli nervy a všetkých v tej pôvodnej som hodil do jedného vreca a obvinil ich z ich područia voči istým kruhom. Sám som ale na pochybách, ktoré kruhy myslím. Či tie ľudové, alebo SMERom k ľuďom. Isté je, že najlepšou obranou mi je útok. Tak som zobral i víziu nového sektora po roku – pre poverčivých – nešťastnom. Na špajzovej konferencii som rozprával čo to dalo. Zhrnúť sa to dá ale jednoducho. Vy na severe ste ee a vy na juhu…. No minimálne ste mojimi potencionálnymi voličmi. Takže s porekadlom, povedzte mi aký ma byť výsledok, ja vám na to vytvorím analýzu, mi vyšlo presne to čo som chcel: „Vy na severe ste škaredí!“

Dosť ale budúcnosti po roku, keď väčšina poľnohospodárskej verejnosti verí, že už sektor „riadiť“ nebudem. Hodnoťme ostatný rok môjho pôsobenia vo funkcii splnomocnenca pre hydinu s príklon k hovorcu ŠVPS.
Za môjho smerovania (bez veľkých písmen), alebo skôr MOSTovania, sa nám napríklad podarilo znížiť saldo v zahranično-obchodnej bilancii. Samozrejme pri výpočte úspechov pre agentúrne spravodajstvo mi akosi ušlo, že keď sa posledný polrok každý mesiac v médiách objavoval škandál so zahraničnými potravinami a i mnou „nenávidené“ supermarkety začali komunikovať so zákazníkom – „podporujeme domácich dodávateľov“, tak ten prínos nie je čisto mojou zásluhou. Vo výpočtoch som taktiež zabudol, že kúpna sila nám stále padá a inzeráty v ktorých svojou tvárou propagujem, že práve ja som značkou kvality, nemuseli mať predsa len taký efekt na naše saldo.

Agentúram som naservíroval i ďalšiu perlu a to, že za môjho pôsobenia fabrika vyrábajúca na Turci „ľudové vozidlo“, vytvorila niekoľko stovák pracovných miest. Síce iná oblasť národnej ekonomiky a pravdepodobne aj môj minimálny vplyv, ale pochváliť sa treba. I keď jeden zástupca siedmej veľmoci, ktorý mi donedávna uverejňoval moje perly na stránkach Farmárskych novín hovoril: „keď sa pochváliš, akoby si sa os…“ Odteraz sa preto chváliť nebudem a čakám, kedy konečne oceníte, že som napríklad za rok pôsobenia vo funkcii zaviedol aukcie dosák, zrušil oslavy chleba, aby som ich v nasledujúci rok rozšíril na dva dni, alebo celkom zrušil ocenenie Zlaté kladivo na výstave Farmkomplex, ktoré tu fungovalo 38 rokov.